Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

cap1 -a mn. N a A -y m. samec kozy: skáče, smrdí ako c.;

pren. živ. mn. -i pejor. nadávka: starý c.

● expr. urobiť, spraviť c-a záhradníkom, pustiť si c-a do záhrady zveriť niečo nespoľahlivému človeku; expr. streliť c-a povedať, urobiť hlúposť;

capí príd.: c. zápach;

capko -a mn. -y/-ovia A -y/-ov m. zdrob.;

capisko -a -písk s. i m. zvel.

cap2, cáp cit. naznač. pád, úder: obálka c. na zem; c. ho po chrbte

čap1 -u m.

1. drevená zátka do suda: vyraziť č.

2. kovový záves na dverách, na bráne, pánt: č-y na dverách vŕzgajú

3. tech. časť osi, hriadeľa otáčajúca sa v ložisku: kolesá sa ponorili do blata po č-y; kľukový č.

4. lek. č. (na mandliach) hnisavé ložisko;

čapový príd.: tech. č-á skrutka

čap2 cit.

1. napodobňuje zvuk vznikajúci pri páde, údere: dozretá hruška č. na zem

2. naznačuje náhle chytenie: č. ho za ruku

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
cap ‑a mn. N a A ‑y m.; capí; capko ‑a mn. ‑y/‑ovia A ‑y/‑ov m.; capisko ‑a ‑písk/‑piskov s. i m.
cap, cáp cit.
čap ‑u m.; čapový

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

cap, cáp cit.

cap G a A capa pl. N a A capy A hovor. i capov m.

čap čapu pl. N čapy m.

čap cit.

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

cap1 capa pl. N a A capy A hovor. i capov m. 1. ▶ samec kozy: plemenný c.; chovať kozy a capy
2. pl. N -pi pejor. ▶ neprimerane sa správajúci, pochabý človek (často ako nadávka): Už si, Matej, starý cap, ale nikdy nebudeš mať rozum. [K. Lazarová]; So sopľavými chlapčiskami sa naťahovať, cap starý! [R. Jašík]
◘ fraz. skákať/poskakovať ako cap (často o mládencoch) byť neposedný; smrdieť ako [starý] cap veľmi nepríjemne; streliť [riadneho/poriadneho] capa povedať, urobiť hlúposť; urobiť/spraviť capa záhradníkom al. poslať/pustiť capa do kapusty zveriť niečo nezodpovednému, nespoľahlivému človeku
▷ capko -ka pl. N -kovia m. zdrob.: starať sa o malého capka; capisko -ka pl. N -ká G -písk s. i -ka pl. N -kovia G a A -kov m. zvel.: mohutné c.; tí starí capiskovia zase vykrikujú

cap2, cáp cit. 1. ▶ napodobňuje zvuk pri plesnutí, údere, chôdzi; syn. ťap: cáp, a už je na zemi; cap, cap, ozvali sa detské kroky
2. vo funkcii prísudku ▶ vyjadruje prekvapujúci, neočakávaný pohyb, úder, pád: kniha cáp na zem; a ona cáp ho po chrbte; A majster učňovi odrazu cap. [V. Šikula]

čap1 čapu pl. N čapy m. 1. ▶ zátka z dreva, kovu a pod. na uzatváranie nádob zabraňujúca vytekaniu tekutín: čapy na sudoch piva, vína; č. na spúšťanie medu
2. ▶ kovový valcovitý otočný mechanizmus na zavesenie dvier, brány a pod.; syn. pánt: čapy na bránke, na skrini; mastiť čapy; Dvere sa hýbali a vŕzgali v čapoch. [M. Figuli]
3. tech. ▶ časť osi, hriadeľa al. samostatná strojová súčiastka, ktorá klzným uložením v ložisku prenáša silu na podperu al. inú súčiastku: dvojitý, guľový, ložiskový č.; kľukový, nápravový č.; upevňovacie čapy; čapy kolies; čelný č. umiestnený na konci hriadeľa
4. tech. ▶ upravený koniec trámu al. dosky umožňujúci spojenie súčastí drevených konštrukcií: preklady sa držia na pilieroch vďaka drážkam, žliabkom a čapom
5. lek. ▶ drobné hnisavé ložisko (na mandliach pri angíne, po vriedkoch a pod.): ošetriť, vytrieť č. tinktúrou
6. zool. ▶ základný článok čeľuste hmyzu spojený priamo s hlavou
◘ fraz. čapy mu spadli a) stratil nádej b) je málovravný; udrieť na čap hojne naliať, obyč. piva, vína
▷ zdrob. ↗ čapík

