potemu p. potom
potom [-om, -ôm, -em], potemu I. prísl vyj. časovú postupnosť, neskôr, zatým, nato: ktoz bude bezprawie obzalowan, ten sy napred prosy o takowu wiecz oslyssanu, dokadz by ta wiecz nebyla ginam slibena, tehdy muoz zalobnik swu zalobu oprawiti a nicz potom (ŽK 1473); pothuom by ste, Wassa Milost, za takowy chmiel sobie prehnuly, zeby Wassym Milostiem byl dluzen (H. BEŇADIK 1584); hostinsky za swetlem hodil po dome a potemu hned se ohen strhnul (SPIŠ 1716); když chceš z žily pustit krwe, progdi se predtim y potom (MBF 1721); v spojení (po) najprv(e) - (ale) p.: Balass Puchala nagprwe roku nynegssyho ma polozyt Gyrykowy Tyrynkowy fl quadraginta, potom na pryssly tomuze Gyrykowy Tyrinkowy fl viginti nouem (P. ĽUPČA 1578); purgkrabi nasjatj da nagprw len, potom konope (TRENČÍN 1716); gásnost slúnka prez okrsslek sweta rozléwá ponágprw syce skrowňégsség, ale potom uplňégsség (BlR 18. st) F. o tom p. to odložme na neskôr, to teraz nechajme: lyd tu ukrutny, rozličny, potworam podobny, ale o tem potem (KrP 1760) II. čast 1. vyj. výsledok, v tom prípade, teda: smilugte se potom wj nade mnu, me ditkj mile (KT 1753); ono pole ewangeliae ze samu čistu pssenicu posate, kde potom nabralo kukoli? Co se ale potem stalo? (MS 1758) 2. okrem toho, odhliadnuc od toho, napokon: Čwitinkrowa mna strasila, ze ma da do zeleza okowati, tak som potom newedel, cuo robiti (s. l. 17. st); kdo se w maleg wecy spronewery, prj wedssjch se gemu potom newery (CA 17. st); potom wgem y o tom dobre, že ani sam dosti nemohol pochopiti tu swogu weselost (MS 1758); potom velmi vrchowate a skalnite chotare mame (KRUŠETNICA 1776 LP) III. spoj vyj. zlučovanie, a, i, aj, tiež: pri wassem meste delagj najprwe Krisstof Ssmlczer, druhj Hanus Zaborskj, potom tretj Tomassel (OČOVÁ 1588); potok ide na horu Urpin, potom na kopecz ze zeme (D. MIČINÁ 1724); matka s swým gménem a djtky s gegich otce prigménjm nechť se nazýwagu, potemo (!) synowé a po synoch dcery nechť se naznačegu (SO 1785)