Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vracať² -ia -ajú nedok. vyprázdňovať obsah žalúdka al. aj čriev ústami, dáviť: v. krv, napína ho na v-nie

vrátiť -i dok.

1. poslať späť: chcel odísť, ale ho v-li; v. zásielku; v. ručičky hodín

2. dať pôv. majiteľovi, na pôv. miesto: v. dlžobu, v. vstupné; v. knihu do knižnice

3. uviesť do pôv. stavu, obnoviť: v. chorému zdravie, reštaurátor v-l farbám sviežosť

4. opätovať (význ. 1), odplatiť: v. návštevu; v. úder, urážku

● v. niekomu niečo aj s úrokmi vyvŕšiť sa na niekom; aký požičaj, taký vráť;

nedok. vracať¹ -ia

// vrátiť sa

1. prísť späť: v. sa domov, v. sa z vojenčiny; zima sa v-la opäť nastala

2. dostať sa do pôv. stavu, obnoviť sa: kvetom sa v-la sviežosť, v-l sa mu zrak, vtip

3. obnoviť pôv. činnosť, začať sa opäť zaoberať niečím: v. sa k štúdiu, k nadhodenej otázke

● kniž. v. sa so štítom ako víťaz;

nedok. vracať sa

vracať -cia -cajú -caj! -cal -cajúc -cajúci -caný -canie nedok.

vracať sa -cia sa -cajú sa -caj sa! -cal sa -cajúc sa -cajúci sa -canie sa nedok.

opakovať sa znova, viac ráz sa stávať • vracať sa: chyby sa opakujú, vracajú • lek. recidivovať (o chorobe): zápal sa opakuje, recidivuje

opakovať 1. hovoriť ešte raz al. viac ráz to isté • kniž. opätovať: opakovať, opätovať otázku • expr.: omieľať • omáľať • otrepávať (viac ráz): do omrzenia omieľa, omáľa to isté; otrepáva ošúchané frázy • pejor.: papagájovať • verklíkovať (netvorivo opakovať) • reprodukovať (slovne vyjadrovať niečo po inom al. niečo počuté, prežité): reprodukovať námietky vedenia • hovor. duplikovať (dôrazne opakovať) • zastar. repetovať (opakovať si učivo) • fraz. zodierať v reči

2. robiť ešte raz to isté • zdvojovať • dublovať • hovor. dupľovať: opakovať, dupľovať obed • reprízovať (uvádzať ako reprízu): operu reprízujú už po päťdesiaty raz

3. robiť to isté ako iný • opätovať • vracať • odplácať: úsmev mu opakoval, opätoval; vyhrážky mu vracal, odplácal

vracať sa 1. prichádzať späť • navracať sa • prinavracať sa: rád sa vracia, navracia domov

2. opäť začínať existovať • navracať sa • prinavracať sa • obnovovať sa: kvetom sa vracia sviežosť; pomaly sa mu obnovuje zrak • lek. recidivovať (o chorobách)

vracať¹ 1. dávať pôvodnému majiteľovi • navracať • prinavracať: vracal mu požičané peniaze • remitovať: remitovali knihy do vydavateľstva

2. dávať niekomu niečo za niečo • opätovať • odplácať: vracal, opätoval mu návštevy • vynahrádzať • nahrádzať • splácať: bohato mu vynahrádzal starostlivosť; splácala mu urážky klebetami

3. uvádzať do pôvodného stavu • navracať • prinavracať • obnovovať: lekár vracia chorému zdravie; prinavracal jej stratené šťastie

vracať² vyprázdňovať obsah žalúdka ústami • dáviť: vracia, dávi všetko, čo zje; núti ju na dávanie • zjemn.: vrackať • grckať • expr.: šabliť • tyčkovať • hádzať šabľu/tyčku • subšt. zvracať • hrub. grcať

vracať¹, -cia, -ajú nedok.

1. (koho) obracať smer niečej cesty, volať al. posielať späť: Začal ich (chlapov) presviedčať a vracať späť, aby si hanbu nerobili. (Taj.)

2. (čo, koho do čoho, zried. i k čomu) uvádzať, privádzať do pôvodného stavu: v. ručičku (meracieho) prístroja do pôvodnej (nulovej) polohy; v. niekoho k životu uzdravovať;

3. (čo, zried. i koho komu) dávať, odovzdávať majiteľovi niečo požičané, odňaté, prevzaté, prijaté: v. niekomu peniaze, dlžobu; v. knihy do požičovne;

4. (čo komu) opätovať; oplácať, odplácať: v. niekomu návštevu; v. niekomu úder, nadávku, urážku;

5. (čo komu, zried. i čomu) obnovovať niečo predchádzajúce, minulé, pôvodné, navracať: v. niekomu zdravie; v. niekomu sebavedomie, sebadôveru, rozvahu;

opak. vraciavať¹, -a, -ajú;

dok. vrátiť

|| vracať sa

1. vykonávať spiatočnú cestu, prichádzať späť: v. sa domov, do vlasti; v. sa z prechádzky; v. sa po zabudnuté veci; Často odchodí z domu, vracajúc sa až nad ránom. (Urb.)

