Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

stavať -ia -ajú nedok.

1. zostrojovať stavbu, tech. dielo, budovať: s. dom, priehradu, železnicu; vtáci s-jú hniezda

2. umiestňovať (význ. 1), klásť, dávať (obyč. tak, aby to stálo): s. riad na stôl, s. kolky; žel. s. výhybky nastavovať; s. rebrík k stromu; s. snopy (do krížov)

3. brať za základ, opierať, budovať: s. na získaných vedomostiach, na skúsenosti

4. uvádzať do istej situácie: s. niekoho pred hotovú vec

5. kniž. určovať (význ. 1), vytyčovať, formulovať: s. (si) za cieľ

6. zaraďovať (význ. 1): s. hráčov (do mužstva); to ho s-ia do úlohy diváka

7. nedok. k staviť: s. na koňa, s. sto korún

● s. (si) vzdušné, veterné zámky mať nereálne zámery; s. (dom) na piesku podnikať bez reálnych predpokladov; s. za vzor, za príklad dávať

// stavať sa

1. zaujímať (stojačky) isté miesto, (vzpriamenú) polohu: s. sa do radu, na špičky; s. sa pred oči ukazovať sa; s. sa na zadné (nohy) (o niekt. zvieratách) i fraz. priečiť sa

2. zaujímať (kladné) stanovisko, zasadzovať sa: s. sa za návrh, s. sa kladne k úlohám, s. sa na obranu niekoho

3. odporovať (význ. 1), priečiť sa, nesúhlasiť: syn sa s-ia proti rodičom; darmo sa s-ia, musí poslúchnuť

4. robiť sa niekým, nejakým, tváriť sa, predstierať: s. sa nevedomým; s-ia sa, že nepočuje

5. nedok. k staviť sa²: s. sa o peniaze

□ kniž. s. sa na odpor odporovať

● s. sa na vlastné nohy osamostatňovať sa; s. sa k niekomu, niečomu chrbtom odmietať, ignorovať; s. sa do pózy (urazeného atď.) dokazovať urážku atď.

staviť dok. dať do stávky, postaviť do hry: s. na koňa, s. sto korún;

nedok. stavať -ia -ajú

// staviť sa² uzavrieť stávku: s. sa o päťsto korún; stav sa, že mám pravdu!

nedok. stavať sa³

staviť sa¹ dok. hovor. zastaviť sa (niekde na istý čas), pristaviť sa: s. sa u rodičov;

nedok. stavať sa² -ia -ajú: každodenne sa s-jú u suseda

stavať sa -via sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok.

stavať -via -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.

budovať 1. vytvárať rozsiahlejšie stavby, tvoriť stavby vo väčšom rozsahu • stavať: budovať, stavať metro, sídlisko

2. utvárať niečo nové, zúčastňovať sa pri tvorbe niečoho nového • tvoriť • organizovať: budujeme, tvoríme, organizujeme modernú spoločnosť, rozvinutý priemysel • zakladať • zriaďovať: zakladajú, zriaďujú u nás cirkevné školy • konštituovať (právnym postupom): konštituujú sa nové spolky

3. vychádzať z istého predpokladu a tvoriť na jeho základe • stavať: budujeme, staviame na pracovitosti našich ľudí • zakladať (brať niečo za základ): svoj vzťah k rodine zakladá na dôvere • vychádzať (z niečoho): jeho svetonázor vychádza z lásky k blížnemu

klásť umiestňovať niečo niekam (obyč. do ležiacej polohy) • dávať (na nejaké miesto): kladie, dáva jedlo na stôl • stavať: stavia pred neho pohár • ukladať (na svoje miesto al. v istom poriadku): ukladá bielizeň do skrine • nakladať (v istom množstve al. s cieľom prepraviť): nakladá drevo do pece, uhlie do vagóna • podkladať (klásť pod niečo): tanier podkladá pod šálku • prikladať (umiestňovať, pridávať k niečomu): prikladá k tanieru príbor; prikladať k žiadosti doklady • zakladať (do určitej polohy): zakladá si ruky za chrbát • odkladať (nabok al. na svoje miesto): odkladá klobúk a sadá si • vykladať (znútra von al. na vyvýšené al. prístupné miesto): vykladá tovar na pult • sádzať (klásť prudkým pohybom): sádže chlieb do pece • expr. kydať (vo veľkom množstve, neusporiadane, neporiadne a pod.): kydá jedlo na tanier • znášať • niesť (o vtákoch a niektorých iných živočíchoch): klásť, znášať, niesť vajcia

