Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pustiť -sť/-i! dok.

1. prestať držať a nechať padať: p. šálku, tanier na zem; p. si kladivo na nohu

2. prestať držať a tým uvoľniť: p. kľučku, p. niekomu ruku;

pren.: p. uzdu fantázii; p. moc z rúk vzdať sa jej

3. uvoľniť a vydať zo seba: mäso, ovocie p-lo šťavu; látka p-la farbu; p. korene zakoreniť sa i pren. expr. zostať dlhšie na návšteve

4. dovoliť odchod, prepustiť: p. niekoho z väzenia; p. žiakov skôr domov; p. psa z reťaze odviazať

5. dovoliť vstup, prístup: p. hostí do domu; p. deti zadarmo do kina; p. do izby čerstvý vzduch; p. gól nechytiť

6. uvoľniť niečo zadržiavané: p. plyn; p. vodu z vodovodu; p. niekomu žilu odobrať mu časť krvi i fraz. expr. pripraviť ho o peniaze; hrub. p. do gatí, do nohavíc i fraz. zľaknúť sa

7. uviesť do chodu: p. rádio, televízor; p. motor

8. dať unášať (prúdom ap.): p. čln na vodu; p. balón do vzduchu

9. prestať držať, uvoľniť sa: farba p-la; očko na pančuche p-lo

● p. niečo, niekoho dolu vodou prestať sa starať o niečo, o niekoho; nep. niekoho k slovu nedať mu hovoriť; p. niečo jedným uchom dnu a druhým von nebrať vážne; p. niečo z hlavy zabudnúť; p. niečo zo zreteľa prestať sa zaujímať; expr. p. si jazyk na prechádzku, na špacírku začať tárať; p. do sveta správu rozšíriť; p. groš, peniaze minúť; expr. p. perie prehrať peniaze; zaplatiť (väčšiu sumu); p. nahlucho vedome si nevšimnúť;

nedok. púšťať -a

// pustiť sa

1. prestať sa držať: p. sa plota, zábradlia

2. začať niečo robiť, niečím sa zaoberať, dať sa: p. sa do roboty, do bitky, do plaču; p. sa rozprávať; p. sa do jedla začať jesť; expr. p. sa vnohy začať bežať

3. vydať sa, dať sa niekam: p. sa do sveta; p. sa dolu chodníkom

4. začať tiecť, padať: p-la sa mu krv; p-l sa dážď

5. roztopiť sa (význ. 1): sneh sa p-l

● expr. p. sa do niekoho ako osa začať mu nadávať, biť ho; p. sa za pasy začať sa pasovať;

nedok. púšťať sa

púšťať sa -ťa sa -ťajú sa -ťaj sa! -ťal sa -ťajúc sa -ťajúci sa -ťanie sa nedok.

púšťať -ťa -ťajú -ťaj! -ťal -ťajúc -ťajúci -ťaný -ťanie nedok.

brať sa 1. uskutočňovať odchod • poberať sa • zberať sa • odchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoro • odoberať sa • odberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánok • ísť (preč) • expr.: pakovať sa • pratať sa • sypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už

p. aj ísť 1

2. začínať nejakú činnosť • dávať sa • priberať sa • púšťať sa • chystať sa • pripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestu • zberať sa • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa • vyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vode • hovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtuje • chytať sa • hovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty

3. cirkevne al. úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie • uzatvárať/uzavierať manželstvo • mať sobáš • uzatvárať/uzavierať sobáš • sobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martina • mať svadbu • svadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu) • fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltár • kniž. vstupovať do stavu manželského

poberať sa 1. chystať sa odísť, chystať sa na cestu • zberať sa: poberá sa, zberá sa do Tatier • brať sa: berie sa od nás preč • vydávať sa • vystrájať sa • chystať sa: lastovičky sa už vydávajú, chystajú do teplých krajov • vypravovať sa: vypravuje sa na dlhú túru • odoberať sa (odniekiaľ): odoberajú sa už domov • uberať sa: nevedno, kam sa tak odrazu začali uberať • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa: už sa hotovia, hotujú na cestu

p. aj brať sa 1

2. pripravovať sa a začínať niečo robiť • zberať sa • priberať sa: poberajú sa, zberajú sa rodine pomôcť; priberá sa do roboty • brať sa: berie sa do prania • chystať sa • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa: chystá sa, hotuje sa rúbať drevo • púšťať sa • dávať sa: púšťa sa, dáva sa písať úlohy, púšťa sa, dáva sa do písania úloh • chytať sa • hovor. lapať sa: nevesta sa chytá, lapá každej roboty

