Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rozum -u m.

1. ľudská schopnosť myslieť, uvažovať, rozmýšľať; um: ľudský r., mať bystrý r., spravovať sa r-om

2. obyč. mn. hovor. výsledok myslenia, rozmýšľania, uvažovania, mienka, názor: rozdávať r-y, chodiť si niekomu po r-y

● stratiť r. prestať rozumne uvažovať; → prísť o r.; byť chorý na r. choromyseľný; chodiť ako r-u zbavený počínať si nerozvážne; priviesť niekoho k r-u správne usmerniť jeho konanie; dostať r. zmúdrieť, zvážnieť; (ne)mať r. (ne)byť rozumný; chytiť, vziať, zobrať r. do hrsti intenzívne sa zamyslieť; → pohnúť r-om; konať proti zdravému r-u nerozumne; → prišlo mi na r.; r. mu nad tým stojí nevie to pochopiť; ťahať r-y z niekoho vyzvedať; lievikom nalievať r. (do hlavy) a) poúčať b) radiť nevedomému; expr. čo sa mu r. čistí? a) nevie triezvo uvažovať b) prejavuje známky duš. choroby;

rozumový príd.: r-é vlastnosti, r-á výchova, r-é poznanie;

rozumovo, rozumove prísl.

rozum ‑u m.; rozumový; rozumovo, rozumove prísl.

rozum -mu pl. N -my I -mami m.

---

hlava 1. časť ľudského al. zvieracieho tela, kde je mozog: ľudská, psia hlava; krútiť, kývať hlavou • expr.: kotrba • makovica: tvrdá kotrba, makovica • lebka (kostra hlavy, expr. hlava): rozbiť niekomu lebku • hovor. pejor.: gebuľa • gigaňa • gegyňa • drgaňa • griňa • grňa: dať niekomu po gebuli, po gigani, po grini • pejor.: tekvica • lebeň • lebeňa: dostať po lebeni

2. ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať: rátať z hlavy, mať dobrú hlavu • rozum • um: mať bystrý rozum; niečo mi prišlo na um • intelekt (myšlienková schopnosť): jeho intelekt je podpriemerný • myseľ: bystrá myseľ • mozog (rozumové schopnosti): mať dobrý mozog • súdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosť • hovor. expr.: fifik • chochmes • fištrón: ten má fifika

3. p. jednotlivec 4. p. časť 5. p. vedúci²

---

rozum ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať • um • mozog: mať bystrý rozum, um, mozog; niečo mi prišlo na rozum, na um • intelekt (myšlienkové schopnosti): jeho intelekt je vysoko nad priemerom • hovor. expr.: fifik • chochmes • fištrón: nemať fifika, nemať chochmes, fištrón • hlava (sídlo rozumu): mať dobrú hlavu • súdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosť • myseľ: zamestnáva to jeho myseľ

---

vedomie 1. schopnosť človeka myslieť a uvedomovať si svoj vzťah k okoliu: spoločenské, občianske vedomie • zastaráv. povedomie: ľudské povedomie • uvedomenie (vedomie príslušnosti k istému spoločenskému celku): národné uvedomenie

2. stav, keď si človek niečo uvedomuje, najmä svoju existenciu: stratiť vedomie, priviesť niekoho k vedomiu • pamäť: byť pri plnej pamäti • zmysel (schopnosť vnímať): nebyť pri zmysloch • rozum: chodiť ako rozumu zbavený • zastaráv. povedomie: konal v povedomí svojej moci • zastaráv. vedomosť: nemám o tom vedomosť

---

zmysel 1. hlavná, podstatná idea niečoho: zmysel slova; celá vec má hlbší zmysel • význam (zmysel vyjadrený jazykovou formou): význam výroku • obsah (zmysel jazykového prejavu al. umeleckého diela): obsah symfónie • náplň: životná náplň • kniž. raison d'être [vysl. rezondétr]: to nemá nijaký raison d'être • kniž. tenor: tenor článku • kniž. značenie (Dobšinský)

2. skutočnosť, ku ktorej smeruje istá činnosť: zmysel práce • cieľ: cieľ hnutia • účel: vec nespĺňa svoj účel • význam: nechápe význam celej udalosti • dôvod (o čo opierame svoje rozhodovanie, konanie): jeho počínanie nemá dôvod

3. chápavý, uznanlivý postoj: mať zmysel pre poéziu • pochopenie • porozumenie (schopnosť postihnúť zmysel): mať pre niekoho pochopenie, dívať sa na niečo s porozumením • cit • cítenie (zmysel pre niečo): hlboké sociálne cítenie

4. orgán, ktorým človek vníma vonkajší svet: vnímať niečo zmyslami • zastar. čuv

5. iba mn. č. schopnosť vnímať: zostať pri zmysloch • vedomie (stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu): mdloba mu zastrela vedomie • pamäť: byť pri plnej pamäti, pri zmysloch • rozum • um (ľudská schopnosť myslieť): Čo nemá rozum, um pokope?

