Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

habán -a obyč. mn. m. potomkovia nem. prisťahovalcov na záp. Slovensko zaoberajúci sa najmä džbankárstvom;

habánsky príd.: h-a keramika

habán -na pl. N -ni m.

habán -na pl. N -ni m. ⟨nem.⟩ hist. ▶ potomok nemeckých a švajčiarskych anabaptistov (novokrstencov), ktorí sa od 16. stor. sťahovali na južnú Moravu a odtiaľ na západné Slovensko, vynikali remeselnou zručnosťou, najmä pri výrobe keramiky: príchod prvých habánov; vybrať sa po stopách habánov; pripraviť publikáciu o habánoch; Chcel vyrobiť práve taký jemný riad, ako ho robil ten habán. [D. Chrobák] ▷ habánka -ky -nok ž.: oženil sa s habánkou a stal sa členom habánskej obce

habán -a m. (habánka -y ž.) ‹n› obyč. mn. h-i príslušníci sekty anabaptistov na juž. Morave a záp. Slovensku v 16. a 17. stor., ktorí vynikali v remeselnej zručnosti, najmä vo výrobe keramiky, fajansy, pretrvávajúcej v ľudovej výrobe;

habánsky príd. h-a keramika

habán, -a, obyč. v mn. č. habáni, -ov m. potomci nemeckých novokrstencov, ktorí sa v XVI. stor. prisťahovali na Moravu a na západné Slovensko a zaoberali sa najmä džbankárstvom;

habánsky príd.: h-a keramika

habán¹ m.
1. záh potomok nemeckých novokrstencov, ktorí sa zaoberali džbankárstvom: habán (Kunov SEN)
2. pov nadávka dieťaťu, ktoré sa rado túla: Vi habáné, dze sa túláte?! (Hrušové NMV); habánsky príd. k 1: Habánské dzeci sa tam hrávali (Kunov SEN)

habán² m. száh, myj lopta z gumy al. handár, vlásia a srsti: Aj z habánama sa dzeci hrávajú (Kunov SEN); Chlapčiská sa tam nahánali za habánom (Brezová p. Brad. MYJ)

habán m zsl
1. živ novokrstenec, anabaptista: z odtržencami habánmi (BPr 1787); -sky príd: habansky rad (SOLOŠNICA 1718) hrnčiarske výrobky habánov
P. atpn Paulus Haban (LIPTOV 1625 U2)
2. neživ m detská drevená hračka v podobe valcovitej figúrky naspodku s hrotom, na ktorom sa vrtí, vlk, čamprda: hra na habán, z habánem; odrazyti habán (KS 1763); -ový príd: habánová hra (KS 1763)