korba -y -rieb ž. časť (cestného) vozidla, do kt. sa nakladá dopravovaný materiál ap.
korba -by korieb/korb ž.
korba -by korieb/korb ž. ⟨lat.⟩ 1. ▶ časť kolesového dopravného prostriedku (nákladného automobilu, dodávky, prívesu) určená na uloženie prepravovaného nákladu: prázdna k.; sklápacia, veľkoobjemová k.; k. tatrovky; k. s plachtou; naložiť nábytok na korbu pristavenej avie; viezť na korbe sypký materiál; vojaci zoskočili z korby vojenského auta; Tribúnou je korba nákladného auta, vyzdobená štátnymi zástavami. [G. Rothmayerová] 2. region. ▶ vrchná časť voza, saní al. káry z prútia al. dosiek upravená na prepravu: vyrezávaná korba [J. Jonáš]; spiežovce na korbách saní [H. Zelinová]
korba -y ž. ‹román›
1. základná súčasť dopravného prostriedku (nákladného al. dodávkového automobilu, prívesu a pod.), ktorá slúži na umiestnenie a zabezpečenie nákladu počas jazdy
2. (predtým) ľahší povoz s ohradeným zvrškom
korba, -y, -rieb ž. sane podoby koča s košinou, ťahané koňmi;
tech. skriňovitá časť karosérie nákladného vozidla;
korbička, -y, -čiek ž. zdrob.
korba1 ž. 1. strsl, miest. zsl sane al. voz s hornou časťou upravenou na spôsob koča: Okúvaľi zme aj koče, brički a korbi (Malatiná DK); Preľeťeu̯ na tej korbe aňi chmára (Blatnica MAR); F korbie sa vozívali páňi (Kunov SEN); Paránne saňe sa volali korba (Svätuša VRB); korba (Hubová RUŽ, St. Hory BB, V Bielice TOP, Pov. Bystrica) 2. sstrsl, miest. zsl, šar prútená košina al. doštená vložka do voza, saní, káry ap.: V ňedzeľu ruciľi do drabiňaka korbu, do ňej kus slami a tak pošľi do koscela (Gregorovce SAB); korba (Jasenová DK, Lipt. Ján LM, Pov. Bystrica) 3. nov. príves motocykla: Keď je na motorku primontuvaná korba, tedi má motorka tri kolesá (Návojovce TOP)
korba2 ž. or, lipt, gem, vsl kľuka na rozličných zariadeniach: Korba ho rafla po hlave, koj zmo sešku rezali (Nandraž REV); Studňu mame na korbu (Chrasť n. Horn. SNV); Mašina śe obracala za korbu (Dl. Lúka BAR); Chiba veľika, že tote novotne motore už ňemaju korbu, ta śe ňedaju nakrucic (Gregorovce SAB); korba (Liesek TRS, Važec LM, Stanča TRB); korbička ž. zdrob. expr.: Muśiž zakrucidz zos korbičku (Hrabkov PRE)
korbička p. korba2
korba [ko-, go-] ž lat/tal 1. košinový al. doštený vrch voza al. saní: sane s korbu (s. l. 1659); dalj sme na sane korbu sprawit (KRUPINA 1692); na nowy kočz korba nowa, osy nowe, kolesa nowe; korba kucharska kočzowa stara (L. HRÁDOK 1702); crates: něco pletene z rokyti, rebriny, korba, kossyna (WU 1750); kréw tékla z rani do kórbi woza (KB 1757); remen, na kterem korba wisi (s. l. 1776); korba zamalowana bez sany (ORAVA 1796 CM) 2. ľahký voz al. sane s korbou: korba gedna z kolesy (M. JÁN 1697); zeman počal oge na korbe trmancowat (s. l. 1768); na krag ladu sa s korbu uradnjk priwiezol (TURIEC 1768); -ička dem k 1: korbyčka 1 bez sany (M. JÁN 1687); sane, na kterich korbicžka ssindelna (L. HRÁDOK 1702); sane male z korbičkou (DVOREC 1772)
korbička p. korba