odskočiť -í -ia dok.
1. skokom (sa) uhnúť: o. z cesty (pred autom), o. nabok;
pren. expr. o. od sľubu zanechať ho
2. hovor. prudko sa oddeliť: gombík o-l
3. prudko sa odraziť: lopta od steny o-la
4. i odskočiť si hovor. odbehnúť (význ. 2): o. (si) k rodičom;
nedok. odskakovať