3. p. ísť 1

smradiť spôsobovať, robiť, šíriť smrad: smradiť v izbe čpavkom • hrub.: prdieť • bzdieť • bzdúriť • drístať • žart. al. expr.: púšťať • pukať • trúbiť • strieľať (do gatí) (šíriť smrad púšťaním plynov z konečníka) • obyč. expr. kadiť (robiť smrad obyč. dymom, plynom): kadiť, smradiť cigaretou

p. aj fajčiť

topiť sa² stávať sa tekutým pôsobením tepla • roztápať sa: sneh sa na slnku rýchlo topí, roztápa • rozmŕzať • púšťať sa (o niečom zamrznutom): zem rozmŕza; sneh sa púšťa • rozpúšťať sa (teplom al. v kvapaline): ľad sa už rozpúšťa; cukor sa v káve rozpúšťa • taviť sa (stávať sa tekutým pri vysokej teplote): železo sa taví; tavenie rúd • škvariť sa • vyškvárať sa (pôsobením vysokého tepla; o slanine, masti, masle)

pustiť, -í, -ia, rozk. pusť/pusti dok.

1. (čo) prestať držať, nechať uniknúť al. padnúť; vypustiť: (Peter) pustí kladivo na zem. (Stod.); p. niečo z ruky, z rúk; pren. p. z rúk vládu, vedenie vzdať sa, nechať si odňať, vziať; p. uzdu, opraty (koňovi) uvoľniť, popustiť; pren. p. uzdu vášňam, fantázii nechať voľný priebeh; p. uzdu svojej nenávisti (Kal.); p. čln na vodu spustiť; zvoľna pustený kepeň (Tim.) splývavý; pustený rukáv voľný

● hovor. p. niečo, niekoho dolu vodou opustiť, prestať sa starať o niečo alebo o niekoho;

2. (koho, čo kam, odkiaľ; koho, čo na koho, na čo) dovoliť niekomu niekam ísť al. odísť, umožniť, aby sa niekto al. niečo niekam al. odniekiaľ dostal(-o): p. väzňa na slobodu; p. žiakov z vyučovania, p. dieťa na výlet; p. niekoho zadarmo, bez vstupenky (napr. do kina); p. psa z reťaze; pren. (ako) pustený z reťaze (o človeku, najmä o dieťati) nezbedný, rozpustený, zdivočený; p. psa na zlodeja; šport. p. gól

● nepustiť niekoho k slovu nedať mu hovoriť; žart. p. (si) capa do kapusty (do záhrady) zveriť niečo na nespoľahlivého človeka;

3. (čo) nechať uniknúť, uplynúť, vytiecť; vypustiť: p. vodu z kohútika; p. plyn (na aute, na plynovom spotrebiči); hovor. p. krv niekomu nabiť, zbiť ho do krvava; p. niekomu žilou, žilu vypustiť krv zo žily, v minulosti často používaný chirurgický zákrok proti rôznym chorobám, pren. obrať o peniaze, donútiť k obetiam: Ale ja mu pustím žilu, pôjdu peniažky, čo cez vojnu nazbieral. (Fig.) Pustili žilu národu. (Vaj.); p. žihadlo (o ose, včele) pichnúť; p. si guľku do hlavy (Tim.) zastreliť sa; Nemec pustí dávku zo samopalu (Tomašč.) vystrelí; p. zprávu, novinu, zvesť, fámu, klebetu do sveta, medzi ľudí rozšíriť; Neváhali pustiť medzi ľud poplašný chýr. (Urb.) Táto myšlienka toľký strach pustila na mňa (Janč.) zastrašila ma. Strach, ktorý na ňu pustili mrákoty noci. (Kuk.); hovor. pustiť si vypiť si; Ráno si pustím kvapku slivovice na radostník. (Tat.); hovor. p. niečo predať: (Jalovicu) pustil za tridsať zlatých. (Kuk.); p. groš, peniaze minúť; p. korene (o rastline) ujať sa, pren. expr. (o človeku) usadiť sa, usídliť sa, udomácniť sa niekde; p. výhonky (o rastline) vyhnať, vypučať

