súvislý príd.
1. tvoriaci celok, neprerušený, jednoliaty: s-á čiara, s. rad domov
2. majúci vnútorný zmysel, plynulý, neprerušený: s-á veta, reč, s. text;
súvislo, súvisle prísl.: s. rozprávať;
súvislosť -i ž.
1. k súvislý: s. čiary
2. súvis, spojitosť, zviazanosť, spätosť: priama, príčinná, významová s.; hľadať, nájsť s. medzi javmi; v iných s-iach;
v súvislosti s predl. s I: v s-i s parlamentnými voľbami