2. (do čoho, zried. i k čomu) dostávať sa do pôvodného stavu: váhy sa vracajú do rovnováhy; chorý sa vracia do života, k životu uzdravuje sa;

3. (k čomu) začínať sa znovu zaoberať niečím: v. sa k predošlej práci, k svojim povinnostiam; Tomáš sa vracal k námetu, ktorý ho bol zaujal. (Zúb.)

4. (komu i bezpredm.) (o pocitoch, javoch ap.) opäť začínať existovať, opäť sa vyskytovať: vracia sa mu zrak; vracajú sa mu sily (po chorobe); vracia sa mu rozvaha začína sa opäť ovládať; vracia sa mu choroba opäť začína byť chorý; Milici sa zdalo, že sa leto vracia. (Hor.);

opak. vraciavať sa;

dok. vrátiť sa

vracať², -ia, -ajú nedok. (čo i bezpredm.) vydávať zo žalúdka nestrávenú potravu, dáviť: prostriedok na vracanie; nútiť, siliť, napínať na vracanie; je mu na vracanie; Bolo mu ukrutne zle, vracal, triasol sa, hlava ho bolela. (Jégé);

opak vraciavať², -a, -ajú

vrátiť, -ia, -ia dok.

1. (koho) obrátiť smer niečej cesty, zavolať al. poslať späť: S plačom vybehla za ním a chcela ho vrátiť. (Taj.) Chcela som ísť, ale ešte raz ma vrátil a vybozkávala. (Kuk.) Počkajte, — vráti ich (chlapcov) Maroš, — vytiahneme si po kolíku z ohrady. (Ráz.) Vrátila ma ešte po jeden (pohár vody). (Fig.)

2. (čo, koho do čoho, zried. i k čomu) uviesť, priviesť do pôvodného stavu: v. ručičku (meracieho) prístroja do pôvodnej (nulovej) polohy; Chaban vrátil rozhovor s Hrčkom do koľaje, z ktorej ich prípad bol vyrušil. (Fr. Kráľ) v. niekoho k životu uzdraviť, vyliečiť;

3. (čo, zried. i koho komu) dať, odovzdať majiteľovi niečo požičané, odňaté, prevzaté, prijaté: v. niekomu peniaze, dlžobu; v. knihu do požičovne; v. niekomu spisy, doklady, žiadosť, závdavok; v. autorovi príspevok; pošt. v. zásielku; šport. v. prihrávku (spoluhráčovi) odraziť späť prihranú loptu, puk ap.; Sprievodkyňa prevzala lístok a bez poznámky ho vrátila. (Karv.) Šperk mu zajtrajším dňom vráti. (Jégé) Vráť mi dieťa, potom ti vrátim živnosť. (Vám.); v. prsteň, v. slovo (milému, snúbencovi) zrušiť zasnúbenie

● hovor. aký požičaj, taký vráť o primeranej reakcii na niečí podnet;

4. (čo komu) opätovať; oplatiť, odplatiť: v. niekomu návštevu; v. niekomu úder, nadávku, urážku; Nestarali sa o nás, vráťme im to, nestarajme sa teraz my o nich. (A. Mat.); pren. expr.: Nech vie osud, že ja ja mu viem vrátiť frčku (Zel.) viem sa mu vzoprieť, postaviť; iron. v. niekomu niečo aj s úrokmi mnohonásobne mu oplatiť niečo (obyč. zlé, nepríjemné), vypomstiť sa mu;

5. (čo komu, zried. i čomu) obnoviť niečo predchádzajúce, minulé, pôvodné, navrátiť: v. niekomu zdravie, v. niekomu zrak; v. niekomu pokoj, spokojnosť, sebavedomie, rozvahu; Zalupkal mihalnicami, ako keby chcel bystrosť vrátiť presileným očiam. (Fig.);

nedok. vracať¹

|| vrátiť sa

1. vykonať spiatočnú cestu, prísť späť; v. sa domov, do vlasti; v. sa z cesty, z prechádzky; v. sa z vojenčiny; v. sa ako víťaz; hovor. v. sa naprázdno, s prázdnymi rukami nič nevybaviť, nič nepriniesť; v. sa po zabudnutú vec; Bol by sa najradšej vrátil ta, odkiaľ prišiel. (Urb.) Už sme na ulici, matka sa ešte vráti presvedčiť sa, či obloky a dvere naozaj dobre zavrela. (Al.); pren. hovor. v. sa z kratšej cesty včas si niečo rozmyslieť, spamätať sa;

2. (do čoho, zried. i k čomu) dostať sa do pôvodného stavu; kyvadlo sa vrátilo do pôvodnej polohy; váhy sa vrátili do stavu rovnováhy; chorý sa vrátil do života, k životu vyzdravel; Pozeral po izbe očami človeka, ktorý sa vrátil do skutočnosti. (Urb.)