6. iba mn. č. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila zmysly mužov • pud: pohlavný pud • vášeň: dať sa strhnúť vášňou • žiadostivosť: telesná žiadostivosť • zastar. žiadza • chtivosť: chtivosť pohľadu

rozum, -u m.

1. ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať: ľudský r., bystrý, tupý r.; hovor. Má viac šťastia ako rozumu (úsl.)

● prejsť niekomu cez r. oklamať ho; pripraviť, doniesť, priniesť niekoho o r., mútiť, zamútiť, pliesť, popliesť, pomútiť, prevrátiť, prevracať niekomu r. a) pozbaviť, zbavovať niekoho triezveho uvažovania, b) doviesť, dovádzať niekoho do stavu šialenstva, nepríčetnosti; stráca (stratil), tratí (potratil) r., prišiel o r., pomiatol sa na r-e, pominul sa (s) r-om, kraj. i z r-u (na r-e), múti (pomútil) sa mu r., nie je pri r-e, hovor. i udrelo mu na r., r. sa mu zatemnil, je chorý na r., nár. pohýna sa (pohol sa) z r-u, zíde, schádza, postupuje, vychádza, vyrastá z r-u, r. sa mu kalí, čistí a) o niekom, kto nevie triezvo uvažovať, b) o niekom, kto prejavuje známky duševnej choroby; žart. prepil si r. ohlúpol od nemierneho pitia; správa sa, chodí ako r-u pozbavený, ako bez r-u počína si a) nerozvážne, b) nepríčetne, šialene; priviesť niekoho k r-u, expr. osvietiť niekomu r. usmerniť ho na správne uvažovanie, na správne konanie; otvoril sa mu r., chytil sa, lapil sa r-u, prišiel k r-u, dostal r., expr. chytil r. do hrsti začal rozumne, triezvo uvažovať, konať; hýbať r-om uvažovať; pohnúť r-om začať uvažovať; maj r.! správaj sa rozumne; nemá r. nespráva sa rozumne; má r. na mieste správa sa múdro, rozumne; má svoj r. a) o múdrom, rozvážnom človeku, b) o tvrdohlavom človeku; mať zdravý, čistý r., byť pri dobrom r-e správne, rozumne usudzovať, myslieť, konať; konať proti zdravému, dobrému r-u nerozumne, bláznivo; uvažovať s chladným r-om vecne, bez citového zaujatia; s jasným, triezvym r-om triezvo, rozumne; ten má (to je) otvorený r., expr. mať r. na pravom mieste o múdrom človeku; je slabý na r. o duševne chorom človeku; hovor. expr. treba mu r. (lievikom) nalievať o hlúpom človeku; hovor. to je r. a) iron. to je hlúpy nápad, nerozumná myšlienka; b) o veľmi múdrom, šikovnom človeku; niečo mi prišlo na r. napadlo ma niečo, spomenul som si na niečo; behá, chodí mi to (stále) po r-e (stále) na to myslím; poschodilo mi to na r. spomenul som si na niečo, prišiel som na niečo; po čom im r. chodí! na čo myslia; (ustavične) má niečo na r-e (ustavične) na niečo myslí; r. mi nad tým stojí, zastáva, nejde mi to na r. (do r-u) nemôžem to pochopiť

2. obyč. v mn. č. rozumy hovor. výsledok rozumovej činnosti, mienka, úsudok, názor: Kukali do mapy a trúsili rozumy. (Jégé) Chodil sem-ta, rozdával rozumy. (Švant.) Nepotrebujem si ísť po rozumy do susedov. (Fel.);

rozumový príd.

