Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

Vedeli ste, že...?
Slovníkový portál obsahuje aj minikalkulačku. Skúste napr. 2+2.

triezvy príd.

1. neomámený alkoholom, op. opitý: konať v t-om stave

2. rozumný (význ. 1, 2), rozvážny, vecný: t. náhľad, úsudok, po t-ej úvahe

3. obyčajný, jednoduchý; holý, číry: t-e zariadenie izby; t-a skutočnosť;

triezvo prísl.: t. rozmýšľať;

triezvosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
triezvy; triezvo prísl.; triezvosť ‑i ž.

triezvy -va -ve 2. st. -vejší príd.

-vy/405248±852 3.54: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 5844→6377
+53
−111
mŕtvy/5186→5719
+53
−111
triezvy/486 mĺkvy/101 polomŕtvy/71

-vy/405248±852 35.65: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 968 mŕtvy/700 triezvy/199 mĺkvy/55 polomŕtvy/14

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

chladnokrvný 1. ktorý triezvo uvažuje, ktorý sa pridŕža rozumu; ktorý neprejavuje navonok citové rozpoloženie, vzrušenie, pohnútky (o človeku); svedčiaci o tom • chladný: chladnokrvná, chladná vypočítavosť; chladnokrvný, chladný úsudok, rozumtriezvy rozvážny (presný, objektívny a opatrný): triezvy, rozvážny politik; triezva, rozvážna úvahapokojný vyrovnaný stoický (ktorý sa dokonale ovláda, ktorého nič nevyvedie z miery): chladnokrvné, pokojné prizeranie sa na pouličnú hádku; jeho vyrovnaná povaha naháňala až strach; pozerala naňho so stoickým pokojomnevýbušný zdržanlivý: nevýbušný, zdržanlivý prejav

2. p. bezcitný, surový 2


chladný 1. ktorý vyvoláva pocit chladu (op. teplý, horúci) • studený: chladný, studený kov; piť chladné, studené mliekochladený (udržiavaný v chlade; o nápojoch): ponúkať chladené vínovychladnutý (ktorý vychladol): vychladnutá pieckačerstvý svieži osviežujúci (ktorý trocha, príjemne chladí): brodiť sa čerstvou, sviežou rannou rosou; opláchnuť sa v osviežujúcej horskej bystrineľadový mrazivý (studený ako ľad): dýchať ľadový, mrazivý vzduchdrsný nevľúdny neprívetivýkniž. nehostinný surový ostrý (ktorý chladom nepríjemne pôsobí na zmysly): drsné, nevľúdne podnebie; neprívetivý, nehostinný kraj; surový, ostrý severáksychravý (chladný a zároveň vlhký, daždivý): sychravé počasiepren. zubatý: slnko je už zubatéprichladný (priveľmi chladný)

2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý nepodlieha citu, ktorému sú cudzie citové prejavy, reakcie; svedčiaci o takých vlastnostiach: v každej situácii si zachoval chladnú hlavurozumový racionálny: rozumový, racionálny typ človekachladnokrvný: pomáhala mu chladná, chladnokrvná vypočítavosťtriezvy rozvážny: triezvy, rozvážny umpokojný stoický (ktorý sa vie ovládať, ktorého nič nevyvedie z miery): pokojná, stoická rozvaha

3. ktorý sa citovo neprejavuje, resp. tým naznačuje svoje odmietanie, nezáujem, ľahostajnosť voči niekomu, niečomu; ktorý o tom svedčí • nevšímavý ľahostajný vlažný: k deťom je chladný, nevšímavý, ľahostajný; prekvapilo ju vlažné privítanie (op. horúce); ich city boli stále vlažnézdržanlivý rezervovaný neutrálny: dôvernosť vymenili za zdržanlivý, rezervovaný, neutrálny vzťahľadový mramorový: nepríťažlivá, ľadová, mramorová krása, tvárstrohý: strohá elegancia; prehodil pár strohých slovodmeraný neprístupný: byť k niekomu odmeranýstudený: vyžarovala z nej pýcha a studená dôstojnosťnevľúdny neprívetivý: nevľúdne, neprívetivé prijatie; nevľúdny, neprívetivý pohľadhovor. škrobený (nútene, neprirodzene odmeraný): byť škrobenýúsečný: v jeho reči bolo cítiť úsečný tón a neláskufrigidný (pohlavne chladný; o žene) • oficiálny formálny úradný (bez osobnej účasti, bez osobného záujmu; op. srdečný, priateľský, dôverný): vymenili si len oficiálny, formálny pozdrav; úradný tón v hlase