3. (k čomu) začať sa znovu zaoberať niečím: v. sa k predošlej práci, k pôvodnému povolaniu; v. sa k nadhodenej otázke; Keď sa mu remeslo znepáčilo, vrátil sa k pluhu. (Kuk.) Len čo sa naobedovala, vrátila sa k šitiu. (Čaj.) Začala sa svetová vojna a človek sa vrátil k primitívnemu životu. (Al.)

4. (komu i bezpredm.) (o pocitoch, javoch a pod.) opäť začať existovať, opäť sa vyskytnúť: vrátil sa mu zrak, vrátila sa mu reč; Po chorobe vrátili sa mu všetky sily. (Vaj.) Zuzka bola zas veselá, vrátila sa jej dobrá vôľa. (Kuk.) Stratený čas sa nikdy nevráti. (prísl.) Zdá sa, akoby sa zima chcela vrátiť. (Taj.);

nedok. vracať sa

vracať¹ p. vrátiť

vracať² ndk vydávať zo žalúdka nestrávenú potravu, dáviť: aby se žadny towaryss neopijel tak, žeby vraczal (CA 1556); znamy gest y ten, ktery pres nocz piti počal, zase wraczal (SK 1697); dneska sem zase brala purkacigu y wracala sem (RADVAŇ 1714); vomito: často wracam; vomo: wracám (KS 1763)

vrátiť dk
1. čo poslať späť niečo: zase wratyl gegy chudy czlowek kone (wozarowi) (B. ŠTIAVNICA 1571); aby snopi instansowi wratil (BYTČA 1774); (služobnica) slubowala ližic cinowich wratit 8 (PUKANEC 18. st)
2. čo dať pôvodnému majiteľovi niečo: (Kliment) ze by to (peniaze) wraczeno nemyelo byty (PLAVEČ 1456); ty penize ma gemu zase wratiti (ŽK 1473); pan Tetaur k prozbie nassy ma gemu wratiti wssecko krome sena (TRENČÍN 1483); dweste zlatich wratim (NECPALY 1564); (Barbierka) obrus musela sama wratiti (P. ĽUPČA 1582); aby mne sud wratil (TRENČÍN 1646); wracz my try grosse (LUBINA 1690); penjze mam Geho Milosti z sadekowanjm wratit (NOVÁKY 1708); powinnowati bude mlinar wssecko gasdowj wratiti (KRUPINA 1755); zarezanu ouczu wratyl (kmotor) (BYTČA 1777)
3. čo komu, čo za čo opätovať, odplatiť niečo niekomu, za niečo: muže ty wratit zas, bude mit gisti čas, kdyz te budu spominat (BV 1652); prýzen za prýzen wratte (CC 1655); wráti to tebe sin, čo si ti otcu činil (BE 1794); vracať¹ ndk
1. k 1: retrofero: nazad nesem, wracám; revenio: pricházám, wracám (KS 1763)
2. k 2: ya jsem vzal poldruha lukna a ted y wraczyam (DRAŽKOVCE 1575); mluwila panna, že za mladencze nepuogde, tež y prsten wracala (ŠTÍTNIK 1703); restituo: nawracám, wracám (KS 1763); vrátiť sa dk prísť späť: (valasi) se wratili zasse; kdiz, da-ly Buoh, se zassie wratym (PLAVEČ 1455); ( 1456); dwa czlowieky k nam sie wraticze (BYTČA 1484); Zalusky nemesskagicz wratil se zase do domu panskeho (P. BYSTRICA 1562); nenaleznuc prawdj, domu se zas wratjl (BV 1652); mug rozmily, wrať se ke mne (CC 1655); hostis retro cessit: spátkem se wrátil (WU 1750); (Kata) okolo magera obegduc do swogeg izby sa wratila; (Jano so ženou) stretnuce swedka, wratili se nazpat (BYTČA 1773); ( 1774); cepi sa mu polámali, mosel sa dom wratit (KC 1791); vracať sa¹, vracovať sa ndk: na trich drabuw, ktery se wracowali z Mezeny, strowilo se na nich 45 d (S. TEPLICA 1631); kdi se Geho Oswicenost wraczoual s Pressporku (TRENČÍN 1652); kdi se instans wraczal z wozom (D. JASENO 1669); recurso: wracám se (KS 1763); (syn) když se domu wracowal, otec ho laskawe wjtal (Pie 18. st)