izolovaný príd.
1. oddelený, osamotený: i. pacient; i. od kolektívu; i-é slová jednotlivé
2. chránený pred tepelnými zmenami, vlhkosťou, zvukom ap.: i. proti hluku; i. vodič s izoláciou (význ. 2);
izolovane prísl. k 1: i. žiť;
izolovanosť -i ž. izolácia (význ. 1)