Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kmeň -a m.

1. (nerozvetvená) časť stromu, kt. nesie korunu: hladký k., bútľavý k. vŕby

2. v prvotnom spoloč. systéme spoločenstvo viacerých rodov

3. národnostne príbuzné spoločenstvo: indiánske, germánske k-e

4. biol. skupina príbuzných tried v systéme živočíchov a rastlín; potomstvo jednej bunky: bakteriálne k-e

5. lingv. časť slova po odpojení gram. morfémy: infinitívny k.;

kmeňový príd.

1. k 1 – 5: k-é drevo; k-é vlastníctvo; k-é znaky; k-á hláska

2. tvoriaci podstatu, základný: k-é stádo; k. repertoár;

kmeňovo prísl.: k. príbuzný;

kmienok -nka m. zdrob.;

kmienkový príd.