spoliehať sa mať dôveru, istotu, že niekto niečo vykoná (ako chceme) al. že sa niečo stane (ako chceme): môžete sa na mňa vždy spoliehať; spoliehať sa na spravodlivosť • hovor.: znechávať sa • nechávať sa: rád sa (z)necháva na náhodu • zverovať sa (s dôverou prenášať svoju starosť na niekoho, niečo): so všetkým sa zveruje na Pána Boha • opierať sa • stavať: pri rozhodnutí sa opiera o zákon, o svoju skúsenosť; stavajú na roľníkoch; stavia na jeho úsudku • hovor. držať sa: drží sa na sľuby kamarátov • zastaráv. spúšťať sa: so všetkým sa spúšťa na rodinu

stavať 1. technickými prostriedkami utvárať stavbu al. akékoľvek väčšie technické dielo: stavať si chatu, stavať mosty, pomníky, domy, kanály • budovať (vo väčšom rozsahu): budovať sídliská, priehrady • murovať • kraj. múrať (stavať z tehál, tvárnic a malty): murovať pec

2. p. klásť 3. p. spoliehať sa 4. p. zakladať 3

tváriť sa správať sa istým spôsobom, ktorý obyč. nezodpovedá skutočnosti (najmä o výraze tváre) • robiť sa: tvári sa, robí sa, že to nevie, akoby to nevedel; tvári sa milo, prekvapene, vážne • hovor. narábať sa (pridávať si obyč. kladné vlastnosti): iba sa narába ako odborník • stavať sa: stavia sa, že nepočuje; staval sa ako kamarát • predstierať • pretvarovať sa • pretvárať sa (najmä v konaní): predstiera, že spí; nevie sa pretvarovať, pretvárať • afektovať (tváriť sa neprirodzene, strojene)

vzdorovať 1. mlčanlivo prejavovať nesúhlas; prejavovať odpor • odporovať • klásť odpor • stavať sa na odpor: dieťa sa zaťalo, vzdoruje, odporuje; vzdorovať, stavať sa na odpor autorite • hovor. trucovať (mlčanlivo nesúhlasiť): trucuje, nechce so mnou hovoriť • vzpierať sa • hovor. spierať sa: zbytočne sa vzpierate, musíte poslúchnuť • priečiť sa • protiviť sa: priečiť sa, protiviť sa osudu • expr. pätiť sa: pätiť sa pred povinnosťami • robiť navzdor: každému robí navzdor • stavať sa • búriť sa (proti niekomu, niečomu): stavia sa proti každému návrhu • subšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: zbytočne sa šprajcujete, štorcujete, nebude to po vašom • fraz. stavať sa na zadné nohy

2. byť schopný vydržať nátlak • odolávať • čeliť: vzdoruje, odoláva všetkým ohováraniam; vzdorovať, čeliť presile, útlaku • brániť sa: telo sa bráni chorobe • nepodliehať • nepoddávať sa: nepodliehať panike • držať sa (pred niečím): obyvateľstvo sa drží pred asimiláciou

zakladať 1. dávať niečo do istej polohy, na nejaké miesto al. na seba • klásť • umiesťovať • umiestňovať: zakladá, kladie udicu do vody; umiesťovať nálož do auta • nasadzovať • nasádzať: nasadzuje si okuliare • navliekať • nasúvať: navlieka, nasúva neveste prsteň • naťahovať: naťahovať si čiapku na uši • nastavovať (siete)

2. dávať základ vzniku niečoho, pričiňovať sa o vznik niečoho • utvárať • vytvárať • tvoriť: zakladať, utvárať si novú rodinu; vytvárajú, tvoria, zakladajú družstvá • ustanovovať • budovať • konštituovať (istým právnym postupom): budovať, konštituovať výskumné ústavy • zriaďovať: pri materských školách zriaďujú detské ihriská

3. brať niečo za základ • vychádzať (z niečoho): celú svoju životnú filozofiu zakladá na láske k blížnemu; vo všetkom vychádza z lásky k blížnemu • stavať • budovať: stavať, budovať na dôvere k partnerovi

zasadzovať sa vynakladať úsilie na niečo, usilovať sa uskutočniť istý (konkrétny) cieľ • pričiňovať sa • stavať sa: zasadzovať sa, stavať sa za práva menšiny; pričiňuje sa o to, aby v ich strane bol jednotný postup • horliť (horlivo sa zasadzovať): horliť za zmenu názvu • byť za (niečo): celou dušou je za výstavbu školy • zastávať • nadŕžať • obhajovať (obyč. pri obrane niekoho, niečoho): zastávať, obhajovať istý názor, nadŕžať opozičnému projektu • presadzovať (napriek prekážkam dosahovať cieľ): presadzuje svoj variant reformy

stavať¹, -ia, -ajú nedok.