čap2 cit. 1. ▶ napodobňuje zvuk pri údere, páde, pri čaptavej chôdzi; syn. cap, ťap: č., niečo spadlo; č., č., bolo počuť dedkov namáhavý krok
2. vo funkcii prísudku ▶ vyjadruje prekvapujúci, neočakávaný pohyb; syn. chňap, drap: č. ho za plece

Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny

z r. 2018.
-ap/19832±283 5.26: substantíva m. živ. N sg. 10726→10643
+137
−177
 chlap/10330 cap/396→244
+92
−140
 Cap/0→55
+33
−27
 Rap/0→8
+13
−7
 (1/5)
-ap/19832±283 27.41: substantíva m. neživ. N+A sg. 2007→2064
+54
−51
 mejkap/504 handicap/272 zdrap/264 rap/212→203
+8
−13
 prešľap/170 mrakodrap/153 výčap/124 čap/114→115
+2
−1
 trap/96→102
+2
−3
 odkvap/76 cap/0→69
+36
−31
 (5/12)
-p/323732±2907 29.28: substantíva m. živ. N sg. 28352→28379
+341
−465
 chlap/10330 biskup/6258 Filip/5298→5453
+0
−22
 arcibiskup/2651
+50
−51
 Philip/1084 Prokop/557 cap/396→244
+92
−140
 Kemp/0→224
+26
−49
 lump/165 Trump/155 pop/152 Philipp/149 sup/151→106
+27
−49
 (22/851)

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bác 1. napodobňuje (silný) zvuk pri páde, údere, náraze, výstrele a pod.; naznačuje pád, úder, výstrel a pod. • bum • pác: Bác! Dvere sa zavreli s veľkým buchotom.; Zvesil pušku z pleca. Bum! Bác! zahrmí celá hora. (Šteinhíbel); bum, pác, bolo počuť z vedľajšej miestnosti • rach • tresk: rach, tresk, hrom udrel do blízkeho stromu • cap • cáp (slabší zvuk pri páde, údere): cap, rozpleskla sa kaša na dlážke • čap • čaps • čľap (napodobňuje, naznačuje udretie dlaňou al. plochým predmetom): čap, čľap dieťa po zadočku • chľus • chľust (naznačuje udretie): A chľus mu druhú, takže mu až krv z nosa vystrekla. (Urban)

p. aj buch, švác, prask

2. p. ach 1

cap napodobňuje zvuk slabého úderu, zvuk pádu drobného predmetu a pod.; naznačuje slabý úder, pád drobného predmetu a pod. • pac • bac: cap, pac, bolo počuť pri každom plesknutí po zadočku; bac dieťa po ručičke • ťap: keď tleskla rúčkami, zaznelo slabé ťap • cup: cap, cup, zošuchol sa oriešok na zem • plesk • tlesk (pri silnejšom údere): plesk, tlesk mu po líci

cáp p. bác 1

čľap 1. napodobňuje zvuk, ktorý vzniká nárazom vody, vyšpľachnutím vody al. tekutiny, spadnutím niečoho do vody, blata a pod.; naznačuje špľachnutie, vyšpľachnutie • čľaps • čľup • čľups: čľap, čľaps, niečo spadlo do jazera; čľup, čľups, a už bol vo vode • čap • čaps: čap, čaps do blata • špľach • šplech: špľach, šplech mu vodu za golier • chľus • chľust • chrst (naznačuje vyšpľachnutie): chľus, chrst hrnčekom vody medzi oči • čvach: čvach, čvach, ozývalo sa spod čižiem v riedkom blate