1. týkajúci sa rozumu, súvisiaci s rozumom: r-é vlastnosti, schopnosti, r-á vyspelosť, r. rozvoj dieťaťa; r-á výchova, r-á činnosť;

2. riadiaci sa, vedený, usmerňovaný rozumom, rozumný: r. človek, r-á bytosť, r. typ; r-é poznanie, r-é dôvody, r-é úvahy;

rozumček, -a m. zdrob. expr. k 1

razum p. rozum

---

rozumisko p. rozum

---

rozum m. (razum)
1. csl ľudská schopnosť myslieť, uvažovať, rozmýšľať; um: Gu šetkému je najľepšie rozum a práca (Blatnica MAR); Mi starí vravíme razum, mlačí rozum (Devičie KRU); Má va̋dz rozumu ako šica̋ nótáre dovedna (Revúca); Z jeho rozumom bi mohov íd g volon za pohoniča, a nije na také místo (Brestovany TRN); Má ale tricad rokóu, ale rozumu nide (Sereď GAL); Ta žid ľepši rozu_mau̯ jag ja (Sobrance); Ňima rozum (Krivany SAB); Ňema barz veľo rozumu (Žakarovce GEL)
L. mat na rozume (Lukáčovce HLO), madz na rozume (Sobrance) - myslieť, pamätať na niečo; zíšlo mi na rozum (Lešť MK), huplo mňe do rozumu (Rim. Brezovo RS), došlo mi na rozum (Semerovo HUR), prišlo mi na rozum (Podkonice BB), prišlo mi do rozuma (Humenné) - prišlo mi na myseľ, spomenul som si, pomyslel som si; aňi na razun im ňeprišlo (Lišov KRU) - a) nespomenuli si b) nepredpokladali, že sa to môže stať; choďi mi po rozume (Rim. Píla RS), behá mi po rozume (Lapáš NIT), hodzi mi po rozume (Smižany SNV) - a) myslím na niečo b) nedokážem si presne vybaviť; višlo mu z rozumu (Bzovík KRU) - zabudol; ani jé v rozume nebulo (Revúca) - a) nezišlo jej to na um, nespomenula si, zabudla b) nemala v úmysle niečo urobiť, vôbec o tom neuvažovala; priviezď g rozumu (V. Lom MK) - a) presvedčiť o správnosti niečoho b) prebrať z bezvedomia; rozum pribrac (Sobrance) - zmúdrieť; bul pri rozume (M. Kazimír TRB) - mal schopnosť jasne uvažovať (napr. o starom človeku); v rozume je pochiblí (Kameňany REV), je chibní na rozume (Bošáca TRČ) - je psychicky (duševne) chorý
F. má rozum ani jedon fiškál (Roštár ROŽ), ten má rozumoh jako fiškáľ (Dunajov KNM) - je veľmi múdry; je prefíkaný; má rozumu za päť pustíh ďeďín (Ležiachov MAR), má vádz rozumu jag dvá utopení (Čachtice NMV), má rozum za sto voló (Rochovce ROŽ), ňema aňi teľo rozumu, jag za nochtom čarnoho (Bracovce MCH), ňima rozumu aňi za grajcar (Dl. Lúka BAR) - neuvažuje, je hlúpy; má rozumu jak to malé díta (Lukáčovce HLO) - správa sa, koná nerozumne; to je rozum na ťia roki! (Revúca) - o neprimeranom správaní vzhľadom na vek; višol s toho jak šaľeni z rozuma (Bracovce MCH) - veľmi ľahko z niečoho vykĺzol, príp. s niečím si poradil, vynašiel sa; pohnúl rozumom ako krava chvastom (Revúca), pohóv rozumom jak pes chvostom (Lukáčovce HLO) - veľmi málo uvažoval; neuvažoval; lecel jag bez rozumu (Kuchyňa MAL) - splašene, rýchlo; jakobi bola rozumu zbavená (Návojovce TOP), bola som jako bez rozuma (Chocholná TRČ), jagbi mi buu̯ rozum straciu̯ (Sobrance), chodzi jag bez rozumu (Dl. Lúka BAR) - o neprimeranom, neuváženom správaní alebo konaní; akí bi to bou̯ rozum?! (Ležiachov MAR) - bolo by to nezmyselné konanie; nadobro rozum potraťiu̯! (Ležiachov MAR) - nekonal racionálne, urobil nepremyslený čin; chiťi_ca rozumu (Rim. Píla RS), záď rozun do hrsťi (Lapáš NIT) - začať triezvo uvažovať al. konať, poriadne sa zamyslieť; doradit sa svójho rozumu (Lukáčovce HLO) - spoľahnúť sa na svoj úsudok; pohnúď rozumom (Rim. Píla RS) - poriadne