múdry rozumovo nadaný; majúci bohaté vedomosti, životné skúsenosti; svedčiaci o tom (op. sprostý, hlúpy) • rozumný umný: múdry, rozumný, umný človek; múdre, rozumné krokyinteligentný (majúci inteligenciu): inteligentná osobaosvietený: múdry, osvietený panovníkvzdelaný učený: vzdelaná hlavabystrý chytrý chápavý (rýchlo a ľahko vnímajúci, chápajúci): to je múdra, bystrá, chytrá, chápavá hlavičkatriezvy rozvážny (všetko zvažujúci, riadiaci sa triezvym rozumom): triezvy, rozvážny politiksprávny zdravý (zodpovedajúci zdravému rozumu): správne, zdravé názoryhlbokomyseľný (premýšľajúci do hĺbky, obsahujúci hlbokú myšlienku): hlbokomyseľné vetyvševediaci (ktorý všetko vie): vševediaci Bohpriinteligentný (aj iron., priveľmi inteligentný): priinteligentná ženaaj iron. šalamúnskyexpr. fiškálsky (múdry s istou dávkou vypočítavosti, chytráctva): šalamúnske, fiškálske riešenie sporuiron.: rozumársky rozumkársky: Nechaj si tie rozumkárske reči!expr.: premúdry premúdrený (veľmi múdry) • zastar. vedomý

p. aj vzdelaný, bystrý 2


pokojný 1. ktorý je v pokoji; nerozbúrený, ktorý nie je v prudkom pohybe (op. búrlivý, rozbúrený); vyznačujúci sa pokojom, tichom, harmóniou • mierny tichý nečujný: pokojný, mierny, tichý oceán; pokojný, tichý večer; nečujná hladina riekyupokojený (ktorý sa upokojil): živel je už pokojný, upokojenýnerušený: nerušený priebeh; pokojný, nerušený spánokidylický harmonický selankový selankovitý: idylický, harmonický vidiecky život

2. ktorý má duševný pokoj, rozvahu, vyrovnanosť; svedčiaci o tom • spokojný: sedela pokojná, spokojnáupokojený (ktorý sa upokojil) • bezstarostný (nezaťažený starosťami, nepokojom): pozoroval jej pokojný, bezstarostný spánokvyrovnaný (vnútorne; op. nevyrovnaný): pokojný, vyrovnaný človekchladný chladnokrvný triezvy (bez emócií): chladné, chladnokrvné uvažovanie; jediný zostal chladný, chladnokrvný, triezvyflegmatickýpren. kniž. stoický: márne sa usiloval o flegmatický, stoický postojnevzrušený (bez prejavu vzrušenia): správu prijala pokojná, nevzrušenározvážny uvážlivý (vyznačujúci sa racionálnym prístupom): rozvážne slová, uvážlivý tónkniž. usadlý (obyč. s vekom nadobudnutým pokojom, rozvahou): usadlý starý pán

3. ktorý vyhľadáva, uprednostňuje pokoj, vyrovnanosť, mierumilovnosť; svedčiaci o tom • mierny zdržanlivý: pokojná, mierna, zdržanlivá povahakrotký tichý nevýbojný: krotká, tichá sedela pri sviečke; tichá, nevýbojná osobapokojamilovný mierumilovný (op. výbojný, agresívny): pokojamilovné, mierumilovné obyvateľstvonenásilný: riešiť konflikt nenásilnou cestoubezkonfliktný (ktorý je bez napätia, konfliktov): bezkonfliktné spolunažívanie, bezkonfliktná atmosféra v rodine

4. p. pomalý 1, mierny


rozumový 1. týkajúci sa rozumu • mentálny: rozumová, mentálna úroveň, vyspelosťmyšlienkový: myšlienkové pochody, myšlienkové procesyintelektuálny intelektuálsky duševný: intelektuálna, duševná prácalogickýodb. diskurzívny (o myslení, úsudku a pod.)

2. u ktorého prevažuje rozumová činnosť (nad emocionálnou); vedený, usmerňovaný rozumom (o človeku); svedčiaci o tom • racionálny (op. iracionálny) • racionalistický: dievča je príliš rozumové, racionálne; rozumový, racionálny, racionalistický prístupchladný triezvy: chladné, triezve úvahyodb. diskurzívny: diskurzívny čitateľ, percipient (op. naivný)

p. aj rozumný, triezvy, chladný 2


rozvážny prejavujúci rozvahu; svedčiaci o rozvahe • uvážlivýzried. rozvážlivýkniž. rozvažitý: uvážlivý, rozvážlivý otec; uvážlivý krokprezieravý (majúci schopnosť zvážiť a predvídať veci, situácie a pod.) • zastaráv. rozšafný: prezieravý, rozšafný hospodárrozumný: byť rozvážny, rozumný; rozvážne, rozumné správanie (op. bezhlavé, nerozvážne, nerozumné) • múdry: múdra, rozvážna rečtriezvy chladnokrvný (bez emócií): triezvy, chladnokrvný politik; rozsudok oznámil chladnokrvným hlasom


strohý 1. ktorý dôrazne dáva najavo odmeranosť voči iným, odmietanie iných (o človeku a jeho prejavoch; op. mierny) • odmeraný chladný zdržanlivý: pôsobila dojmom strohej, odmeranej, chladnej ženy; strohým, zdržanlivým správaním zakrýval skutočné cityprísny neprístupný strmý rázny (jednoznačne, prudko odmeraný): vítal ho matkin prísny pohľad; odrádzala ho neprístupná povaha dievčaťa; strmá, rázna rečostrý príkryexpr. britký (tvrdo, hrubo strohý, nešetriaci): ostré, príkre slová, poznámky; britký tón v hlasehovor. komisný (úradne strohý)