● p. niečo jedným uchom dnu, druhým von (napr. radu, napomenutie) nevšimnúť si, nereagovať; Pustil radu mimo ucha. (Jes.); p. niečo z hlavy zabudnúť, snažiť sa nemyslieť naniečo; p. niečo zo zreteľa prestať sa zaujímať o niečo;

4. hovor. (čo) vypustiť, vydať zo seba, uvoľniť: mäso pustilo šťavu; hus (pri pečení) pustilo masť;

5. hovor. dať sa odstrániť (napr. praním, drhnutím ap.): škvrna na obruse pustila, špina, farba pustila;

6. hovor. (čo, na čo i bezpredm.) pri praní stratiť farbu a zafarbiť niečo iné: p. farbu; strakatá bielizeň pustila na biele obliečky; na bielizeň pustila hrdza;

7. (čo) uviesť do činnosti, do chodu nejaký mechanizmus: p. stroj, p. rádio, gramofón, televízor

● p. si ústa, jazyk na prechádzku veľa, zbytočne al. nemiestne hovoriť, tárať; niž. hovor. Teraz si pustí hubu na špacírku. (Urb.)

8. hovor. (bezpredm. i čo) (o ľuďoch al. niektorých zvieratách) vypustiť plyny al. výkaly: p. vetry; (od strachu) p. do nohavíc, do gatí, pren. expr. zľaknúť sa;

nedok. púšťať

|| pustiť sa

1. (bezpredm., koho, čoho) prestať sa držať, odpútať sa od niekoho al. niečoho: Zápasníčky sa pustili. (Žáry) Janko sa pustil otcovej ruky. (Jil.) (Adela) sa pustila ľavou rukou a držala sa múra iba pravou. (Vaj.)

2. (do čoho i s neurč., kniž. i v čo) začať niečo robiť, dať sa do niečoho, chytiť sa niečoho; p. sa do behu; Kone sa pustili do cvalu. (Jes.); p. sa do práce; Zajtra sa pustím do roboty. (Jégé); p. sa do plaču; p. sa do smiechu; p. sa s niekým do reči začať rozhovor; p. sa do boja; Kone sa pustia do paše. (Ráz.); p. sa do písania, do jedenia, do rozprávania; p. sa utekať; Pustila sa plakať. (Taj.) Pustil sa v nohy (Gab.) začal utekať; kniž. Roj vtákov pustil sa v let. (Ráz.-Mart.) Pustí sa na koni v behy. (Jes.); p. sa s niekým, s niečím za pasy začať sa pasovať, biť; p. sa so životom za pasy (Fig.) pasovať sa s prekážkami, životnými ťažkosťami;

3. (do koho, do čoho, proti komu, proti čomu) začať sa s niekým škriepiť, vadiť, biť: Len na oko sa pustili do neho. (Tat.) Sotva ho vidno od zeme a už by sa pustil do nás. (Al.) Pustili sme sa do neho ako sršne. (Tat.) Pomaly by sa boli pustili do vlasov (Zgur.) začali si trhať vlasy. Pustil sa proti presile, rozdával údery. (Žáry)

4. (kam, kade, čím) dať sa nejakým smerom, vydať sa na cestu: p. sa do sveta, svetom, hovor. na vandrovku; p. sa chodníčkom, hore dolinou; Pustil sa len tak voslep ulicami. (Žáry); p. sa lesom; Pustím sa ďalek do Ružína (Tat.) pôjdem. Chlapci pustili sa za ním (Tat.) začali ho naháňať; p. sa naverímboha (laz.) naslepo, do neznáma; pren. (Deti) pustili sa na vlastné krídla (Kuk.) začali žiť samostatne.

5. začať tiecť, padať: Slzy sa jej pustili prúdom. (Laz.) Hrudka sa pustí, naberá na seba, väčší sa. (Jes.); pustil sa dážď začalo pršať; Ranu má ešte otvorenú, môže sa mu krv pustiť. (Taj.)

6. roztopiť sa: sneh, ľad sa pustil; zmrzlina sa pustila;

nedok. púšťať sa

púšťať, -a, -ajú nedok.