pouvažovať, porozmýšľať, premyslieť si; rozumom krúcic (Dl. Pole BYT), rozum roštovac (Niž. Hrabovec VRN) - intenzívne, úporne rozmýšľať, tuho uvažovať; rozum mi to prebija (Dl. Lúka BAR) - stále musím na to myslieť, vŕta mi to v hlave, znepokojuje ma to; už je na rozume (Šípkové PIE), už_e na svojom rozume (Lukáčovce HLO) - má vlastný úsudok, rozumovo dospel; nedá na rady iných, sám si poradí; aš teraz vun sebe do rozumu bere (Komárovce SOB) - začína zodpovedne premýšľať, uvažovať; vźal z rozumu chasen (Dl. Lúka BAR) - múdro sa rozhodol; má ešťe kurecí rozum (Revúca) - ešte nevie (racionálne) premýšľať; išol ľen tak po rozume (Dl. Lúka BAR) - po pamäti (v tme); doložev sa rozumu (Ludanice TOP) - dovtípil sa; nadobúdaj si už rozum! (Revúca) - umúdri sa konečne; maj rozum! (Rim. Píla RS, Sobrance) - a) uváž, správaj sa rozumne b) ale nevrav, to nehovor; to nemôže byť pravda!; máž rozum?! (Turíčky LUČ) - (ako výčitka) uvažuješ nenormálne, neprimerane; ňezakrucaj mi rozuma! (Bracovce MCH) - nebalamuť ma; každi inakši rozu_ma (Sobrance) - každý inak zmýšľa; každi ma pre sebe rozum (Dl. Lúka BAR) - chce pre seba dobre; ta ňimau̯ rozum, že to śe može stac?! (Sobrance) - neuvažoval o následkoch, nepredvídal; tá mu šmátra po razume (Čelovce MK) - intenzívne na ňu myslí; má o ňu záujem; človeka rozum prebehuje (V. Uherce TOP) - a) dobre mu to myslí b) veľa si domýšľa; bodaj ci Pan Buh rozum ośvicil (Dl. Lúka BAR) - začni logicky uvažovať, zodpovedne premýšľať; človeku vinde z rozumu (Smolenice TRN) - o prirodzenom zabúdaní; prešiél mu cez rozum (Lukáčovce HLO) - oklamal ho, podviedol ho; spadél mu rozum za sáru (Bošáca TRČ), dal si rozum pod otkap (Párnica DK) - stratil súdnosť; rozum sa mu šisťí (Rim. Píla RS) - a) vystrája fígle b) rozpráva nezmysly, tára; zí_z rozumu (Rim. Píla RS), prízď o rozum (Lapáš NIT) - duševne ochorieť, zblázniť sa; bludzi v rozume (Dl. Lúka BAR) - je pomätený; dobre me z rozumu nevinese (Revúca) - veľmi ma rozčuľuje; ďiu̯ ma z rozumu ňeviňiesou̯! (Rim. Píla RS) - veľmi ma rozčúlil, rozrušil; pámbu_mu z rozumu pomáhá (Hlboké SEN) - a) koná nerozumne b) psychicky chradne, hlúpne; už miľi v rozume (Dl. Lúka BAR) - stráca duševné schopnosti; schodzi na blazeňski rozum (Dl. Lúka BAR) - stráca rozum, stáva sa psychicky chorým; u rozume śe mu kormuci (Niž. Hrabovec VRN) - nejasne myslí; stráca pamäť; rozum sa jej pomútil (Revúca), pohla sa na rozum (Pečenice LVI), ostáď bez rozumu (Rim. Píla RS), zostať prez rozumu (Závadka n. Hron. BRE), potraťiť rozum (Lapáš NIT), rozumom pochibic (Sobrance) - psychicky ochorieť, zblázniť sa; rozum potracic (Bracovce MCH) - a) duševne ochorieť, zblázniť sa b) nekonať racionálne; jemu už i rozum viceknul (Markušovce SNV), jomu ptački viľizaľi rozum (Sobrance) - ohlúpol; dze śe mu rozum podzel? (Dl. Lúka BAR) - stratil triezve, racionálne uvažovanie; viprává bez rozumu (Svätoplukovo NIT) - rozpráva nezmysly; ta ti ňe gu rozumoj, aľe od rozuma! (Bracovce MCH) - mal by si mať viac rozumu na svoj vek; teraz ňid rozumu (Sobrance) - súčasní ľudia konajú neuvážene, správajú sa nezodpovedne; rozum mi ostav stát (Lukáčovce HLO) - veľmi ma to zaskočilo; nemôžem to pochopiť; dostadz (madz) rozum po ňefčaśe (Dl. Lúka BAR) - neskoro si uvedomiť negatívny dopad niečoho; neskoro sa spamätať; poňevčaśe každi ma rozum (Dl. Lúka