2. p. bác 1

chmat naznačuje rýchle, náhle uchopenie, chmatnutie • chňap • chvat: psisko chmat, chvat chlapca za nohavice; mačka chňap, chmat po myši • draps • laps • čap: rozbehol sa za ním a draps, laps ho za kabát; otec čap syna za plece

kvap napodobňuje kvapkanie vody al. tekutiny • klap • čap • čľap: dážď kvapkal na obločnú rímsu: kvap, kvap, klap, klap, čap, čap

pánt 1. kovové zariadenia, obyč. páky, na ktorých sú zavesené pohyblivé predmety • záves • čap: vybrať dvere z pántov, zo závesov, z čapov

2. vodorovná žŕdka v kuríne • bidlo: kohút vyletel na pánt, na bidlo • hambálok • hambalok: sliepky sedia na hambálku, na hambalku

záves 1. funkčne zavesený kus látky: brokátové závesy, roztiahnuť záves • opona (záves oddeľujúci hľadisko od javiska): spustiť oponu • záclona (jemný záves na zastieranie oblokov): naškrobené záclony • drapéria (zriasený, obyč. dekoratívny záves) • zried. závesnica (Figuli)

p. aj zástena

2. kovové zariadenie na zavesenie pohyblivých predmetov: kĺbové závesy; vybrať okno zo závesov • pánt (kovové závesy na dvere, obloky): zvesiť dvere z pántov • čap: čapy na dverách vŕzgajú

3. vozidlo pripojené za vozidlo s pohonom: autobus so závesom • príves: obytný príves • karavan (obytný záves k automobilu) • vlek: kamióny s vlekmi • hovor. vlečka

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

cap1, -a mn. č. -y m.

1. samec kozy: plemenný c.; pejor. skáče ako c., smrdí ako c. (o človeku); pren. pejor. starý c. nadávka chlapcovi al. chlapovi, najmä keď sa nespráva primerane svojmu veku

● urobiť, spraviť c-a záhradníkom, pustiť si c-a do záhrady zveriť niečo na nespoľahlivého človeka; hovor. streliť, zabiť c-a povedať, urobiť hlúposť, prenáhliť sa, blamovať sa; aby sa i cap nažral i kapusta ostala celá (prísl.) aby sa každému vyhovelo;

2. nár. trojnožka, na ktorej sa sedí obkročmo;

3. nár. stojan na pílenie dreva;

capí, -ia, -ie príd.: c. zápach;

capko, -a, mn. č. -ovia/-y m. zdrob. hypok. malý, mladý cap

cap2, cáp cit. vyjadruje zvuk pri šliapnutí, padnutí, údere: Kto najlepší chlap, skoč na žoch ten hroznonosný ... dláv cup, cap, cup, cap! (Hviezd.) Odpáše si remeň dlhý, švih, cáp! (Ráz.- Mart.)

čap1, -u m.

1. drevená zátka do suda

● pivo do č-u natáčané priamo zo suda; udrieť na č. hojne naliať, načapovať;

2. tech. pri spájaní dvoch častí nejakého otáčavého mechanizmu výstupok jednej časti vnikajúci do druhej časti; časť hriadeľa uložená v ložisku: osový, dvojitý, úložný, ojničný, ložiskový č.;

čapový príd.: č. žliabok; č-á fréza, č-á doska; č-é dláto, č-é trenie

čap2 cit.