1. (čo) prestávať držať, popúšťať; vypúšťať; nechávať klesať, padať; spúšťať: Ostala som stáť, nepúšťajúc z ruky kľučku. (Fig.); p. niečo z ruky, z rúk; Nerád púšťal knižočku z rúk (Tat.) nerád ju odkladal. Otec kupčil, ale nešťastne: voly púšťal a muchy lapal (Kuk.) viac strácal ako získaval. Dvíhali ruky dovysoka a rýchlo púšťali ich k lýtkam. (Jes.) Stavia kolky a púšťa gule dolu žľabom. (Zúb.) Do čaju som si púšťal cukríky. (Jes.); pren. Náš pán je vták, čo ťažko púšťa perie (Ráz.) ťažko vydáva peniaze; hovor. Jančová púšťa manzardku (Karv.) vzdáva sa jej, prepúšťa ju inému. Začal dušu púšťať (Bedn.) umierať; víno púšťa driemoty (Kuk.) robí človeka ospanlivým; p. na niekoho strachy (Urb.) zastrašovať

● p. uzdu niekomu (Kuk.) uvoľňovať disciplínu;

2. (koho, čo kam) dovoľovať niekomu (niečomu) niekam ísť, odísť al. niekadiaľ prejsť, umožňovať, aby sa niekto (al. niečo) niekam al. odniekiaľ dostal(-o), dávať voľnosť, prepúšťať: p. väzňa na slobodu (Urb.); Púšťala ho s ťažkým srdcom. (Mor.) Púšťal na noc Dravca z reťaze. (Tat.) Ale cesta zabránená, poľom nepúšťajú. (J. Kráľ) Vranovského silná prehra nepúšťala od karát (Vaj.) neprestával hrať. Púšťala (Zuzku) Samka do komôrky. (Taj.), p. cudzieho do domu (Vaj.); p. teplo, zimu do miestnosti

● hovor. p. fantáziu, myšlienky na prechádzku nebyť spstredený; p. niečo zo zreteľa prestať sa o niečo starať, zaujímať; p. (si) capa do kapusty (do záhrady) zverovať niečo na nespoľahlivého človeka; p. niečo jedným uchom dnu, druhým von nevenovať pozornosť rečiam, napomínaniu, nevšímať si; Dlhé rozprávky púšťa mimo ušú. (Vaj.) Narážky púšťal bokom. (Jaš.)

3. (čo) (o tekutej al. plynnej látke) nechávať plynúť, tiecť, vytekať, unikať; vypúšťať: p. vodu do vane; Krava niechce púšťať mlieko. (Laz.); p. krv niekomu, p. niekomu žilou vypúšťať krv zo žily ako chirurgický zákrok; pren. Odhodlaní sú púšťať pánom žilou (Ráz.-Mart.) oberať ich o peniaze al. zabíjať. Púšťa na jazyk koňak po kvapke. (Jaš.) Púšťa do seba dúšok (Ráz.) pije; p. (nápoj) dolu hrdlom piť; Púšťal oblaky dymu z fajky. (Hor.) Dym púšťal nosom. (Vaj.); pren. Púšťal na nich ľadovú sprchu (Karv.) hrešil ich

4. (čo) (o reči) rozprávať, rozširovať: Vojaci púšťajú vtipné poznámočky. (jes.); p. fámu, reči, povesti, klebety do sveta; Púšťal po stolici vice. (Vaj.) (Rečník) do vetra púšťal pustú reč (Kost.) táral. Také slová púšťal v naše rady. (jes.) Starý Lovás púšťa zamyslene cez fúzy (Min.) šomre si, hundre si.

5. (čo) nechávať unášať vodou, vetrom, vzduchom ap.: p. draka, šarkana; Pôjdeme púšťať moju čajku. (Jes-á); deti púšťajú loďky na potoku; p. mydlové bubliny; pren. V let ducha púšťaj. (Sládk.)

6. uvoľňovať sa, prestávať držať pokope: (Nohavice) púšťajú vo všetkých švíkoch (Švant.) párajú sa.