BAR) - neskôr, keď už poznáme výsledok, všetci sú múdri a vedia, ako si mali počínať; rozum ho ciska na bitanstvo (Sobrance) - myslí na huncútstva; budzeš ti horenkovadz ňeraz na svuj rozum (Dl. Lúka BAR), pobanuješ ti na svuj rozum (Dl. Lúka BAR) - obanuješ svoje konanie; plakadz na svuj rozum (Dl. Lúka BAR) - ľutovať nesprávne rozhodnutie; povedal mu na rozum (Dl. Lúka BAR) - jasne, zreteľne zrozumiteľne; má viac šťesťia ako rozumu (Bobrovec LM) - nezaslúžene sa mu darí; bodaj ci rozum vicik! (Dl. Lúka BAR) - zakliatie; mal bi rozum, kebi ňeból sprostí (Bošáca TRČ) - žart. je zaostalý, neuvažuje; má mnoho rozumu a málo peňazí (Bošáca TRČ) - múdrosť nezaručí bohatstvo; ďe sa ňeňi fúze, aňi rozum ňeňi (Svätoplukovo NIT) - v dospelosti je človek rozumnejší, múdrosť prichádza s vekom; sprostému sa mosí rozum do hlavi vbíjat palicú (Bošáca TRČ) - menej chápavého treba nútiť, aby sa (viac) učil; veci ma rozumu f pece jag dachto v hlave (Dl. Lúka BAR) - je veľmi múdry; do nemá rozum, temu ani kovár neukuje (Kúty SKA) - menej chápavý sa ťažko presadí; chto rozumom ňestačí, ňech kolenom dotlačí (Jasenová DK) - kto pri práci nerozmýšľa, veľa sa narobí; jakí rozum, taká reč (Bošáca TRČ) - intelekt človeka prezrádza jeho vyjadrovanie; ma ľeki rozum (V. Kazimír TRB) - o ľahkovážnom (nerozvážnom) konaní; o človeku,ktorý tak koná; viac plaťí fund rozumu, ako cend vládi (Lešť MK) - uprednostnenie premýšľania pred fyzickou silou; lepší funt ščasťá jako cend rozumu (Bošáca TRČ) - bez šťastia ani rozum nepomôže; dlhé vlasi - krátki rozum (Podkonice BB), dluhe vlasi - kratki rozum (Bracovce MCH) - posmešne o (nerozumných) ženách al. dlhovlasých chlapoch; od kuma pitaj rozuma (Dl. Lúka BAR) - po radu by sme mali ísť k blízkemu človeku; človek śivi, rozum krivi (Dl. Lúka BAR) - starý človek ťažkopádnejšie premýšľa, pomalšie myslí; ňečeško robic šaľeneho, ked rozumu ňit (Dl. Lúka BAR) - o nezmyselných prejavoch človeka s obmedzeným uvažovaním; ňedava svojemu rozumu plano jesc (Dl. Lúka BAR) - má správne uvažovanie, dobre rozmýšľa; zlato rozum śľepi (Dl. Lúka BAR) - veľké bohatstvo zahmlieva zdravé uvažovanie; f_Prandorfe rozum meraju (Pukanec LVI), f Šelpicáh merajú rozum (Zvončín TRN) - iron. považujú ich za menej chápavých, výsmech z obyvateľov menovaných dedín
2. expr. obyč. mn. č. výsledok rozumovej činnosti, mienka, úsudok, názor: A to dze chodzíž na také rozumi, že mu to musíme predac?! (Ďurčiná ŽIL); Chodí gu né pre rozum (Revúca)
F. nemá s teho ešče rozumu (Brodské SKA) - ešte to nevie, nemá vlastný úsudok, názor; daď rozumi dovedna (Martin) - spoločne popremýšľať, poradiť sa; vikrámiď (svoje) rozumi (Mošovce MAR) - verejne povedať svoju mienku, názor; druhím rozum rozdávat (Šípkové PIE) - vnucovať druhým svoje názory; muj rozum tag donośi (Dl. Lúka BAR) - podľa môjho úsudku, tak si myslím; trimaj śe svojeho rozumu (Dl. Lúka BAR) - nedaj sa ovplyvniť; robi_dz_rozumom (Dl. Lúka BAR) - múdro, s rozvahou
3. kto je múdry, kto vyniká bystrosťou: To je rozum šlovek (Revúca); ten starí, to je rozum! (Rajec ŽIL)
F. to je starí rozum (Socovce MAR) - o múdrom dieťati rozumček m. zdrob. expr. k 1: Chlapčokou̯ rozumčog to ešťe ňechápau̯ (Králiky BB); V hlaviške máž aj rozumšok (Revúca) rozumisko m. zvel. expr. k 3:
F. to je starí rozumisko! (Červeník HLO) - o múdrom, rozvážnom človeku