1. napodobňuje zvuk vznikajúci pri údere predmetom alebo pri páde do vody; naznačuje úder al. pád do vody: č. do vody;

2. naznačuje náhle chytenie, prichytenie: č. ho za plece

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006*.

cap i capo m.
1. csl samec kozy: Ťem chovau̯ obecneho capa a celej ďeďiňe koze pásau̯ (Čelovce MK); Mámo dve koze aj capa (Kociha RS); Náš capo uťekával se mnu až do školi (Chocholná TRČ); A teraz už aňi capa na valaľe ňebars trimu (Kokšov-Bakša KOŠ)
F. skáče ako cap (Rim. Píla RS) - stále poskakuje; smrdí ani starí cap! (Slavošovce ROŽ) - veľmi; capa zabiť (Slov. Ľupča BB) - oklamať sa; streli_capa (Rim. Píla RS) - povedať, urobiť hlúposť; puscil capa do zahradi (Bošáca TRČ) - zveril niečo nespoľahlivému človeku; starí capo, a rozumu ňemá! (Prosné PB) - správa sa neprimerane k svojmu veku; ja̋ som už dosť starí cap, abi si me ušil! (Revúca) - už som dosť starý
2. drevený stolček na vyzúvanie čižiem: Neviam si (čižmy) ani na capovi zobúč (Kameňany REV)
3. stojan na pílenie dreva: cap (Poproč RS)
4. kováč. trojnožka: cap (Žiar n. Hron. KRE)

capo p. cap

čap m. (čáp, čiap, čep, šep, čop)
1. csl výčnelok jednej časti drevenej konštrukcie zapadajúci do výrezu inej časti (v hrdle, tráme, špici); miesto spojenia čapu s dlahou: Čepi museľi biť presňe urobeňie, abi sa v ďiere ňehegali (Pukanec LVI); Ešče klini pozabíjädž do šepó a budú krokvi hotovia (Brusník REV); Piésti su na tŕllice prichicené š čepámi (Trakovice HLO)
L. zarábäť krou do čepu (Prievidza) - spájať krokvy zasúvaním čapov do dláb; dreva śedza f čopoch (Studenec LVO) - ich konce sú pevne zaklinené; pevní čep (St. Turá NMV) - začapovanie dvoch častí dreva napevno; dvojiťí čep (Pukanec LVI) - spojenie zasunutím dvoch čapov jednej časti do dláb druhej časti; krití čep (St. Turá NMV) - s dlabou neprerazenou cez celý trám
2. csl výstupok jednej časti otáčavého mechanizmu vnikajúci do jeho druhej časti, časť hriadeľa al. osi uložená v ložisku; pevná časť pántu na dverách, oblokoch a pod.: Na vaľe mľinského koľesa bou̯ piest s čepom (Prievidza); Ča̋b iďe vipadnúď z valu (Jasenová DK); Odrapiu̯ sa čab na dverách (Motyčky BB); Do praviho čepu smie príď ľem praví šľic, inag bi bou̯ pánd naňišt (Pukanec LVI); Odlomeu̯ sa mu čeb na voze (Martin n. Žit. ZM); Val mal f koncoch ftlačené čepi (Dol. Súča TRČ); Vrata viśa najmeňej na dvoch čopoch (Spiš. Štvrtok LVO)
L. kľukoví čáp (Chlebnice DK), hákoví čep (Bátovce LVI), čop s kľuku (Krivany PRE) - ohnutý do pravého uhla; lopatovití čep (Poniky BB), pístoví čep (Vrbovce SEN) - s plochou lichobežníkovito rozšírenou vsádzanou časťou; čop trojlopatkovi (Krivany SAB) - so vsádzanou časťou v podobe troch krídel vychádzajúcich zo spoločnej osi
F. obloki otvorenie po čapi (Lipt. Peter LM) - dokorán
3. utesňujúci klin: Dán si do toporiska pevnejší čáp, nebude mi sekera viletuvat (Dol. Súča TRČ)
4. abov, už oddeliteľná vrchná časť praslice, kužeľ: Hore na kudzeľi jest čop, na čop śe nakruci vlakno a śe predze (Sokoľ KOŠ); čob na kudzeľi (Jenkovce SOB)
5. čiast. strsl a zsl drevená zátka do suda, dieže a pod.: Odopkaj uš ten čáb, vipusťíme lúch (Dol. Lehota DK); Čiab do ďieže sa mi gďesi straťiu̯ (Lipt. Mikuláš); Čeb na sudze je dolní drevení štupl a do vrani sa dává štupl (Vinosady MOD)
6. csl trúbkovité zariadenie s uzáverom na vypúšťanie tekutiny zo suda, točka: Podaj mi čeb na víno (Hliník n. Hron. NB); Na okovňíku mi virazilo čap (V. Maňa VRB); Kub jedon šeb na bočku (Roštár ROŽ); Dakedi čab ňebul, vibiľi dugou, vivertaľi do dugova dzerku (Nováčany MOL)
L. nabiť čep (Podlužany LVI), zabiťi čeb do suda (Str. Plachtince MK), naraziť čep (Plavé Vozokany VRB), dad na čep (Šintava ŠAĽ) - vsadiť točku do suda, aby sa z neho mohlo čerpať
F. spiťí aňi čap (Slov. Ľupča BB), oslopaní ak čap (Nandraž REV), spiti jak čop (Studenec LVO) - veľmi opitý; pri čapu sedet (Rochovce ROŽ) - mať výhodné postavenie
7. čiast. jstrsl a jzsl otvor na dne suda: Vrana je dzíra hore na sudze a čeb zaz na dénku (Vinosady MOD); naraziď heňdeľ do čepa (Jabloňovce LVI)
8. výhonok viniča
a. čiast. jstrsl, jzsl skrátený zrezaním, čapík: Viniční prut sa aj skracuje a to skráťenuo je kŕčni čap (Sklabiná MK); Nahávaž dlhie čapi, či striháž na veľa hrozna? (Pukanec LVI); Čeb ból na dve očka, heg ból aj na štiri-ped oček (Vinosady MOD)
L. vrchňí čep (Mokrý Háj SKA) - čapík na staršom čapíku
b. čiast. vsl zaštepený na sucho: Idzeme čopi sadzic, toti kratki, co śe nasucho śčepia (Trnava p. Lab. MCH)