1. (čo, zried. i bezpredm.) budovať, zostrojovať akúkoľvek stavbu al. technické dielo: s. dom, palác, zámok, hrad, mestá; s. železnice, cesty, rybníky, kanály, hrádze, priehrady, píly, mosty, továrne; s. pomníky; s. šibenice; s. niekomu slávobránu; Stavajú strojovňu, sušne a baráky. (Ondr.) Deti stavajú hrady z piesku a hliny (Al.) tvoria útvary podobné hradom pri hre s pieskom a s hlinou; vtáci stavajú hniezdo; pren.: s. niekomu al. niečomu hrádze klásť prekážky; Badal, ako sa rúti, čo tak starostlivo staval (Letz) o čo sa tak namáhavo usiloval; pren. kniž. Stavia si stenu medzi seba a skutočnosť (A. Mat.) robí izolujúcu priehradu, izoluje sa.

● s. (si) vzdušné zámky oddávať sa klamlivým, neskutočným snom, predstavám; s. paláce v povetrí nereálne uvažovať o budúcnosti; s. na piesku podnikať niečo bez pevných základov; s. dom na skale robiť dielo trvalej hodnoty; Jozef mosty stavia (porek.) na Jozefa (19. marca) ešte mrzne.

2. (čo, koho) klásť, dávať na nejaké miesto, umiesťovať: s. hrnce na sporák; Vzal svoj pinč a staval si ho na hlavu. (Záb.) Staval okuliare a knižku na stôl. (Jégé) Stavala pred Bedíka poldecák. (Min.) Stavia klobúk na vešiak a palicu do kúta. (Ráz.); osídla, chlopce stavať (Taj.); Staviaš ma pred sporák, aby som piekol a varil. (Jes.) Do ťažkých medziklubových zápasov ho ani nestaval (Mor.) nezaraďoval; pren. Úšust stavia plno osídiel (Švant.) skrýva veľa nebezpečenstva; zastar. Obec ho stavala richtárom (Kuk.) volila za richtára.

● kniž. s. niekoho na čelo zverovať niekomu vedúcu úlohu; s. dakoho, dačo za vzor, za príklad vyzdvihovať ako vzor, ako príklad; expr. s. niekoho al. niečo na obdiv (sveta) veľmi chváliť; s. niekoho, niečo na pranier verejne odsudzovať; s. dakoho, dačo do dobrého (pekného) svetla chváliť, kladne oceňovať; s. dakoho, dačo do zlého svetla hovoriť o niekom, o niečom nepriaznivo; s. niekoho, niečo do nového svetla objasňovať z nových hľadísk; s. niekoho, niečo do popredia vyzdvihovať, uprednostňovať; s. dakoho, dačo do úzadia podceňovať, nepripisovať patričný význam dakomu, dačomu; zried. s. niečo (niekoho) do služieb niekoho, niečoho dávať k dispozícii niekomu, niečomu; s. niekoho pred nové úlohy ukladať niekomu nové úlohy; s. dakoho, dačo na roveň dakomu, dačomu rovnako hodnotiť; s. niečo (niekoho) nad niečo (niekoho) vyššie, viac oceňovať, ceniť; s. dakomu prekážky ap. do cesty prekážať niekomu v niečom; s. niečo do protikladu, s. niečo proti niečomu dávať do kontrastu, protikladom porovnávať; s. otázku niečoho nastoľovať problém o niečom; pýtať sa na niečo; s. niekoho k múru, k stene strieľať, odstreľovať; kniž. Staval jej do výhľadu príjemný život (Šolt.) sľuboval.

3. (čo, koho) klásť do vzpriamenej polohy, hore koncom, stojato; postavovať: s. snopy do krížov ukladať; s. kríže ukladať snopy na poli po 15 do podoby kríza; s. senné kopy (Vaj.) ukladať seno do kôp; s. kolky pri hre v kolkárni; Jednu ku druhej staval písmenky s vybranou starostlivosťou (Jil.) písal.

