Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kramár -ra pl. N -ri m.

kramár -ra pl. N -ri m. hovor. zastar. ▶ majiteľ krámu, malého obchodu al. stánku s rozličným tovarom: dedinský k.; ako k. chodil po jarmokoch a púťach; Prešporskí Židia založili aj veľkoobchod a vytvorili tak stály okruh zákazníkov z maloobchodníkov, kramárov a podomových obchodníkov. [Slo 2002] ▷ kramárka -ky -rok ž.: kúpiž bylinky od kramárky

kramár -a m. (kramárka -y ž.) ‹n› (predtým) drobný obchodník: púťoví k-i;

kramársky príd. k 1: k-e piesne tlačené anonymné viacstrofové piesne pestrého obsahu predávané a spievané kedysi (obyč. na púťach a trhoch), jarmočné

kramár, -a m. trochu zastar. majiteľ malého obchodu, predavač na trhu, obchodník so starožitnosťami: Kramári vyvolávajú lacnotu svojho tovaru. (Gráf);

kramárka, -y, -rok ž.;

kramársky príd.: k-a pieseň;

kramárstvo, -a str. často pejor. predávanie, obchodovanie: jarmočné k.

klamár p. kramár

kramár m. (klamár) čiast. strsl a zsl podomový obchodník; jarmočný predavač: Na jarmokách, púťach, posviackah a birmoukáh bívalo ždi pľno kramárou (Prievidza); Na hodi ždi došli volákí klamári a poč_čátri predávali šelinečo (Brestovany TRN); Podomoví opchodňíci sa vou̯ali kramári (Hlboké SEN)

kramár [-ár, -er] m kupec, priekupník, obchodník: byl hospodarz kramarem (ŽK 1473); y pryekupnjcy y kramary y krčmary chcegj nazjwanj bit kupcy (KoB 1666); aromatarius: kramar, kteriž cele y tlučene koreny prodawa (KoA 17. st); kupily zme madu od nassho kramara (KRUPINA 1706); institor: kramár, kupec (KS 1763); zenaty messtian a kramer (PREŠOV 1784)
P. atpn Michl Kramar (ŽK 1454); -ov príd privl: kramarowé swedectwj žádal (BU 1795); -ka ž: od kramarek, ktere prodawaly na trhu wsseligakowe wecy (KRUPINA 1685); zaplaceno pany kramarcze na wino (ŽILINA 1705); gisteg kramarkj wzaly dwa ručnikj (KRUPINA 1738)
P. atpn Dorcze Kramarcze (v B. Bystrici 1564); -in príd privl: w kramarčinem mageri (ŽILINA 1724); -sky príd: kramarske towari (PREŠOV 1697); kramarsky sklep; kramarsky ssátor (KS 1763); -stvo [-o, -í] s obchodovanie, kupčenie: czarodelniczke skutky w kupecztwy a w kramarstwy swem prowozowali (PEZINOK 1652); kramárstwj, -stwo (KS 1763); mercatura: kramarstwi (LD 18. st); -ik dem: pobehanj kramarikowe (KoB 1666) podomoví obchodníci; mercatorculus: kramarik (LD 18. st)
P. atpn sserhowj Kramarykowi (ŽILINA 1586)