7. (o rastline) vyháňať korene al. listy: rastlina púšťa korene, korienky; strom púšťa ratolesti, lístky;

8. hovor. (čo) uvoľňovať, vydávať zo seba, vypúšťať: mäso púšťa šťavu;

9. hovor. (čo, na čo i bezpredm.) strácať farbu a zafarbovať niečo iné: p. farbu; modrá farba púšťa na bielu košeľu; Dajte mi červený pamok, ale taký, čo nepúšťa. (Čaj.); p. hrdzu robiť hrdzavé škvrny;

10. hovor. (z čoho i bezpredm.) (o nečistote, mastnote) dať sa umyť, vyčistiť: mastné fľaky púšťajú (zo šiat); Prali sme v mäkkej dážďovke, lepšie sa v nej púšťala špina. (Tomašč.)

11. (bezpredm. i čo) (o ľuďoch al. niektorých zvieratách) vyúšťať plyny al. výkaly, mať vetry: p. vetry; (koza) púšťa bobky (Záb.);

dok. pustiť

|| púšťať sa

1. (čoho, koho i bezpredm.) prestávať sa držať: Už meravie rameno, už púšťa sa (skaly). (Vaj.) Pomáhame tisnúť kolieska po rovine a púšťame sa ich, kde začína strimina. (Fig.) Ľudia sa často púšťajú opory. (Jil.) Náručie sa nepúšťa náručia. (Sládk.) Hudba zamĺkla — páry (tancujúci) sa ešte nepúšťali. (Kuk.)

2. (do čoho, s neurč., kniž. i v čo) začínať niečo robiť, dávať sa do niečoho, chytať sa do niečoho: p. sa do práce, do roboty; Zuza sa púšťa do plaču. (Gab.); p. sa s niekým do reči, do rozhovoru; Púšťal sa čím ďalej s väčšou vervou do otázok verejného života (Fr. Kráľ) začínal sa nimi zaoberať. Púšťali sa do všelijakých kombinácií (vans.) začínali kombinovať. Púšťal som sa s ním do hádky. (Taj.) Púšťa sa nám do rozprávania. (Fr. Kráľ) Stolovníci sa púšťali do debát. (Bod.) Štúrova odvaha púšťať sa do najsmelších podnikov. (Mráz) Už aj štvrté kolo odboxovali a ešte sa púšťajú do ďalšieho. (mor.); p. sa do behu; p. sa bežať, chodiť, písať; v zápas púšťať sa (Botto); púšťať sa v zápasy s podlosťou ľudskou (Kal.); Púšťal sa v boj s čatami. (Dobš.); v beh sa púšťať (Smrek); p. sa s niekým za pasy začínať sa s niekým biť; S biedou púšťa sa za pasy (Mih.)dáva sa do boja.

3. (do koho) začínať sa s niekým škriepiť, vadiť, biť, dávať sa s niekým do bitky: Nepatrí sa púšťať do niekoho, kto sa nemôže brániť. (Fel.) Ženy sa púšťali do seba, ale chlapi urobili s nimi poriadok. (Jégé); pren. Smrť sa púšťala do ľudí (Pláv.) ľudia začali umierať.

4. (kam, kade, čím) dávať sa na cestu, uberať sa, chodiť; Aká odvaha púšťať sa v tomto čase do poľa mín. (Fr. Kráľ) Dosť mu navravím, aby sa do hôr nepúšťal. (Kal.) Na svojej trojkolke púšťal sa ďaleko. (Rys.) Púšťal sa na spiatočnú púť. (Jes.) Rybár púšťa sa strniskom. (Kuk.) Bežiačky sa púšťa Miško hore prťou. (Laz.) Cesty sa púšťajú do hĺbky lesov (Tat.) vedú; pren.: Pán brat, vy ďaleko sa púšťate (Kal.) ďaleko zachádzate, veľa si dovoľujete. Teraz sa musia púšťať na svoje krídla (Švant.) samostatne ísť životom. Púšťal sa na krivé chodníčky (Taj.) začínal žiť nepoctivo.

5. (po čom i bezpredm.) nechať sa unášať niečím; spúšťať sa, klesať: Študenti sa na pltiach púšťali po rieke až do hlavného mesta. (Letz); p. sa po povraze, po lane (napr. zo skaly, z obloka); Púšťala sa ľahko na moje prsia. (Fig.)

