Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

látať -ta/-ce -tajú/-cu -tajúc/-cuc nedok. hovor.

1. plátať: l. košeľu; l. diery i fraz. núdzovo si vypomáhať

2. expr. biť, ťať: l. nezbedníka remeňom

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
látať ‑ta/‑ce ‑tajú/‑cu ‑tal ‑tajúc/‑cuc nedok.

látať -ta -tajú -taj! -tal -tajúc -tajúci -taný -tanie nedok.

látanie -nia s. 1. ▶ spôsob opravy poškodených, obyč. deravých vecí; čo je určené na zašívanie al. zakrývanie dier záplatami, plátanie: hrubé, skryté l.; mať veľa látania; zdvihla hlavu od látania; šijací stroj s programom na l.
2. publ. ▶ núdzové, dočasné riešenie, prechodná a nedostatočná náprava nedostatkov: krátkodobé l. v rozpočte; politika látania; Pôjde len o také látanie, peňazí je málo, - skonštatoval starosta. [Sme 1998]
▷ ↗ i látať


látať1 láta/láce látajú/lácu látaj/lác! látal látajúc/lácuc látajúci látaný látanie nedok. 1. hovor. (čo) ▶ dávať, prišívať záplaty na niečo; šitím al. inou technikou zakrývať trhliny, plátať, sceľovať: l. košeľu, ponožky, plachtu; l. dieryi fraz.; l. zhrdzavenú karosériu; Nechcelo sa mu pichať hrubou ihlou do zle vyrobeného súkna a látať sedliakom zasmolené kabanice. [V. Mináč]; Všade sa cesty len látajú. [RH 2007]; pren. l. pacienta zošívať mu rany; pren. iron. Opravoval deravú strechu, ktorú im domová správa látala sľubmi už päť rokov. [J. Blažková] darmo sľubovala
2. publ. (čo) ▶ núdzovo, dočasne niečo riešiť; nedokonale al. nedostatočne naprávať chyby, nedostatky: l. rozpočet; l. výrobu; lekárne látali dlhy; l. vzťahy v rodine; l. funkciu posudkového lekára; l. dôsledky politických rozhodnutí; práca sa nedá večne l. po večeroch doháňať
fraz. hovor. látať diery pomáhať si núdzovými riešeniami (v situácii, keď sa problémy objavujú súčasne al. vzápätí za sebou) ◘ parem. lepšie svoje látať, ako cudzie chvátať radšej žiť skromne, ako brať cudzie, ako kradnúť
dok.zalátať, zlátať


látať2 láta/láce látajú/lácu látaj/lác! látal látajúc/lácuc látajúci látaný látanie nedok. expr. (koho, čo (čím)) ▶ telesne trestať, veľmi biť; syn. drať, ťať: nemilosrdne láta synov remeňom; chlapec látal neposlušného psadok.vylátať

biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udierať tĺcť mlátiť búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepať báchať búšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskať cápať drúzgať rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekať rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: prať ráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiť tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskať cápať drúzgať rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látať drať drviť degviť ťať lomiť sekať rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiť obšívať maľovať mastiť mydliť česať mangľovať hasiť: hluší, obšíva psa metloušľahať šibať švihať plieskať práskať korbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackať fackovaťexpr.: oflinkovať páckať čapcovať čiapať fliaskať flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovať buchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapať chlomaždiť šústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiť tentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacať bicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkať lupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopať búchať búšiť buchotať tĺcť tlkotať trepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepať tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

4. spôsobovať smrť • zabíjať usmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiť kántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


látať 1. p. plátať, zašívať 1 2. p. biť 2


obšívať 1. šitím dookola robiť obrubu na niečom • obrubovať ovrubovať: obšíva, obrubuje gombíkové dierkylemovať: rukávy lemuje kožouobhačkúvať (pomocou háčika): obhačkúva prikrývkuzaobšívať: zaobšíva sukňu stuhou

2. šitím opravovať (šaty, výrobky z plátna a pod.) • zašívať: stále má čo na deti obšívať, zašívaťplátať látaťhovor. fľakovať (pomocou záplat): pláta, láta mu roztrhnuté nohavice; fľakuje vreceexpr. vrbcovať: od rána do večera čosi vrbcujeexpr. kŕpať (povrchne obšívať)

