pozde prísl. nár. al. zastar. neskoro (význ. 1, 2): prísť niekde p.; bolo to p. v noci
neskoro po uplynutí určeného času al. termínu (op. včas, načas); v pokročilom, neskorom čase (op. skoro, zavčasu) • oneskorene: včera sme prišli do práce neskoro; čerešne tohto roku dozrievali neskoro, oneskorene • zried. kedy-nekedy (Jégé) • fraz. expr. na amen: prísť na amen • zastar. pozde • kniž. zastar.: opozdene • spozdene
pozde p. neskoro
pozde, 2. st. pozdejšie prísl.
1. po uplynutí určitého, náležitého času, neskoro: prísť niekam p.; Zle je naprávať, keď je už pozde (Kuk.) keď to už nemá význam; hovor. už je pozde, milý drozde človeku, ktorý niečo zameškal; lepšie pozde, ako nikdy ospravedlňovanie pri oneskorení;
2. v pokročilom čase, neskoro: vstávať, líhať si p., p. v noci; robiť niečo p. do noci; Mate sa oženil dosť pozde (Kuk.) v staršom veku. Syna ožení už čosi-kamsi. A to už pozde nebude (Tim.) nebude to dlho trvať, bude to zakrátko.
pozde, pozdne i pozdno prísl. csl po uplynutí určeného času, neskoro: A zme ho visma̋li, že pozde začína (Val. Dubová DK); No tedi ešťe sa tag ňeuroďilo tovieako šetko, ale uš potom pozďejšie kukurica (Bzenica NB); A jedon ras išľi domou pozďe a sa in začapilo voľačo na chrbát (Devičie KRU); Kaleňia sa ešťe pozďe zanahá (Čelovce MK); Pozdéši na järmoki do Ratkové chodžili predávadž aj remeselníci (Ratková REV); Že vón pochibél, na to pozde prišiél (Brezová p. Brad. MYJ); Už biu̯o trochu tak pozďe k večeru a sme nečekali na to víno (Mokrý Háj SKA); To tak kus poźňejši śe śal ľen, tag v maju (Buglovce LVO); Prišol poźno, ta už ňič śe mu ňeušlo (Dl. Lúka BAR); Pozdno večar prišol domu (Remeniny GIR); Potim na druhi rog abo na treci, podľa toho jake hrozno, či skoro pušča koreňi abo pozňejši, ta še vikope (V. Kazimír TRB) F. už je pozďe, milí drozďe! (Bobrovec LM, Rim. Píla RS), už_e pozďe, milí drozďe! (Pravenec PDZ, Bošáca TRČ) - pripomienka tomu, kto niečo zmeškal
pozdne p. pozde
pozdno p. pozde
pozde prísl 1. po uplynutí určeného času, neskoro, op. včas, načas: zbehli se Nemcy se wssech stran welmi w kratkem času, ale pozde, giž haydussi byli daleko (RUŽOMBEROK 1605); gest protestacio pozde vczinena post terminum (B. BYSTRICA 1610); Samson poznal a od Boha opussteny (MS 1758); wssak ale ode mna estye pozdegsie se tam giny ustanowily (KALINOV 1789) F. ale pozde, milý drozde, na ne (rozkoše) hledet potem, když te guss zwala pekná tvár do bidy, nechagu pod plotem (GV 1755) o človeku, kt. niečo zameškal; pozde bycha honiti (SiN 1678) neskoro je plakať nad rozliatym mliekom 2. v pokročilom, neskorom čase, neskoro: ponewacz se (žito a raž) pozde sili, až po swatem Michale, pozde y zrali (BÍŇOVCE 1607); nekterj strom se richle puči, gini pak pozde (SP 1696); pervesperi: wélmy pozďe, wélmy neskoro wečer (KS 1763); pan Kisselly Boltižár pozde od sweho nočneho wichažani se nawracugicy (LIPTOV 1763) F. kdo pozde chodí, sám sebe škodí (PV 18. st)