Vedeli ste, že...? Slovníkový portál obsahuje aj minikalkulačku. Skúste napr. 2+2.
2+2.
navnivoč prísl. iba v spoj. ísť, vyjsť, prísť, vychodiť n. (s)kaziť sa, (z)ničiť sa: potraviny vyšli n. nazmar; vyniesť, obrátiť, obracať, priniesť n. (s)kaziť, (z)ničiť
navnivoč prísl.
navnivoč prísl. 1. iba v spojeniach ísť, prísť, vyjsť, vychádzať, vychodiť navnivoč ▶ byť bez úžitku, kaziť sa, skaziť sa, ničiť sa, zničiť sa: celá naša námaha, snaha vychádza n.; tohoročná úroda príde n.; snaží sa, aby jeho práca nakoniec neprišla n.; Čohokoľvek sa chytil, vždy sa mu všetko podarilo a nič nevyšlo navnivoč. [A. Habovštiak] 2. iba v spojeniach obrátiť, obracať, privádzať, priviesť navnivoč ▶ meniť, zmeniť na horšie, kaziť, skaziť, ničiť, zničiť: obracať n. výsledky práce druhých; priviesť všetok majetok n.; spálená, zrúcaná, navnivoč obrátená krajina [Š. Žáry]
navnivoč v spojení so slovesami prísť, prichádzať, ísť, vyjsť, vychodiť, obrátiť sa, obracať sa a pod. má význam zničiť sa, ničiť sa, pokaziť sa, kaziť sa, byť bez úžitku • nazmar • vnivoč: všetka jeho námaha vyšla navnivoč, nazmar; po takom daždi sa všetka úroda obráti vnivoč • na skazu • na nič • na mizinu: zle uložené potraviny sa obrátia na skazu; enormné úsilie vyšlo na nič, na mizinu • hovor. žart.: na minďáre • na mindžáre • fraz. na psí tridsiatok (iba so slovesom vyjsť): celodenná robota vyšla na minďáre, na psí tridsiatok
navnivoč prísl. v spojeniach: obrátiť (obracať), vyniesť (vynášať), doniesť (donášať), priviesť (privádzať), priniesť (prinášať) niekoho, niečo n. zničiť (ničiť); vyjsť, prísť (ísť, vychádzať, vychodiť) n. skaziť sa, zničiť sa, znivočiť sa (kaziť sa, ničiť sa, nivočiť sa)
nanivoč p. navnivoč
navnivoč, nanivoč i navnič prísl. (navnivošč) 1. celkom, načisto, úplne, nazmar: Dzedzina bula naňivoč soreta (Vydrník SNV) F. privoďiď navňivoč (Mošovce MAR) - zničiť, pokaziť; tiato budovi tak prídú tu navnivošč (Kameňany REV) - schátrajú; tod oves šitog nanivoždž vinde (Brusník REV), šecká úroda višla naňivoč (Prochot NB), šetko vínďe naňivoč (Dol. Lehota DK), šetko to víďe navňivoč (V. Bielice TOP), šecko to višu̯o navňic (Brodské SKA), cala robota naňivodž višla (V. Šariš PRE), zarno mu višlo naňivoč (Richvald BAR) - zničí (zničilo) sa, vyjde (vyšlo) nazmar; višieu̯ navnivoč (Bobrovec LM) - dostal sa na mizinu, schudobnel; celá rodina prišla navnivoč (St. Hory BB) - zničila, rozpadla sa; obrátil nanivoč (Lukáčovce HLO), naňivodž obracil (V. Kazimír TRB), šicko naňivoč postavil (Brezina TRB) - zničil; priviedol na mizinu 2. biedne, zle, nanič: Dňeska jakośka naňivoč vipatraš (Spiš. Podhradie LVO)
navnivoč [-voč, -več], nanivoč prísl: L. obrátiť, priniesť, uviesť, zhubiť n. koho, čoho zničiť: Drasskousky Gabor gak dom tak y humno, wssecko nawnyweč obracga (ABRAMOVÁ 1706); (Paľo) geg powedel a wolal, pod czo mne naniwoč prinesess (HÔRKA 1724); (zločinci) pred twári ohne nawniweč uwedene byli (VP 1764); Gaborka mlin take nawniwoc zhubila (PUKANEC 18. st) F. n. padnúť, prísť, vyjsť, zvaliť sa skaziť sa, zničiť sa: nass mizerny chotar nawniwecž prichadczy (KUBRÁ 1718); weczi gegi nawninočs wichodga (S. ĽUPČA 1733); geg portia navniveč a do zalohu sedliakum padla (PRÍBOVCE 1739); welikost celeho sweta nawniwec se zwali (GŠ 1758)