● s. dakoho na nohy a) pomáhať niekomu vstať; b) dvíhať z úpadku, pomáhať niekomu k niečomu; s. niekoho na vlastné nohy pomáhať dakomu osamostatniť sa;

4. (na koho, na čo) spoliehať sa, opierať sa: Na toho Martina možno bezpečne stavať. (Ráz.) Staval na sedliakov, vydržal a vyhral. (Žáry) Vy staviate na ich úsudok. (Vaj.) Na túto lásku staviam svoje nádeje (Tim.) v túto lásku dúfam.

● s. niečo na kocku riskovať, hazardovať; s. všetko na jednu kartu riskovať, spoliehať sa iba na jednu možnosť v kritickom polození; s. niečo na hlavu vyvracať, podvracať, prekrucovať, opačne vysvetľovať;

5. kniž. (na čom, čo na čom) brať niečo za základ, budovať, zakladať na dačom: s. na prirodzených základoch, s. na skúsenosti; Treba stavať na pokrokových tradíciách. (Pláv.) Celú svoju budúcnosť stavia na jeho priazni. (Jégé)

6. zastar. (koho za čo) pokladať, mať niekoho za niečo: s. dakoho za hrdinu (Jil.); Kollár staval ruského Chomjakova za človeka vyšlého zo školy Sirotininovej. (Škult)

7. zastar. robiť stávku: Noci trávil pri bakaráte, vo dne staval pri dostihoch. (Vaj.)

8. hovor. (čo) dávať variť, klásť na varenie: Na polievku donesieme rakov, nestavaj mäsa. (Tim.);

opak. stavievať, -a, -ajú;

dok. k 3 staviť¹, k 1, 2, 3, 8 postaviť

|| stavať sa¹

1. zaujímať nejaké miesto, určitú polohu, postavovať sa: s. sa do radu, do trojstupu, do šíku; Adam sa staval na prsty nôh. (Jégé) Gonda s Môcikom vychádzajú z budovy a stavajú sa pred bránku. (Fr. Kráľ) Lišiak metal sa v polkruhu sem a ta, srna sa stavala proti nemu čelom. (Ondr.); voj. s. sa do pozoru; šport. s. sa do výhodnej pozície, do výhodného postavenia (v hre); s. sa niekomu, niečomu do cesty a) zatarasovať dakomu, dačomu cestu, znemožňovať prechod; b) pren. kniž. prekážať, hatiť, robiť prekážky; s. sa na nohy a) postavovať sa, začínať chodiť; b) pren. vzmáhať sa, silnieť; s. sa na čelo niečoho preberať velenie, vedúcu úlohu; s. sa do pózy niekoho, niečoho robiť sa niekým, niečím, predstierať niečo; s. sa na roveň dakoho, dakomu rovnako sa hodnotiť ako niekto; s. sa do zlého svetla ukazovať sa zlým

● s. sa na vlastné nohy osamostatňovať sa; s. sa na zadné nohy a) vzpínať sa, dvíhať sa prednými nohami do výšky, pätiť sa (o koňovi, o psovi); b) vzpierať sa, odporovať, nesúhlasiť (o človekovi); s. sa pred (na) oči (niekomu) a) ukazovať sa (niekomu) na oči, vyhľadávať niečiu blízkosť, prítomnosť; b) zjavovať sa (v predstavách);

2. (bezpredm., proti komu, proti čomu) odporovať, priečiť sa, nesúhlasiť, vzpierať sa: On sa zbytočne staval a pätil. (Švant.) Máš o tom písmo? Nemáš, Maťo. Darmo sa staviaš. (Fig.) Ona sa prieči a stavia, že nie a nie. (Šolt.); s. sa proti návrhom, názorom, plánom niekoho; Proti tvojej vôli sa nejdem stavať. (Kuk.) Staval sa oproti starej skúsenej osobe. (Tim.)

● kniž. s. sa na odpor protiviť sa, klásť odpor, byť proti;

3. (ku komu, k čomu ako) mať určitý postoj, zaujímať stanovisko: s. sa kladne k niekomu, k niečomu; s. sa odmietavo, rezervovane, záporne k niekomu, k niečomu; s. sa s nedôverou k niekomu prejavovať nedôveru, nedôverovať; Tento pán stavia sa k určitým veciam slovami: to sa nepatrí. (A. Mat.)

