poležať, poležať si -í -ia dok. trocha ležať: p. si na pohovke; zišlo by sa ti p.
poležať -ží -žia polež! -žal -žiac -žanie, poležať si -ží si -žia si polež si! -žal si -žiac si -žanie si dok.
ochorieť stať sa chorým • onezdravieť: ťažko ochorel, onezdravel na zápal pečene • kniž. al. zastaráv. onemocnieť • hovor. prechorieť (obyč. zľahka): stará mať prechorela • expr. rozchorieť sa: deti sa nám rozchoreli • expr. zried. rozchoravieť sa • expr. zaľahnúť • obľahnúť • uľahnúť (na dlhší čas): kto sa postará o deti, ak matka zaľahne, obľahne, uľahne • hovor. zastar. vyľahnúť (náhle ochorieť) • pren. poležať si (ostať chorý): poležala si týždeň • zried. zachorieť (Tatarka) • pochorieť (postupne, viac osôb)
poležať si p. pospať si 1, 2
pospať si • zried. pospať 1. chvíľu (obyč. s pôžitkom) sa oddať spánku • expr.: schrupnúť si • schrapnúť si: poobede si rád pospí, schrupne; poobedovali a pospali, schrapli si • expr.: podrichmať si • pochrápať si: od únavy si pri televízii aj podrichmala, pochrápala • zdriemnuť si • podriemať si • expr.: podriemkať si • pochrapkať si (na chvíľu sa ponoriť do čiastočného spánku) • expr. zakľuckať si (pospať si spúšťajúc hlavu) • det. al. expr.: pospinkať si • pobúvať si • pobuvinkať si • pobuvičkať si: dieťa si pri fľaške aj pospinkalo, pobúvalo • poležať si (chvíľu si ľahnúť a obyč. si pospať)
2. do vôle sa oddať spánku • vyspať sa: v nedeľu si vždy poriadne pospí, poriadne sa vyspí • hovor. expr. potiahnuť si: potiahol si do deviatej • expr.: podrichmať si • pochrápať si: keď si poriadne podrichmem, pochrápem, budem v poriadku • poležať si (do sýtosti ležať a spať): dobre som si poležal • det. al. expr.: pospinkať si • pobúvať si • pobuvinkať si • pobuvičkať si
poležať (si), -í, -ia dok. istý čas ležať (v rozličných významoch): Ako dobre padne po takom obede na diváne si poležať. (Jes.) Utiahol sa na pôjd trochu si poležať a spánkom si vynahradiť nezáživnú stravu. (Al.) Dva dni posedíš-poležíš a nôžka je v poriadku. (Min.) Ovsu neškodilo by tak v hrstiach poležať cez zajtra. (Kuk.) V ministerstve spravodlivosti si to tri roky poleží a potom nám vrátia písma. (Jes.)
poležať (si) dok. 1. csl poležiačky si oddýchnuť, istý čas ležať: Ľahli zme si do koľibi a zme si trošku poležaľi (Chlebnice DK); Čo ľen za hoďinu, aj to bolo velmo dobre, ke_com si poľežala chlátku (Lišov KRU); Póbedze si zvikňem trochu poľežac (Rajec ŽIL); Poležec sebe kuśčik (Remeniny GIR); Koza kus poľežela, ta tagže koza prišla gu sebe (Brezina TRB) 2. nútene byť pripútaný na lôžko počas choroby: Dzevadz mesáci som sebe veru poležala (V. Rovné BYT); Veru si poleží (Lukáčovce HLO); Ten (chorý) si poleží (Bošáca TRČ); Len si poleš, šag bolesti ras popustá (Trenč. Závada TRČ); poležkať si dok. expr. k 1: Len si kus poleškaj, kím prídem! (Kameňany REV)
poležať dk chvíľku stráviť ležaním: lenochu, maličko složiss ruce, aby poležel (CO 17. st); lepsseg mi ge polezati pod lipu zelenu (KC 1791)