3. p. biť 2


plátať šitím al. záplatami odstraňovať diery v textile • látať: plátať, látať nohavice, deravé vreceobšívať zašívaťexpr. vrbcovať (šitím opravovať) • hovor. fľakovať (dávať na niečo záplaty) • krajč. sceľovať (osobitnou technikou spájať niečo roztrhnuté): sceľovanie látky


robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovaťbyť zamestnaný mať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnostihovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbeexpr.: drieť drhnúť hrdlačiť moriť sa mordovať sa lopotiť lopotiť sa chlopotiť sa klopotiť sa mozoliť otročiť nádenníčiť plahočiť sa hrdlovať hlušiť robotiť robotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovať potiť sa šťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokovhovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábaťsubšt.: makať • fachať • hovor. porábaťexpr.: robkať šemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielnišuchtať sa ťahať saexpr.: smoliť potiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referátexpr.: lepiť látať vyrábať dávať dokopypejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správuexpr.: sekať súkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršombabrať saexpr.: piplať sa šiplať sa prplať sa paprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárnipejor. kašľať saniž. hovor.: ondiať sa ondieť savulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)

2. zaoberať sa istou činnosťou • konať vykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosťarch. činiť: činil dobré skutkypodnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadieluskutočňovať realizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne

3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model strojazostrojovať konštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastkyprodukovať vyrábať dorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré vínomontovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovať muštrovať porábať (obyč. ručne): majstroval policetvoriť utvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány

4. byť príčinou niečoho • spôsobovať zapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody

5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónomkniž. činiť: výdavky činia tisíc korún

6. p. pokračovať 1


zašívať 1. šitím opravovať • obšívať: zašívať, obšívať roztrhnutý rukávplátať látať (zašívať pomocou záplat): pláta, láta nohavice, perinyexpr. vrbcovať: mama stále čosi vrbcujehovor. fľakovať (zašívať fľakmi): fľakuje bielizeňexpr. kŕpať (povrchne, nepekne): kŕpe starú košeľu

p. aj stehovať

2. šitím spájať • zošívať: zošívať, zašívať k sebe okraje látkysceľovať (robiť celým): sceľovať ranu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

látať, -ta/-ce, -tajú/-cu nedok.

1. (čo) dávať, prišívať záplaty na dačo, zašívať, zakrývať diery záplatami: l. nohavice, sukňu, šaty, l. krpce; l. strechu, l. hrnce

expr. l. diery zaokrývať najsúrnejšiu potrebu, nedostatok; Lepšie svoje látať ako cudzie chvátať (prísl.) radšej byť skromný ako kradnúť;

2. expr. veľmi biť, ťať: Hneď bičom šibal, remeňom látal, palicou ťal. (Hor.);

dok. k 1 zalátať, polátať, k 2 vylátať

lácať p. látať1


látať1 nedok. (lácac)
1. strsl, zsl, šar prišívať záplaty, plátať: Jeden ra_stara latala vreca (Zubrohlava NÁM); Látala som starímu košeľe (St. Hory BB); Ked biu̯o ňeco zu̯é, ešče sa to u̯átau̯o, opravovau̯o (Hlboké SEN); Idzem lácac štrifľe (Štiavnik BYT); Ja barz ňerada lata_mechi (Dl. Lúka BAR)
2. drot. opravovať deravé nádoby, fľakovať: Drotári chodzili s krošňami látajúcí a drotujúcí po dzedzinách (V. Rovné BYT); Tam zme choďeľi s takimi krošňami a choďeľi zme hrnce latať (Nesluša KNM)

látať2 nedok. zvol, gem, pov expr. biť latou: Ale si hu poriadňe látau̯! (St. Hory BB); Ti ho záka̋_látaj, kím ja̋ prídem (Kameňany REV); Dotal ho látav, aš sa mu palica dolámala (Šípkové PIE)

látať1 nedok. (lácac)
1. strsl, zsl, šar prišívať záplaty, plátať: Jeden ra_stara latala vreca (Zubrohlava NÁM); Látala som starímu košeľe (St. Hory BB); Ked biu̯o ňeco zu̯é, ešče sa to u̯átau̯o, opravovau̯o (Hlboké SEN); Idzem lácac štrifľe (Štiavnik BYT); Ja barz ňerada lata_mechi (Dl. Lúka BAR)
2. drot. opravovať deravé nádoby, fľakovať: Drotári chodzili s krošňami látajúcí a drotujúcí po dzedzinách (V. Rovné BYT); Tam zme choďeľi s takimi krošňami a choďeľi zme hrnce latať (Nesluša KNM)

látať2 nedok. zvol, gem, pov expr. biť latou: Ale si hu poriadňe látau̯! (St. Hory BB); Ti ho záka̋_látaj, kím ja̋ prídem (Kameňany REV); Dotal ho látav, aš sa mu palica dolámala (Šípkové PIE)

látať ndk čo dávať záplaty na niečo a tak opravovať, plátať: žlab latalj (ŽILINA 1693); kotyel pywny som dal latat (L. JÁN 1702)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu