reťaz -e ž.
1. pohyblivo spojený rad článkov, obyč. kovových, použ. na spájanie, držanie al. ťahanie: železná, oceľová r., snehové r-e; zavrieť bránu na r.; uviazať psa na r.; dať niekoho do r-í sputnať ho
2. sled osôb, vecí al. javov vo viac-menej súvislom páse: r. detí, poľovníkov; r. vrchov, r. automobilov; r. spomienok; utvoriť r. (ľudí) (pri podávaní tehál); živá r. súvislý rad ľudí držiacich sa za ruky s manifestačným cieľom
● držať niekoho (ako) na r-i obmedzovať ho; expr. je ako z r-e pustený bujný, neviazaný;
reťazový príd.: r. most zavesený na reťaziach; r-á píla; chem. r-á reakcia pri kt. 1 reakcia vyvoláva druhú, pren. publ. situácia, keď 1 udalosť vyvoláva druhú;
retiazka -y -zok ž.
1. zdrob. k 1: viesť kravu na r-e
2. (ozdobná) kovová šnúra pletená ako reťaz: zlatá r., r. na hodinky;
retiazkový príd.
retiazka -ky -zok ž. zdrob.
retiazka, -y, -zok ž.
1. malá, slabšia reťaz: tenká r., zlatá, strieborná r., r. na hodinky; viesť kravu na r-e;
2. obyč. v mn. č. retiazky putá (na ruky): V tom dvaja žandári priskočia k nemu s retiazkami a schytia ho za ruky. (Al.) Četníci by ti dali retiazky na tie tvoje smelé ruky. (Jil.)
3. text. druh vyšívacej, háčkovacej al. pletacej techniky;
retiazkový príd. urobený, vytvorený z retiazky: r. obojok; r. steh, r-á väzba (tkaniny);
retiazočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
rečaska p. retiazka
retiazka ž. (rečaska) 1. strsl, zsl ohybný pás spojených kovových článkov používaný na spájanie, upevňovanie al. ťahanie: Rúče som u (jalovicu) viedou̯ za reťásku, aľe sa mi vidrmla (Dol. Lehota DK); Pri priahaňí sa vuol chitňe za reťiasku, ťažalo sa zodvihňe, hlavi sa strčia do hňiezdou, položia sa ihľice a reťiaske sa založia na kľin (Lišov KRU); Tou záprutou zmo zaťa̋hľi tie kláti dovedna a koňiedz zápruti sä o kláta priva̋zau̯ takou ťenšieu reťa̋skou (Kokava n. Rim. RS); Dovliekol ho (býka) na recáske (V. Rovné BYT); Ťela bolo na reťásce k plotu privázané (Bošáca TRČ); Ojo malo dve retáski, keré sa zapli na konóv (Trakovice HLO); Pŕveči tahali kone za chámové pobočki, neskór boli retáski, dĺž vidržali (Brestovany TRN) L. pobočná reťáska (Bošáca TRČ) - súčasť konského postroja, pomocou ktorej sa pobočka zapína na brdce; šlajfové retiaski (St. Turá NMV) - slúžiace na brzdenie voza; pluhovie reťiaske (Turíčky LUČ), španovaca reťaska (Heľpa BRE) - súčasti pluhu 2. spiš, šar súčasť zariadenia na zatváranie al. zabezpečenie dvier: Ľem dakedi bula recaska na dzveroch (Brezovica SAB); Dzvere na hľive zavri na rečasku! (Spiš. Štvrtok LVO) 3. kovové zariadenie na spútanie niekoho, putá: A ščúleki védli íh zvázaníh v retáskáh obidvoch šandári (Zvončín TRN); retaska (Štefanov SEN) 4. strsl, zsl ozdobný pás spojených malých kovových článkov a. na upevnenie vreckových hodiniek: Túžiu̯ som po zlaťej reťiaski na hoďinke (Králiky BB); Dostál som hodinki zo zlató reta̋skó (Rochovce ROŽ) b. nosený okolo krku: Striebolnú reťiasku mala na krke a na ňej angušťek (Návojovce TOP); Má zlatú reťejsku (Kociha RS); Túto retásku mi dala krsná po prímaní (Val. Belá PDZ); retáska (Lamač BRA) c. pripevnený na odeve: Choďilo sa f krojoch, v getách, kožuškoch, klobúčig z reťiaskou (Detva ZVO); makoška z retiáskou (Myjava) 5. pás spojených obyč. papierových článkov, ktorým sa ozdobovala vŕbová haluz na Kvetnú nedeľu: A to majú povešané aj také retáski po tom máji (Dubovany PIE) 6. druh vyšívacej al. háčkovacej techniky al. vzor podobný retiazke: Takie reťiaske sa spraviľi s pamoku (Dobrá Niva ZVO); Háčikon sa spraví reťiaska (Návojovce TOP); Tam bili hrachovinki a retáski višité (Hlboké SEN); reťaska (Závadka n. Hron. BRE) L. hranatá retiaska (Myjava) - retiazkový vzor s očkami v podobe štvorčekov 7. čiast. strsl i zsl rad bubliniek na hladine okolo okraja sklenenej nádoby ako znak dobrej kvality vína al. liehoviny: Kelko že má (víno) maľigánou, že drží tag dlho reťiasku? (Pukanec LVI); Pozri, jakú hádže reciasku, to budze hadam tá šezročná sľivovica (Rajec ŽIL); Kec ca robá na flaške granátki, reťáska, to je dobré, ostré víno (V. Zálužie NIT); To je dobré víno, keré drží retásku (Trakovice HLO); Poďivaj sa, jakú má toto víno pieknú retásku a jag dlúho si tú retásku drží! (Skalica) retiazočka ž. zdrob. expr. k 4, 7: Akú máš peknú reťa̋zošku na grgu! (Revúca); Dobré víno malo peknú retázečku (Dol. Orešany TRN) retiažtečka i retiažtička ž. zdrob. expr. k 1, 6: Ta de bi si takiho vola strímal na také reta̋sčoške! (Nandraž REV); takie reťiasťičke (Dobrá Niva ZVO)
retiazka [-iazka, -ézka, ázka] ž, retiazok [-zek] m 1. menšia, slabšia reťaz, obyč. kovová: 1 mala rzetezka, 1 neboziecz (DRAŽKOVCE 1541 VZ); Ruskovi, czo robil retzaskj na sazawicze a k studni na rynku, d 8 (ŽILINA 1586); kupyl sem wedro okowane y z retiasku na studnu (ZVOLEN 1645); poslal ten zid, Marek Polak strazniczky na koni za zidem Leblem holiczkim zeleznu kulu na retazce priprawenu (HOLÍČ 1680); dali sme na mesku piwnicu na dolnie dwere sprauwati cepi a retiazku z nasho zeleza, od roboti d 35 (KRUPINA 1710); catenula: retázka, lancússek (KS 1763); obrali ten vuoz, vzali s neho svoren zelezny i štrangy tri, k tomu retiasku z mezi volov (JANOVÍK 18. st LP) 2. ozdobná šnúrka, pletená ako reťaz, obyč. zlatá, strieborná: šest perel, vysý na zlateg retascze (TRENČÍN 1613 E); na rucze retiasky zlate dwe (PRAZNOV 1630); viria: náramnjk aneb ozdoba hrdla, retázki (KS 1763); 1 retyaska striberna ze žaludom (PUKANEC 1789); catella: retizek, retazka (DSL 18. st); -ový príd k 2: fatens videl na dczere Jankovitskoveg pás stryeberny retazkovy, kde ho vzala, o tom povedomy neny (JASENICA 1704); -očka [-ečka] dem k1, k2: catellus, catulus: retazečka, lancússek (KS 1763)