čep p. čap

čiap p. čap

čop p. čap

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008*.

cap m samec kozy: kuoz z czapy y z sskopy (s. l. 1614); caper: cap, kozel rezany, wymysskowanj (KS 1763); pren pejor človek holdujúci telesným pôžitkom, smilník: taky sskopcy neb capy gsu chlipnicy, ktery w bahne telesnych žadosty a rozkossech zustawagu (MC 18. st); na nic gineho nemislela krome na sweho Martina, capa smradlaweho (MK 18. st)
L. capricornus: Steinbock: diwoky cap (LC 1707) kozorožec
F. bestwjm se gakó cap (KS 1763); ta tlsta Dora nassa gako kony prdela, gako cap smrdela (KC 1791); -í, -ový príd: na tomže buku czapge rohi (MÚTNE 1663 E) zásek do stromu v tvare V; capowich čiziem par muskich (B. BYSTRICA 1692 E) z capej kože; wezmi capoweho loge (HT 1760); smrad capowy (KS 1763); sadlo capové (BR 1785); cape skuri (SJ 18. st); -ček, -ec, -ok [-ek], -ko dem: kozlenecz a czapcžekow 18 (ZVOLEN 1620); mladi czapecz (TRENČÍN 1647); hirculus: cápek, cápček, kozliček (KS 1763)
F. pán Trangoš jako capek za plot skočil (ASL 1676) rezko
P. atpn Timko Czapko (SOBOŠ 1618 U2); Haurilo Czapok (KEČKOVCE 1618 u2)

