kreditor [-d-] -ra pl. N -ri m.
kreditor [-d-] -ra pl. N -ri m. ⟨tal.⟩ fin. ▶ ten, kto požičal peniaze, veriteľ; op. debitor: uzavrieť zmluvu s kreditorom; byť hlavným kreditorom výrobného podniku; prihlásiť sa ako potenciálny k. počas finančnej krízy
kreditor -a m. ‹t› účt. veriteľ (op. debitor)
kreditor1 m živ lat veriteľ: neypredneyssymu z weritelow a creditorow (P. ĽUPČA 1590); creditorou contentowala a spokogila (KRUPINA 1685); twaru do dworu tych creditorou odwiezli (NECPALY 1749); -ka, -kyňa ž: chcem wino mogeg creditorky daty ((NITRA) 1727); panyi creditorkinu nemohly contentuwat (N. MESTO n. V. 1741)
kreditor2 m neživ lat/nem druh hodvábnej látky: kreditor na čepček (NITRA 1768); gedny z kreditoru ženske ssaty (Kur 18. st); -ový príd: sukna kreditorowa (LIPTOV 1771); lagblik creditorowy (PUKANEC 1773); kreditorowy žensky reklik (Kur 18. st)