6. začínať tiecť, začínať sa liať: púšťa sa dážď začína pršať; krv sa púšťa (z rany);

7. hovor. roztápať sa: sneh, ľad sa púšťa, zmrzlina sa púšťa; krém, čokoláda sa púšťa;

dok. pustiť sa

púšťať nedok.
1. csl prestávať niekoho al. niečo držať a nechávať padať; zhadzovať: Stáli zme na moste a púščali sme do potoka kaménki (Zvončín TRN); Chlapci si gulki púščali aj od oka na gulku na zemi (Bošáca TRČ); Ta perši prišľi ľetadla a začaľi puśčadz bombi (Hažín MCH)
F. púščad na kroki za brázdu (Trakovice HLO) - ručne sadiť (kukuricu) za pluhom do brázdy
2. prestávať niečo al. niekoho držať a tým uvoľniť: Pocichúčko púščál klučku, abi ho nezačuli (Zvončín TRN)
F. peneźi do luftu puščac (Trstené p. Horn. KOŠ) - míňať na fajčenie
3. uvoľňovať niečo tak, že to klesne dolu, spúšťať niekoho al. niečo zhora: Keď je riňä, púšťä sa drevo po zemi (Zázrivá DK); Tam zme (drevo) púšťali, aj na hŕbi uvaluvali (Pribylina LM); Zebrali si deščičku a púščali dole ňú gombíčki (Bošáca TRČ); Čujte, nepúščajte ho (do studne), ešče sa zlakne a spadne tam, a poton do vám ho vitáhne?! (Ružindol TRN); Ze samého vrchňého poschoďá puscili štraneg a púščali nás po jedném dole (Bernolákovo BRA); Dakedi śe to lupiľi dreva, tak śe dreva puśčaľi na doľinu (Smižany SNV)
4. dávať, nechávať unášať (prúdom ap.): Viľi me vinki a vedz me jich puśčaľi dolu Ondavu (Bracovce MCH)
F. peňeži puščaju dolu vodu (Brezina TRB) - ľahkomyseľne míňajú, utrácajú
5. csl dovoľovať odchod
a. niekomu, dávať súhlas, aby niekto niekam išiel: Kím ta ešťe púšťaľi, zavoľakiau̯ zme choďiľi, aľe potom zakázaľi do Ľešťi choďiťi (Lešť MK); Preš púšťa̋š gu tomu diaušetu toho pašaša? (Slavošovce ROŽ); Já som veru ďiévčence ňepúščala samé (Chocholná TRČ); Veru, do Pravna taško púštali tedi cudzíh ludí predávat (Val. Belá PDZ); Maďarská vláda nepúščala do Ameriki (Myslenice MOD)
b. umožňovať niekomu vstup, prístup al. prechod: Ľufti boľi v domoh dreveních, a ta_mu púšťaľi vrapcou, tí (deti) mu navistrájaľi! (Kraľovany DK); Ňepúšťajťe už ňikoho, tag zme tu namedzganí (V. Maňa VRB); Ďeči sa g ohňi ňepúšťale, lebo ak be sa in bolo pokiepelo, bole be oheň rozvlašovale po dvore (Vyš. Pokoradz RS); Keď je zima, psa púšťame donútra (Návojovce TOP); Takú čvardu si aňi do domu nepúščaj! (Skalica); Pri dojení púščá bača ofce do košára, abi mu kerási neuňikla (Hor. Súča TRČ); Ňepúšťaj_o ze dvora, vbehňe ťi pod alto! (Čičmany ŽIL); Puśčaľi naz ľem po kapuru, daľej ňeśľebodno bulo pujs (Bánovce n. Ond. MCH)
6. csl (dočasne) umožňovať zvieratám voľný pohyb obyč. vo vymedzenom priestore; vypúšťať, vyháňať (napr. z chlieva, ohrady, klietky, úľa ap.): Ňepúšťaj té kravi na gäťeľinu, narobíž mäsa! (Bodorová MAR); Ňepúšťaj husi do zahradi, pošliapu plantu! (Návojovce TOP); De púšta̋š tia statki, ši tam je pastva?! (Slavošovce ROŽ); Abi husi nepúščali na ozimini! (Bzince p. Jav. NMV); Ten gazda púščá_lichvu na vodu na hrant (Ružindol TRN); Hto puščal statki na poľo, daval jim (pastierom poplatok) (Rozhanovce KOŠ); Ňema chto ju (kravu) puśčadz na poľo, polame, poňivoči šetko (Fintice PRE); Ňepuśčajce psa po dvore, bo ma priz birou, ta žebi ho ňepokusal! (Ložín MCH)