rozum m
1. ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať: a ya se wynen dawam, že sem to včzynyl z blaznyweho neb pochabeho rozumu sweho (STRÁŽNICA 1529) nebo tito (protivníci) wssečko swim telesnym hlupim rozumem chtegi obsahnuti, aniž chtegi užiwati swedecztwi Pisma swateho (TC 1631); consilium puerile: ďetjnsky rozum, mysel (KS 1763); w Pisme swatem toliko dwa, a nie wiceg spusobi se winachazagu, skrze ktere geden kazdy clowek dospeleho rozumu može obsahnuti kralowstwi nebeske (MK 18. st); ssaffran rozum odgjma a nechút k gidlu priwodi (MT 17. st);
x. pren pobludili sme od cesty prawdy a swetlo rozumu newzesslo nam (MS 1758) neuvažovali sme správne
F. podľa r-u, s r-om mierne, uvážene: spraw prassek a podle rozumu ho daweg, dobre spolu pomiessagice (RT 17. st); ohen musiss za prwssy mesicz welmy tichy dodawatj, potom mužess z rozumem wetssy ohen dodawatj (OCh 17. st); od prvého r-u od mladosti: když se kdo nauči od prwniho rozumu začaste hressiti, gak biwa s takowim tessko ku napraweni (MK 18. st); pri (zdravom/dobrom) r-e, za zdravého r-u rozumne uvažujúci: deliro: negsem pri sobě, pri rozumu (WU 1750); sem gesste pri zdrawem rozume postawena gsuce (s. l. 1768); mentis compos: pri dobrem rozumu (NP 17. st); toto za zdraweho meho rozumu ucinil sem (KRUPINA 1686); bez r-u neuvážene, nerozumne: gazik, ktery bez rozumu mnohe wecy bucha, sskodi sobe, snad y temu, ktery ho poslucha (GV 1755); pochybený/pochybný/pochybujúci v r-e, zbavený (od) r-u, pohnutý z r-u, ako z r-u pozbavený, vytrhnutý duševne chorý, bláznivý: Franciscus Habay slobodny w rozume pochibeny; Adamus Bocsko, 32, slobodny, w rozume pohibny; Joseph Kezlicz, w rozume pochibugici baro (Kur 1784); amens: smyslu, rozumu zbawený, ssálený, zblázniwy (WU 1750); bola totissto z rozumu pohnuta, od wsseczkich zapowrhnuta, slowem bola by zhinula (PUKANEC 18. st); niže napsany žada a prosi, abi takoweg bez kantaru gakossto rozumu pozbaweneg osobi ranenemu uplna satisfactia prisuzena bila (PUKANEC 1787); radowal se a tessil swaty Peter z wydeny maličkeg iskricky slawy nebeskeg, takže gako z rozuma vytrhnuty prawyl (SKá 18. st); prísť/prichodiť na r. komu spomenúť si: to mi prisslo na rozum, že mogi towarissia geden kotol dauno užjwagu (TURIEC 1755); keď sa ty tam budeš volakde prechodiť, potom ti ja budem na rozum prichodiť (PV 18. st); prísť/prichádzať k r-u, stúpiť do r-u rozumovo dospieť: kasznyczka z lysty obzwlasstnymy nech stogy s pokogom, dokud ditky me k rozumu prigdu (BRATISLAVA 1667); kdi už do rozumu prichádzal, učili ho histórie (DS 1795); kdyžby byla do rozumu stupila, chcela krestanku byt (WP 1768); dochovať do r-u koho vychovať niekoho do dospelosti: on rowne ako wlastny otecz syroty pozustale po prwssem manželu tak sprawal a do rozumu gich dochowal, aby potomne ony y pratele gemu dekowati mohly (SLIAČE 1609) vziať do r-u/v r., bývať pri r-e, stíhať r-om, držať sa r-u dobrého, navrátiť sa k r-u, nabrať si r-u do hlavy, vziať všetok svoj r. na poradu, uzdu pustiť r-u, nahnať r-u komu: (začať) uvažovať rozumne: wzali do rozumu, žeby nehodni byli pred Welebnost Božu gjti; musýme tehdá w rozum wzyti, že skrze stworeny rozum teg tagnosti pochopit nemúže (WP 1768); kdiž se zbúďass a pri rozume bywass, to, čo nečisteho gest w sebe, osskliwit budess (BlR 18. st); člowek ne tolyko tomu wery, ale rozumem stiha, že o tom tak draho držano bity ma, gak mu wira predklada (ŠV 1675); predce sem se držel rozumu dobreho, deg se mi nawratit do krage wlastnjho (KCS 18. st); Priamos po trech dnech sam se k rozumu nawratil (HI 18. st); o, hrissniku, naber si ze sskody a ze zatraceni druhich rozumu do hlawy (MS 1758); wezmi wssecken swug rozum na poradu (HRANOVNICA 18. st); calwinske a kapernaitske consequentiae odtud bi wznikli, kdybi sme rozumu uzdu pustili, totissto kterak ťelo Krystowo mohlo se