vlača, ž obyč. pl vlače, vláčky ž pomn jednoduchý dopravný prostriedok podobný saniam, vlačuhy: Lorenczowj, čuo wlačze spraowal, den 4 (ŽILINA 1693); trahula: sánki, wláčki (KS 1763); panske prace podle rozkazuv koname, ku kterymžto pracam všelijaky riad chudobny poddany potrebuje, jakožto pluhy, brany, sanie, vlače (VÝCHODNÁ 1773 LP); wzate dwa kone zo sanjamy a z wlačou do kasstjelu boly (TURIEC 1774) L. manicula: wlački aneb nosski pluhowé (KS 1763) na vlečenie pluhu