lupa -y lúp ž. zväčšovacie sklo: čítať s l-ou
lupa lupy lúp ž.
lupa lupy lúp ž. ⟨fr.⟩ ▶ spojná šošovka al. sústava šošoviek, pomôcka slúžiaca na pozorovanie niekoľkonásobne zväčšených obrazov blízkych predmetov, zväčšovacie sklo: ručná l. lupa s držadlom na čítanie textov a pozorovanie drobných predmetov; filatelistická l.; vrecková, stolová l.; pravítko s lupou; pracovať s lupou; pozorovať hmyz pod lupou; môže čítať len s lupou; Podal som mu lupu, aby si mohol lepšie prezrieť predmet v ženinej ruke. [P. Andruška]; Mená autorov na prednej strane treba lúštiť pomaly lupou. [LT 1998] □ film. časová lupa filmová kamera snímajúca až niekoľko tisíc obrázkov za sekundu ◘ fraz. hľadať niekoho, niečo s lupou veľmi namáhavo, ťažko po niekom, po niečom pátrať; vziať/zobrať niekoho, niečo pod lupu pozorne, podrobne si niekoho, niečo všímať
lupa -y ž. ‹f› jednoduchá optická sústava, spojná šošovka, na priame pozorovanie predmetu, zväčšujúca až tridsaťkrát;
lupový príd.
lupa1, -y, obyč. v mn. č. lupy, lúp ž. zried. lupina, šupina
lupa2, -y, lúp ž. druh zväčšovacieho skla: čítať s l-ou, pozorovať dačo pod l-ou; pren. vyhľadávať (dačo) s l-ou (Al.) vytrvale, neúnavne
● hovor. položiť, dať niečo pod l-u dôkladne, prísne preskúmať
lupa ž. 1. čiast. vsl šupa, kožka (na ovocí, na zelenine ap.): Ja muśim zoz jabluka sebe lupu orezac (Hrabkov PRE); Z novih bandurok śe lupa oškrabuje, zo starich śe orezuje (Žalobín VRN); Lupi z hrozna ochabime močic (V. Kazimír TRB); Gu tomu kvaśenemu cibereju jedľi i bandurki u lupe varene (Trhovište MCH) 2. svsl tvrdý obal (škrupina, kôra a pod.): Vajco ma tvardu i meku lupu (Dl. Lúka BAR); Orech ma lupu i zarko (Hrabovec BAR) 3. tenká blana na povrchu (napr. tekutín): lupa s kavi (Orechová SOB); lupa (Stanča TRB) 4. obyč. mn. č. šupina vo vlasoch, lupina: Lupi śe mi robia ve vlasach (Dl. Lúka BAR); lupka ž. zdrob. expr. k 1, 2: Dakedi sebe uvarima i bandurki z lupkami (Dl. Lúka BAR); Vinovo hrozno ma cenku lupku a veľo vina (V. Kazimír TRB); Kamiň, to su lupki (hrozna) a chvosciki, jadra po šajtovaňu (Trnava p. Lab. MCH)
lupka p. lupa
lupa, obyč. pl lupy ž lupina, šupina: malomocenstwy lupy na tele diela; woda prsseny wlasuw a lupuw oprawuge (HL 17. st); wrbowa gicha lupy z hlawy styra (MT 17. st)