spolčiťi z chlebem (TP 1691); toto jéj (mníške) rozumu nahnalo, zustala a život napravila (BR 1785); zmáčať slovo do r-u rozmyslieť si, premyslieť si: zmáčag slowo do rozumu, prw nežli ho powíss, gak z rozumem buďess mluwiť, pri dobrem obstogiss (GV 1755); priviesť k r-u, navrátiť k dobrému r-u koho presvedčiť niekoho, aby konal rozumne a správne: (bezbožníka) k rozumu treba priwesťi (PP 1734); dczéra k dobrému rozumu nawráczena gest (PeP 1770); obdariť vačším r-om koho, dať r. komu spôsobiť, aby niekto konal rozumne a správne: a tak aspon tuto otewrite očj, aspon wi, wrchnosti swetske, kterich Buh wetssim rozumom obdaril, a nedegte se zwodiťi (TP 1691); dám tebe rozum y naučjm teba na cesťe, po kterég chodit budess (KB 1757); nemať r./r-u neuvažovať rozumne a správne: wi nemate rozumu, ked lajete do matera, ked wam dobry den dekugu (ZÁTURČIE 1755); tratiť/stratiť/potratiť r., vystúpiť/vychádzať/ postupovať z r-u, prísť/prichádzať o r. neuvažovať normálne; blázniť, zblázniť sa: nachazagu se takowi, kteri brucho swoge naplnugu, kiakor preplakugu, rozum tratia; tatik, ktery swim powolkowanim sinu swemu smrti pricina bil, uslissice o tem, o rozum prissgel (MS 1758); mnozy na Boha sotwakedy se rospametagu a kdys nemocny anebo rozum straty, w ten cas prosa (SJ 18. st); žadny z hosti nepochopil, co se s jejich panem deje, misleli, že rozum potratil (LPo 18. st); žena tak se zdesila, že temer z rozumu wistúpila (VP 1764); fatenska pak wiczey a wiczey do nezdrawosty upadla natilkuo (!), že y z rozumu wichaczala (KRUPINA 1739); pro nedostatek mleka mrely nekery lyde, z rozumu postupowaly (HiP 1763); ty, kteryž se mnohimi trunky ožiragj, zdrawy smisl potracugj a o rozum prichazegi a blaznum podobny učinenj bywagi (HPP 1754); priniesť/zbaviť o r., zbaviť/pozbaviť r-u koho spôsobiť niekomu neuvážené, nerozumné až nenormálne konanie: takowa wodka kdis němirne se užige, čloweka o rozum priněse (PR 18. st); deliriumvis morbi reddidit: nemoc ho o rozum zbawila (WU 1750); dabel ho vszeho rozumu dobreho zbavil (SS 18. st); wtom welice naramna bolest mne nadissla, ktera rozumu mňe pozbawila (PT 1796); prepiť/prepíjať r., zatopovať vínom r. ohlúpnuť, hlúpnuť z nadmerného pitia alkoholu: kdo wina moc pige, ten rozum propige z nemjrneho napoge (BV 1652); (ožralci) když rozum swug prepigagu, tenkrate oni Krysta Pana gako z negaku žluču horku a octem napágagu (MS 1749); ingurgito: ožjrám se, mysel, rozum zatopugem wjnem (KS 1763); máš r.? uvažuješ normálne?: sanus ne es? huy! mass-ly rozum? (KS 1763); wice ssťesti než rozumu magu sice mnozy, ale ssťesti bez rozumu ňe dluho osožy (GV 1755); kdo rozumu nema, nech w rade neseda (BV 1652); koho P. Buh chcze potrestati, prwě mu rozum odegima; co hlawa, to rozum (SiN 1678); demutant ingenium mores: zle mrawj porussugú y dobry rozum (KS 1763); zdrawý rozum w zdrawém těle (StN 1785); kdo se na krasu spoleha, na rozum se zapomjna; ženy, wino, toto dwoge, mnohych rozumu zbawuge (Se 18. st)
2. pl rozumy výsledok rozumovej činnosti, mienka, úsudok, názor: dotykagycze se nassych nayhlubssych rozumow a swedomy, uznali sme, aby Thomas Bacha Petrowj Lutrowj, bratru swemu, dzylw toho rychtarstwj postupyll (ORAVA 1574 DSJ); w tom pany wrozeny rozeznawsse swymy rozumy neprehlydagicze na porucženstwy gegych otcze (VAJNORY 1643); discrimina ingeniorum: rozdjlnosti rozumuw (KS 1763); a po mnohém rozumuv svojích híbáňí aj nalézli spúsob, z kterím tatík móhel sa naplatiť (BR 1785)
3. obsah, význam: z nektereho malého slowa nakriwenj se horssjti, gestli toliko podstata slowa a rozum reči nebýwa menený (SiP 1683); obscura verba: nesnadného rozumu slowa; noema: sententia, tagny rozum gednég reči; aphorismus: krátky rozum mnohych wec (KS 1763); pozatým slowo jobbaď v predešlým rozumu vymluvené bylo (VIEDEŇ 1785 DPB); -ček dem k 1: ratiuncula: rozumček (KS 1763)

Rozum_1 Rozum_2 Rozum_3 Rozum_4

rozum
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	rozum
G	(bez)	rozumu
D	(k)	rozumu
A	(vidím)	rozum
L	(o)	rozume
I	(s)	rozumom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(dva)	rozumy
G	(bez)	rozumov
D	(k)	rozumom
A	(vidím)	rozumy
L	(o)	rozumoch
I	(s)	rozumami

Priezvisko ROZUM-BELEJOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
ŇAGOV, okr. HUMENNÉ (od r. 1996 MEDZILABORCE) – 1×;

---

Priezvisko ROZUM sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 33×, celkový počet lokalít: 13, v lokalitách:
NIŽNÝ KLÁTOV, okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 6×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 5×;
SOLIVAR (obec PREŠOV), okr. PREŠOV – 4×;
BARDEJOV, okr. BARDEJOV – 3×;
BUKOVEC, okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 3×;
NOVÁ DUBNICA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 2×;
PREŠOV, okr. PREŠOV – 2×;
VYŠNÝ KOMÁRNIK, okr. SVIDNÍK – 2×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
KEŽMAROK, okr. POPRAD (od r. 1996 KEŽMAROK) – 1×;
PODHÁJ (obec MARTIN), okr. MARTIN – 1×;
JUH (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;
SÍDLISKO ŤAHANOVCE (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

rozum: ^{→speex →vorbis}

medzi inštinktom a rozumom ≈ entre l'instinct et la raison
rozumu, keď sa vydávame ≈ de raison quand nous nous marions
vždy, lebo rozum ide ≈ toujours, car la raison va

a na hlas rozumu ≈ a na hlas rozumu
hlas rozumu som nič ≈ hlas rozumu jsem nic
na hlas rozumu som ≈ na hlas rozumu jsem
rovnováhu medzi pesimizmom nášho rozumu ≈ rovnováhu mezi pesimismem rozumu
rozumu a že mu ≈ rozumu a že mu
rozum zvíťazil nad dramatickými scénami ≈ zvítězil rozum nad dramatickými pózami
víťazstvo zdravého rozumu a chcel som ≈ vítězství zdravého rozumu a chtěl jsem
zdravý rozum mi nedovolil podporiť ≈ zdravý rozum mi zavelel
...

jeho rozum a osobnosť ≈ his mind and personality
jeho rozum a život ≈ his life and reason
rozumu do jeho hlavy ≈ sense into his head
rozumu než títo ľudia ≈ sense than these people
svaly a môj rozum ≈ muscles and my brains
viac kreditov ako rozumu ≈ more credits than sense
že rozum a logika ≈ that reason and logic
že rozum a srdce ≈ that the mind and heart
...