● s. sa bokom, chrbtom k niekomu, k niečomu odvracať sa od niekoho, od niečoho, nevšímať si niekoho al. niečo;

4. (za koho, za čo, kam) byť za niekoho, za niečo, zastávať sa niekoho, niečoho, nadŕžať niekomu, zasadzovať sa za niekoho al. za niečo: s. sa za návrh niekoho; Čoby len, — stavajú sa iní za Maroša. (Ráz.); človek stavajúci sa všade za ľudskosť (A. Mat.); Adyho verše prijíma robotnícka trieda s nadšením, stavia sa na jeho obranu. (Štítn.) Stavia sa vždy na stranu poníženého a zavrhnutého. (Švant.)

5. tváriť sa, pretvarovať sa, robiť sa niekým al. niečím: Staval sa, že nepočuje. (Tim.) Staval sa ako kamarát. (Taj.) Nie ste takí nevinní, ako sa staviate. (Vaj.) Stavia sa nepodplatným sudcom. (A. Mat.)

6. kraj. chváliť sa, chvastať sa, vystatovať sa: Azda od teba nevyhrám? — stavia sa Koza. (Ráz.) Ja platím vyše troch stovák porcií ... a čo on? — stavia sa starý sused. (Taj.);

dok. k 1-4 postaviť sa

stavať², -ia, -ajú (zastar. i stavovať, -uje, -ujú) nedok.

1. (čo, koho) obyč. v spojeni s. dych (komu) zastavovať, zadržiavať: Skoro mu dych stavia blaženosť z počutého tónu. (Fig.) Chce ísť preč — nemôže, ktože ho stavuje? (J. Kráľ); neos. dych mu počalo stavať začalo ho dusiť, nedalo mu dýchať; Vetrí, akoby jej stavovalo dych a vzpína sa. (Švant.)

2. kraj. (koho) dvoriť niekomu: A veď tú vari tuto farský sluha stavuje. (Tim.);

dok. k 1 staviť²

|| stavať sa² (zastar. i stavovať sa)

1. zastavovať sa, pristavovať sa niekde: Náhodou každodenne staval sa u Lóta sused Smrčko. (Taj.) Cestou stavia sa hneď vo Zvolene. (Ráz.) Statok z celej dediny stavuje sa v ňom (vo dvore), keď ide z poľa. (Kuk.)

2. dych sa stavia, zastar. i stavuje (komu) zastavuje sa dych, (niekto) nemôže dýchať: Obom dych sa stavia. (Tim.) Milina sa rýchlo pýta a dych sa jej stavuje. (Tim.);

dok. k 1 staviť sa¹

staviť¹, -í, -ia dok. zried. (čo) položiť (obyč. do vzpriamenej polohy, hore koncom, stojato), postaviť: Prasiatko naň staví pokľakačky. (Ráz.) Kuzmi som stavila pijavice. (Kuk.) priložila. Naši synovia nevedia staviť hranicu samopaši (Kuk.) nevedia, kedy prestať v samopaši.

● s. niečo na jednu kartu, na kocku odvážne, ľahkomyseľne riskovať;

nedok. stavať¹

staviť², -í, -ia dok. (čo) zastaviť, zadržať: Časje na chvíľu staviť beh života. (Botto); neos. stavilo mu dych nemohol dýchať; Priklonil som sa nad stolík, roztiahol pokrčenú zmenku a — stavilo mi pravú ruku aj s perom (Taj.) zarazený prestal som písať;

nedok. stavať²

|| staviť sa¹ zastaviť sa, zdržať sa niekde na určitý čas, pristaviť sa: V Blatovciach som sa ja nestavil. Ani na minútku. (Kuk.) Stavím sa na horárni. (Ráz.) V krčme sa kdejaký-hocijaký staví, padneš do zlého kamarátstva. (Tim.);

nedok. stavať sa²

stavovať, stavovať sa p. stavať², stavať sa²

stavať ndk
1. čo budovať, tvoriť, zostrojovať nej. stavbu, dielo: ten, czo duom da stawaty (P. BYSTRICA 1506); dali sme za piwo alcžjm, kdj staweli chalupu (ŽILINA 1585); musyl potom Šafarowi ustupiti, kdi stawel (HRADNÁ 1632); cymrman stawya z pomocy tesarou; za ratuzom žalar se ma obyčeg stawety (KoB 1666); netoliko mlin predgmenowany stawety nedopustila, ale wetssy častku mista toho spustateneho mlina zaugala (SENICA 1680); (svedok) dobre wy, ze pany Eva Lehoczka zadni swetniczu dala stawat, kteru ten p. Fano stawjal (SKALICA 1685); mlyn a pylu pan Pallugyay Boldysár stawya (PALÚDZKA 1743); cintery wen z mesta aneb z obcy stawjat, lesy w celosty hranit (SPIŠ 1785-96)
L. z fundamentu až do vrchu, zgruntu s. od základu: to gest mlin nowy z gruntu stawety (CA 1698); ponewačs sa stawalo od fundamentu az do wrchu z noweho drewa (PODVAŽIE 1743)
2. čo na čo, pred čo klásť, umiestňovať, dávať na nej. miesto niečo: dokudkoli na stole truhlice otewrena gest, žadny nema klobuka na hlawu staweti (CA 1590 E); wesela hra zamotane činenj hru (:hry:) pred očy stawya (KoB 1666); restituo: nawracám, wracám, na mjsto stawám; suppono: na mjsto kladem, stawám (KS 1763); každý člowěk neyprwe dobré wjno stawá (Le 18. st) ponúka;
x. pren zanedbale swědomy zawisti, lsti, falsse, omluwy, utrhanj plody y sidla stawa, swe marny a cyze uchwacuge pripravuje osídla; wsselike krestianske i cirkewny historij swedectwy widawagj, že zlost hrichu smrtedlneho y uklady narodu lidskemu stawa (SK 1697) pripravuje ho na hriech; śe do teg sétzi vlovis zloho, chtoru on stavjá pod insoho (DŽ 1752)
L. s. gineho nicz newie, krome kdy wrssky stawel na Turczy, slissel sskrek (TURIEC 1677) zakladal vrše na ryby; sepono: odkladám, na stranu kladem, stawám, odstawugem (KS 1763) neberiem do úvahy; s. banky, bankami med prikladať banky: (lazobník aby) umel y bankamy stawaty (P. BYSTRICA 1506); ket geg banki stawali, dala som gej d 40 (NITRA 1760); s. tenatá, sídla, síla klásť osídla, pasce: theda poddany panow Smreczenskych a z Trsteneho po timy horamy bydliczy mohu syla stawety (L. JÁN 1480 SČL); retia tendo: stawam tenata (KS 1763); sydla na hornye ptaky daleg stawat nemaly (RUŽOMBEROK 1777); kďiž wlastný geho služebníci gemu sídlá stawali (BN 1790) robili úklady
F. ach, ubozy lide, což to opet za obranu mate, spraweny sobe peknych wecy pred očy stawite (ZA 1676 náb) (o farizejstve)
3. čo, koho umiestňovať do vzpriamenej polohy, hore koncom, stojato niečo, postavovať niečo, niekoho niekam: rezbar drewenj obraz wirezuwa, maluge a na podstawu stawya (KoB 1666); slupj staval pri dome panskom (HRANOVNICA 1779-80);
x. pren tito zle wěcy uwody na člowěka zlost hrichu smrtedlneho, tito prekažky stawa k dobrému umriti (SK 1697)
L. obiicere clypeos ad tela: pawezy proti strilkam staveti (LD 18. st) chrániť sa nimi
4. čo, koho práv dávať k dispozícii niečo, niekoho: dali sme giey po trzetie do trzetieho dne den, aby wzdi stawala syna sweho przed prawa (ŽK 1454); a budu zyadaty od nych, aby ge ku prawu sprawedlywemu stawely ((OSTRIHOM) 1594)
L. ryad, ktery gest hotowy, dam hore stawat, asnad dotud z Orawy ostatny pryspege (BYTČA 1613) pripravím; s. svedka, svedomie práv vydávať svedectvo osobami prítomnými pri čine al. oboznámenými s istou vecou: nema to rychtarowi oswiedssiti ani za to swiedomi stawieti, nez ma se na to boziti samtrzeti (ŽK 1473); potom to prawo wedle uprimneho swedomy, ktere tam obedwe strany stawely, tem ortel nasslo a wydalo (P. ĽUPČA 1549); nema zde žadneho sudcze poradneho, pred kterim by se sudity neb swedky stawety mel (RUŽOMBEROK 1576); ktereg weczy na doswecženy stawia swedkou (P. ĽUPČA 1692)
5. koho, čo uvádzať do istej situácie niekoho, niečo: coopto: prigjmám, za wlásnyho berem, stawám, sporáďam (KS 1763); opyly se učy chodit, ňewi stawať nohi, nema syli aňi wlady w tele swem, ubohi (GP 1782)
L. ssarhowei, czo frayunk stawela y snala (ZVOLEN 1635) vyvesovaním naznačovala začiatok al. koniec trhu; do kostola sem dal na swiecze, kdy pana richtara stavely, d 31 (ZVOLEN 1624) uvádzali do funkcie
6. (na) koho, o čo, čo na čom brať niekoho, niečo za základ, budovať, zakladať na dačom: kdyby kral Ssalamun nebyl nestawal o maudrost, nebyl by tu od Boha dostal (SP 1696); jak smétze na toho sztávátz? Koho ja pomázál na krályóvsztvo i jomu znál krályovszku palyitzu dátz (DŽ 1752); y požehnány budú tj, ktery Teba stawat budú (KB 1757); a fundament k tomu we cwičenj báznj Božj a krestianskeg pobožnosti zakládá a stawga (ŽU 1760)
7. koho za čo pokladať, mať za niekoho, za nejakého, za niečo: oppono: naproty kladem, naprotiwá stawám, kladem, odporugem ňekomu, wičitugem, na oči nawrhám (KS 1763); posthabeo: malo wažiti, pozadu stawěti (AP 1769)
8. čo určovať, vytyčovať, formulovať niečo: grammatik spusoby rečy poradne stawya (KoB 1666); až posavad slavny vidiek žadne nestavel kontribucie (BOCA 1771-72 LP)
9. čo, koho zaraďovať, usporadúvať niečo, niekoho niekam: colloco: ukládám, na mjsto kladem, do radu stawám, po porádku kladem; castra metor, pono, loco, habeo: wógsko stawám (KS 1763); a stromy na ssest krokow od gedna druheho do radu stawati (SN 1772)
L. aciem restituere: wogsko do porádku nawrátiti, zase stawiti (WU 1750) pripraviť k boju
10. koho od čoho vylučovať niekoho od niečoho, brániť niekomu v niečom: nassla som Wasseg Welkomoznosty lyst w Pruzyne w sobotu, wyrozumyce, že mna račte stawat od satga magerskeho a ze by som nedala orat ((PRUŽINA) 18. st); stavávať, -ievať frekv k 2: slichal (svedok) od nekdy pana stricza sweho otcza, swedka in ordine prwniho, kdy sidla stawiewaly w horach doloženich (SKLABIŇA 1723); ze takowe sydla messky horara stawawaly (RUŽOMBEROK 1777)

stavať sa ndk
1. pred koho dostavovať sa, ustanovovať sa niekam: protoz tet chudy poddany muoy stawy se przed wamy (STREČNO 1548); abi ste se we tym dnem stawely (HLOHOVEC 1562); on to sebe za malo vznawal byti, aby se byl pred swu wrchnost zatym zase stawal (S. ĽUPČA 1603);
x. pren náb pokritec ukazuge mudrost zgewnimj skutky, stavj se na oko svetu (SS 18. st) vystatuje sa; y mi tehdj geho w tom nasledowat mame, ponewadž nam se on tu ku prikladu stawia (CS 18. st)
L. pokaždé se weďelo, kdo se naproti nemu stawěl a proti takowému učení kázal (IA 1708) mu odporoval
F. do očí si se stavela, jak bys’ mne milovala (PV 18. st) navidomoči si tvrdila
2. budovať, stavať si dom, príbytok: Kapálova, na kterej se počali stavet: Jan Gallus na 1/4, Macek Galus na 1/4, Macek Krička 1/4, Štefan Kapala 1/4 (ORAVA 1625 U2); wtom mne pan mug silil, abych se na swem miste otnjm stawal (NIŽNÁ 1635); gestli by sa prihodilo, ze by sa trety brat na Dawidouszkom stawal, magu bratga dwa tretgemu pomahat robotou (L. ONDREJ 1704); plac, na kterem se hnedky sin starssý Ferencz stavga (TRI DVORY 1777)
3. zastavovať sa: w kratkom cžase, to gest dne 17. mesice mage po smrti geho stawela se s kapitolu po wssem panstwy geho (RUŽOMBEROK 1609)