hrča 1. navretá spuchlina: mať hrču na hlave • hrbolec: navreli mu hrbolce na tele • hľuza • expr.: guča • gundža
2. uzlovitý útvar (obyč. v dreve) • uzol: hrča, uzol v dlážke • nár. suk
3. niečo skrútené do gule, do uzla • expr.: guča • gundža: hrča, guča, gundža papiera, cesta • húžva: šatku skrútila do húžvy • expr. žvacheľ: vytiahol žvacheľ bankoviek
4. ryba s mäsitými výrastkami pri ústach • sumec
5. p. kopa 2
suk p. hrča 2
suk, -a m. nár.
1. tvrdá uzlina v dreve, pozostatok konára na pni stromu, hrča: Sama som zvalila buka — samý suk a hrča. (Hviezd.); pren. Z každého zraku akoby naň trčal suk výčitky. (Gráf)
2. uzol, uzlík: červený ručníček, uviazaný v jeden suk na tyle (Vaj.)
šuk cit. vyjadruje prudký, rýchly pohyb: Šuk pod huňu sena. (Hviezd.)
suk m 1. tvrdá uzlina v dreve, pozostatok konára na pni stromu, hrča: ossa ligni: twrdé suki drewa (KS 1763); stromy, které rowno rostu, ani mnohé suky neb haluze nemagu (PH 1770) 2. uzol, uzlík: on pak mnie pro ten messecžek poslal, ktery donesa ga, buducž zawazany na suk, odwazal sem przed nim (SKALICA 1676 E); nodum abstringere: uzel, suk rozwázati, rozwinuti, rozpogiti (WU 1750); internodium: suk, aneb uzel mezy hladkym, a rownym (KS 1763) 3. ozdoba v tvare uzla: mam ssablicku pri svem boku, na korde nekolko suku (KC 1791) P. atpn Benio Suk (TRENČÍN 1520 SČL); súček m dem k 1: sauček: nodulus (PD 18. st) k 2: nodellus: sauček (ŽILINA 1679); nodulus: uzliček, súček; geniculum: kolenko, uzljček, suček; geniculo: uzlugem, uzljk, suček robjm; sučkugem (KS 1763)