čap [č(i)ap, č(i)ep] m
1. drevená zátka obyč. do suda, točka: Mikloss poslal draba (do krčmy) a čiap mu dal witrhnuti (SKLABIŇA 1644); epistomium: čep, sspúnt aneb čep spussťagjcy; obthuramentum: čep, zátka, zatkáwka, zacpáwka (KS 1763);
x. pren zemané pri čepu spolu rozmluwali (FP 1744) pri popíjaní vína
L. wyna na cžepe pol druhey pyedy (LIETAVA 1607) kt. sa čapuje z načatého suda
2. pri spájaní dvoch častí otáčavého mechanizmu výstupok jednej časti vnikajúci do druhej; časť hriadeľa uložená v ložisku; pánt, záves na dverách, oknách; zákolesník: kowaczom platil sem za 2 čžapi, czo se zlomily (MOŠOVCE 1563); robil kowačz na branu čziep (ZVOLEN 1658); mastenge čapuw zwonowich (P. BYSTRICA 1786); luonik, zakolesnik, čep (DSL 18. st)
L. ban pri banyach z priprawenimy stupamy, wo wale aneb na wale z čapamy (BOCA 1664 GB)
3. anat obyč. pl mandle: komuž cžepy w hrdle spadnu (LR1 17. st)
L. columellae inflamas: spadeni čepuw (NP 17. st) zápal mandlí
4. ľadový cencúľ: czapy u strechy času zjmnjho (s. l. 17. st);
P. atpn Thomas Chep (PAČA 1570 U1); -ový príd k 1: vectigal dolare: čepowé myto (KS 1763) poplatok od čapovania piva, vína; k 3:
L. čepowý flastr (TT 1745) na liečenie mandlí

čapí p. čáp

čáp m zool čes bocian biely Ciconia alba: cžap stogjce na brehu (chytá) ryby (OP 1685); der Storch: čap (ML 1779); ciconia: czap, bokdal (DSL 18. st); čapí príd:
L. bot čapy hnyzdo roste pry lesych na mistech slunečnych, lysty ma podobne k wlaskemu kůpru (HL 17. st) ježec lopúškovitý Caucalis lapula; č. nos(ek) rastlina z rodu pakost Geranium: geranium: čapí nusek (VTL 1679); geranium: czapi nužek (!) (GF 1717); Storchenschnabel: czapy nosek (KLe 1740); geranium: czápj nos (TT 1745)

čep p. čap

Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí

od Antona Bernoláka z r. 1825.
Cáp Cáp Cap_1 Cap Cap_2 Cap

Paradigmy podstatných mien

cap
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) cap
G (bez) capa
D (k) capovi
A (vidím) capa
L (o) capovi
I (s) capom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dvaja) capi
G (bez) capov
D (k) capom
A (vidím) capov
L (o) capoch
I (s) capmi
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) capy
G (bez) capov
D (k) capom
A (vidím) capy
L (o) capoch
I (s) capmi
čap
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) čap
G (bez) čapu
D (k) čapu
A (vidím) čap
L (o) čape
I (s) čapom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) čapy
G (bez) čapov
D (k) čapom
A (vidím) čapy
L (o) čapoch
I (s) čapmi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Priezvisko CAP-CALKO sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
KRUČOV, okr. SVIDNÍK (od r. 1996 STROPKOV) – 1×;
Priezvisko CAP-CALKOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
KRUČOV, okr. SVIDNÍK (od r. 1996 STROPKOV) – 1×;
Priezvisko CAP-PISKORÍK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
KRUČOV, okr. SVIDNÍK (od r. 1996 STROPKOV) – 1×;
Priezvisko CAP-RUSÍN sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
KRUČOV, okr. SVIDNÍK (od r. 1996 STROPKOV) – 1×;
Priezvisko CAP sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 204×, celkový počet lokalít: 64, najčastejšie výskyty v lokalitách:
KRUČOV, okr. SVIDNÍK (od r. 1996 STROPKOV) – 18×;
VEĽKÉ KAPUŠANY, okr. TREBIŠOV (od r. 1996 MICHALOVCE) – 16×;
HUMENNÉ, okr. HUMENNÉ – 13×;
MAŤOVCE (obec MAŤOVSKÉ VOJKOVCE), okr. TREBIŠOV (od r. 1996 MICHALOVCE) – 12×;
SNINA, okr. HUMENNÉ (od r. 1996 SNINA) – 8×;
HRAŇ, okr. TREBIŠOV – 7×;
PREŠOV, okr. PREŠOV – 7×;
VEĽATY, okr. TREBIŠOV – 7×;
VEĽKÝ RUSKOV (obec NOVÝ RUSKOV), okr. TREBIŠOV – 5×;
SLOVENSKÉ NOVÉ MESTO, okr. TREBIŠOV – 4×;
...
Priezvisko CÁP sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 5×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
KRÁĽOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 2×;
BARDEJOV, okr. BARDEJOV – 1×;
CHOŇKOVCE, okr. MICHALOVCE (od r. 1996 SOBRANCE) – 1×;
PREŠOV, okr. PREŠOV – 1×;
Priezvisko ČAP sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 12×, celkový počet lokalít: 7, v lokalitách:
ČEMERNÉ (obec VRANOV NAD TOPĽOU), okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 3×;
SÍDLISKO KVP (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 3×;
HUMENNÉ, okr. HUMENNÉ – 2×;
SVÄTÝ JUR, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 1×;
PETROVANY, okr. PREŠOV – 1×;
VEĽKÝ KAMENEC, okr. TREBIŠOV – 1×;
ZÁPAD (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;
Priezvisko ČÁP sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 93×, celkový počet lokalít: 32, najčastejšie výskyty v lokalitách:
VRBOVÉ, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 10×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 7×;
SVÄTÝ JUR, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 6×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 5×;
TOPOĽČANY, okr. TOPOĽČANY – 5×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 5×;
BÁTOROVE KOSIHY, okr. KOMÁRNO – 4×;
ZÁPAD (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 4×;
KARLOVA VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 4×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 4×;
...

Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu

asi dvoch míľ od mysu ≈ deux milles environ du cap
a zamieri na juhozápad ≈ et, cap au sud-ouest
horné a dolné ohraničenia ≈ caps et les floors
juh, chcel oboplávať mys ≈ sud pour doubler le cap
nadmorskej výšky a kurzu ≈ l'altitude et le cap
na severnom svahu mysu ≈ sur le versant nord du cap
sa dvíhali medzi mysom ≈ s'élèvent entre le cap
túto správu na mys ≈ cette nouvelle au cap
...

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

baránkov a sedem capov ≈ beránků a sedm kozlů
baranov, šesťdesiat capov a šesťdesiat ≈ beranů, šedesát kozlů a šedesát
bociany, u rýb delfíny ≈ čápi, u ryb delfíni
capa a farbí mu ≈ kozla a barví mu
s čapom na dne ≈ s čepem na dně
to labute a bociany ≈ to labutě a čápi
vyšší stupeň labutí a bocianov ≈ vyšší stupeň labutí a čápů
zariadenie s otočným čapom ≈ zařízení s otočným čepem
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a tlak na čapoch ≈ and pressure on the pins
bejzbalovú čiapku a tmavé ≈ baseball cap and dark
čiapku a pod čiapkou ≈ cap and under the cap
čiapku a tmavé okuliare ≈ cap and dark glasses
čiapku a zvončeky späť ≈ cap and bells back
čiapku, zásteru a čižmy ≈ cap, apron, and boots
jeho rúcho a čiapku ≈ his robe and cap
sveter a bejzbalovú čiapku ≈ sweater and the baseball cap
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu