Vedeli ste, že...? Slovníkový portál obsahuje aj minikalkulačku. Skúste napr. 2+2.
2+2.
unaviť dok. spôsobiť únavu, vyčerpať, vysiliť: cestovanie u-í, u. si oči čítaním; u. poslucháčov (dlhou prednáškou);
nedok. unavovať
// unaviť sa spôsobiť si únavu, vyčerpať sa, ustať: u. sa pri práci;
nedok. unavovať sa
unavovať sa -vuje sa -vujú sa (ne)unavuj sa! -voval sa -vujúc sa -vujúci sa -vovanie sa nedok.
unavovať -vuje -vujú (ne)unavuj! -voval -vujúc -vujúci -vovaný -vovanie nedok.
namáhať 1. spôsobovať námahu • unavovať • vyčerpávať: namáha, unavuje si oči pri čítaní; ťažká práca ho unavuje, vyčerpáva • vysiľovať • zaťažovať • oslabovať • zoslabovať (zároveň zbavovať sily): chôdza ho vysiľuje; sedavá práca (z)oslabuje telo • expr. strháňať (námahou vysiľovať): Nestrháňaj sa toľko!
2. privádzať do intenzívnej činnosti • napínať: namáhať si, napínať si sluch, mozog • expr. nadrapovať • hovor. túrovať • hovor. expr. turbovať: nadrapuje si pľúca; túrovať motor; turboval si hlavu pred skúškou • hovor. ťahať: ostré farby ťahajú oči
obťažovať 1. spôsobovať niekomu isté psychické zaťaženie, isté nepríjemnosti • zaťažovať: obťažujú, zaťažujú nás mnohými žiadosťami • unúvať • ustávať • trápiť • expr. molestovať: prepáčte, že vás unúvam, ustávam, trápim touto otázkou • unavovať (spôsobovať únavu) • hovor. otravovať (spôsobovať nevôľu): ich časté návštevy ma unavovali, otravovali • namáhať • byť/padnúť zaťažko • byť na ťarchu: cestovanie ma namáha, padne mi zaťažko • expr. zavaľovať (obťažovať množstvom niečoho) • kniž. inkomodovať
2. byť dotieravý, neodbytný, netaktný a pod. • dotierať: na ulici ju ktosi obťažoval, dotieral do nej • nedať pokoj • znepokojovať: dajte pokoj hosťom, neznepokojujte ich • vtierať sa • vnucovať sa: stále sa jej vtiera, vnucuje
unavovať p. obťažovať 1
unaviť, -í, -ia dok. (koho, čo) spôsobiť niekomu al. niečomu únavu, vysiliť, vyčerpať, ukonať: u. niekoho ťažkou, namáhavou prácou; u. poslucháčov dlhou prednáškou; u. súpera, spoluhráčov; u. kone; u. si oči čítaním; Unavili vás hostia? (Štef.);
nedok. unavovať, -uje, -ujú
|| unaviť sa spôsobiť si únavu, vysiliť sa, vyčerpať sa, ustať, ukonať sa: u. sa pri práci; deti sa unavili pri hre; Pútnik sa musí unaviť, ak má dôjsť k svojmu cieľu. (Kuk.) Srdce poskakuje nahor a nadol a neunaví sa. (Jil.);
unaviť dk koho spôsobiť únavu, vyčerpať niekoho: člowek ditky vnawj a ge prosyli, kdy welmi skoro se včy (UD 1775); Ibrahim vherské wogsko vstawičným potýkanjm vnawil (SH 1786); nikdi nemeli predsevzeti nehresziti, ani zle nechati, pokud gich neunavilo (SS 18. st); x. pren dusse ma zdrjmala, gsuce unawena (PoP 1723-24); -ovať ndk: bdeni prilišne unawuge (KoA 17. st); fatigare: vnawowati, vstáwati (PD 18. st); -úvať frekv: fatigare solere: vnawúwati (PD 18. st); unaviť sa dk spôsobiť si únavu, vyčerpať sa: y sám Homerus túto práci by mne záwidel, aneb snad sám bi se w né unawiti musel (VP 1764); gestli k prwnj horliwosti, wjce než potreba gest, pridáss, tehdy w behu swém rychle se unawjss (MPS 1777); člowek pocestni od horka se unawy (SJ 18. st); unavovať sa ndk: defetiscor: vstáwám, vnawugi se (CL 1777)