línia -ie ž.
1. čiara (i myslená): rovná l.; demarkačná l.
2. obrys, kontúra: l. tela, módna l. šiat; hovor.: štíhla l. štíhlosť; dbať na l-iu na štíhlosť
3. časť frontu: frontová, obranná l.; bojovať v prvej l-ii i pren. na najťažšom mieste
4. rodová vetva, pokolenie: priama, genetická l.
5. celkový ráz, smer, zameranie: politická l.; dejová l. (románu);
líniový príd.
líniový [-n-] -vá -vé príd.
líniový [-n-] -vá -vé príd. 1. ▶ majúci tvar priamky, čiary, línie; tvoriaci určité pásmo, lemujúci niečo; upravený do pásov, radov, lineárny: obojsmerný l. chodník; plošná a líniová zeleň; líniová schéma obrázka □ geod., stav. líniový stavebný objekt pri ktorom podstatne prevláda jeden rozmer, t. j. dĺžka nad šírkou a výškou, napr. most, tunel 2. šach. ▶ vzťahujúci sa na líniu; súvisiaci s líniou, pohybujúci sa po určitej línii: líniové figúry; l. výber individuálny spôsob získavania línií 3. poľnohosp. ▶ (o rozmnožovaní zvierat) uskutočňovaný v rámci jedného plemena, až jedného kmeňa, zachovávajúc pritom najviac pôvodných znakov daného plemena: líniová plemenitba
1. k línia 1; majúci tvar línie; tvorený líniou, líniami: výtv. l-á kresba vykonaná schematicky jednoduchými čiarami; l-á technika (leptu) pri ktorej sa obraz vytvára kladením jednej línie vedľa druhej
2. k línia 5: poľn. l-á plemenitba (v zootechnike) pripárovanie zvierat patriacich k tej istej plemennej (chovnej) línii
línia, -ie, -ií, -iám, -iách ž.
1. čiara, priamka al. krivka (skutočná al. myslená): dlhá, rovná l.; geol. tektonická l. zlom; demarkačná l. hraničná;
2. obrys, kontúra: l. šiat. módna l.; jemná, drsná l. ťah, črta tváre;
3. časť frontu: bojová l., predná, prvá, obranná l.;
4. rad príbuzných jedincov, rodová vetva: priama, pobočná, zostupná, postupná, genetická l.;
5. celkový ráz, smer, spôsob niečoho: politická l., generálna l. strany; vokálna l. opery, intonačná l.; (ne)mať správnu (pevnú) líniu smer, cieľ;
6. zried. spojenie, spoj, linka: letecká l.;
líniový p. línia