inštalatér -a m. kto inštaluje (význ. 1) al. opravuje stavebnú inštaláciu;
inštalatérsky príd.: i-e práce; i-e zariadenia
inštalatér [-t-] -ra pl. N -ri m.
inštalatér [-t-] -ra pl. N -ri m. ▶ kto inštaluje al. opravuje v budovách plynovodné, vodovodné, kanalizačné potrubia a príslušné armatúry: vyučený i.; i. rozvodu plynu, ústredného vykurovania; pracovať ako hotelový i.; objednať si, zavolať inštalatéra na opravu vodovodu; Je tu inštalatér a muž všetkých remesiel. [R. Sloboda] ▷ inštalatérka -ky -rok ž.
inštalatér -a m. (inštalatérka -y ž.) ‹f› kto robí inštalácie technického vybavenia budov;
inštalatérsky príd.: i. podnik
inštalatér, -a m. remeselník, ktorý robí inštalácie;
inštalatérka, -y, -rok ž.;
inštalatérsky príd.: i-e práce;
inštalatérstvo, -a str. povolanie inštalatéra