2. ktorý zachytáva, podáva iba podstatu; ktorý je bez zbytočností; vyznačujúci sa jednoznačnosťou • krátky stručný: dostalo sa mu strohé, krátke, stručné vysvetlenieúsečný lakonický: úsečná, lakonická odpoveďexpr. suchý

3. ktorý je založený na jednoduchosti • jednoduchý triezvy: strohý, jednoduchý, triezvy štýl; jednoduché, triezve tvary, farbyneosobný chladný (zbavený akéhokoľvek osobného rázu, príznaku, prejavu): neosobný, chladný interiérholý čistý suchý: suché fakty


triezvy 1. ktorý je pri zdravom vedomí, neomámený alkoholom (op. opitý), neovládaný emóciami, vášňami (op. zatemnený, zaslepený, slepý) a pod. • zastar.: striezlivý striezvy: byť v triezvom, striezlivom stave; je triezvy, striezlivýčistý jasný: čistá, jasná hlava; jasný úsudokzdravý: zdravý rozum

2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý sa vyznačuje miernosťou a rozvahou; svedčiaci o tom • rozvážny: triezvy, rozvážny človekrozumný: neprišli s nijakým triezvym, rozumným nápadomchladnokrvný chladný racionálny rozumový (nepodliehajúci citom): čin je v rozpore s priateľovým chladnokrvným, chladným uvažovaním; racionálny, rozumový typ človekazdravý (zodpovedajúci normálnemu, triezvemu uvažovaniu): zdravé názoryreálny realistický (ktorý rešpektuje skutočnosť, ktorý vie rozlíšiť možné od nemožného; nepoddávajúci sa sneniu, fantázii; op. nerealistický): reálne, realistické uvažovaniesúdny: súdne stanovisko, rozhodnutiepremyslený uvážený rozmyslený (o prejavoch človeka, ktoré svedčia o rozvahe): premyslené, uvážené slová; rozmyslená reakcia na protestzastar.: striezlivý striezvy: matkina striezlivá povaha

3. ktorý sa vyznačuje jednoduchosťou, ktorý uprednostňuje jednoduchosť, prirodzenosť, nenáročnosť a pod. • jednoduchý obyčajný prostý: triezve, jednoduché, obyčajné, prosté zariadenie interiéru (bez zbytočných al. nákladných doplnkov, okrás; op. vyumelkované, pompézne) • civilný (ktorý je bez pátosu, resp. zložitej kompozície, obyč. o prednese; op. strojený) • strohý (priveľmi jednoduchý, až chladný): architektúra strohých tvarovsuchý holý číry (taký, aký v skutočnosti je): suché, holé, číre fakty

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

triezvy príd.

1. ktorý je pri rozume, pri zmysloch, neomámený alkoholom, nie opitý: V Spiši ho vyhodili opitého triezvi ľudia z krčmy. (Vans.); v t-om stave; t-a hlava; t. rozum; t-a myseľ (Zúb.);

2. povahove mierny, rozvážny, rozumný, obozretný; vecný: Justh, človek triezvy a umný (Škult.); Starý Pilát bol iste triezvy skeptik. (Rys.); t. hlas; t. pohľad;

3. uvážený, premyslený, rozmyslený: t-e myšlienky, t. úsudok, t-e uváženie, t-a reč; t-a vypočítavosť (Letz); chladná rozvaha, t. výpočet (Hor.);

4. prostý, jednoduchý, obyčajný; číry, holý: t-a skutočnosť; Taký, možno povedať triezvy, ba až skromný je celý vnútrajšok domu. (Heč.);

za triezva nie v opilosti, pri triezvom rozume;

na triezve nár. v spojení byť na t. byť triezvy: Odvetí on rezko, aby videla po hlase, že je na triezve. (Tim.);

triezvo prísl. rozumne, rozvážne, premyslene; vecne: t. hovoriť, uvažovať, rozmýšľať, t. posúdiť niečo, t. vidieť niečo, t. hľadieť na niečo;

triezvosť, -ti ž.

1. vlastnosť toho, kto je triezvy, nie opitý;

2. rozvážnosť, rozumnosť; uváženosť, rozmyslenosť;

3. jednoduchosť, prostota

striezvy p. triezvy


triezvy [trie-, trí-] príd neomámený alkoholom: dawa tomu misto, až ge tomu wssemu tak, že bych y ya naramne byl opily a ke mne prystupyl actor tež ne triezwy (S. ĽUPČA 1613); tryezwy a nepigagjcy wjna su mudry (KoB 1666); a tak hlé kterých hrjchůw strjzbi se ostýchal, ty potom spáchal (MP 1718); než zdaliss byl (Kubík) na ten čas triezwi a nebo že opity, powedet nemuže (TURIEC 1755); a ci to ge skromne zit, wssecko na hrdlo, na ssaty winalozit, sotwy kedy trizwim bit? (SJ 18. st); -osť s zmysel pre mieru, striedmosť: toti se nye opilyi, jak nyechtoré mislyelyi, o tretzej sme v sztredmosztzi, kásdi meská trézvoszti (HPS 1752)

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu