praskať -á, práskať -a nedok.
1. pukať, trhať sa, prašťať: stena p-á/-a, práskajúca kôra zeme
2. vydávať zvuk ako pri pukaní, trhaní, prašťať: oheň, vatra p-á/-a
3. iba práskať spôsobovať práskavé zvuky: p. bičom, korbáčom
4. iba práskať expr. biť, udierať: p. do nepriateľa;
dok. prasknúť -e -ú -kol
1. k 1 – 3: struna p-la, rúra p-la; p-l hrom, neos. p-lo mu v prstoch; p. dvermi
2. expr. spadnúť (význ. 1): p-l zo stromu
3. expr. hodiť (význ. 1): p. niečo o zem
4. škol. slang. prepadnúť (význ. 7)
● hlava mu ide p. silno ho bolí; p-lo to prezradilo sa, vyšlo najavo; p. s niečím zanechať niečo; byť na p-tie plný