7. umožňovať samcovi oplodniť samicu domáceho zvieraťa, pripúšťať: Ten, čo púščá tíh bíkóf, hovorí: „Víš čo, prindzi večer alebo zajtra, ščúl ona (krava) ešče len do teho ide“ (Ružindol TRN)
8. pristavovať, pripúšťať mláďa (domácich zvierat) k vemenu matky: Eno rano tajďem púšťaťi ťela pot kravu, žebe sa napľagalo (Čelovce MK); Telce sa púščali, ked bola vitelená krava (Trakovice HLO); púšťa_ťeľa pot kravu (Kaľamenová MAR)
9. dávať na všeobecnú známosť, rozhlasovať, rozchyrovať: puśčadz o sebe hutki (Dl. Lúka BAR)
10. umožňovať vnikanie, priechod al. únik (o tekutine al. plynnej látke), nechávať pretekať, tiecť: Hasiči rosťa̋hľi haďice a púšťaľi vodu (Krivá DK); Ze suda vitáhnúl pálené sklenním zlodzejom, potáhel, poton zespotku prstom occtavel a potom do flaški púščal dolu (Pruské PCH); Udarila śe pipa mlatkom do barilki a pivo śe puśčalo na pipu (Trhovište MCH); Ti śi tieš tam bul, ket puśčaľi tu vodu? (Smižany SNV)
L. púščali mu (koňovi) žilu (Modranka TRN) - vypúšťali isté množstvo krvi zo žily ako liečebný úkon
F. púščat cez gágor (Kostolište MAL) - piť (o alkohole); púšťaď mimo ucha (Rim. Píla RS) - nebrať počuté na vedomie, nevšímať si; na jedno ucho sluchadz a na druhe puśčac (Dl. Lúka BAR) - nevenovať pozornosť niečomu počutému, jedným uchom dnu, druhým von
11. umožňovať presakovanie, prepúšťať (tekutinu): Tá prežratá rína púščala vodu na scenu a podmívala celí roh domu (Dol. Lovčice TRN)
12. uvoľňovať, vydávať zo seba
a. nejakú svoju súčasť (tekutinu, šťavu, srsť, perie ap.): Ke_ca sir praží, zaras púšťä masť, keď je aj tvrdí, zmäkňe (Zázrivá DK); Probuj ňechton, či kože uš púšťajú srsť, či ih muožeme hoľeť (Pukanec LVI); Tod za ušima lepšiéj bráfka poškrapkaj, tan slabo púščá srst (Dol. Súča TRČ); Koža púšta srst (Brezová p. Brad. MYJ); Jag viňicu poźňejši reže a uš puči, pušča juchu, zaľeje očko, očka vimoči - očka ośľepnu (Kaluža MCH)
b. nejakú novú časť (o rastlinách, hľuzách ap.), vyháňať (napr. korene, puky, klíčky): Keď už začína to zasaďenuo hruozno do zeme púšťať koreňe, tomu vravíme, že odnožuje (Sklabiná MK); Zemák púšťa fázi (Prievidza); Prut kec_ca chová, púščá koriénki (Trakovice HLO); Gruľe f pivňici už začinaju puśčac keli (Spiš. Štvrtok LVO); Banduri puśčaľi uš kli (Dl. Lúka BAR); korínki púščat (Gajary MAL)
c. pri praní farbu al. farbiť niečo iné: Táto farba bula velmi trváca̋ a nepúščäla (Ratková REV); Tá nová fertuška púšťá (V. Bielice TOP); Na prestiéranié mosín kúpit také nitki, čo nepúščajú (Dol. Súča TRČ); Ten ručník púštá (Lukáčovce HLO)
d. niečo zadržiavané: Krava jej len tak po cvrkoch (mlieko) púšťa (Slov. Ľupča BB); Dák tvrdo mi púšťa̋ krava to mliako (Čierna Lehota ROŽ); Cecki umi ťeplou vodou, abi ťi púšťala mlieko (Brodzany TOP)
e. expr. vetry al. výkaly: Baran ťi púšťa̋ borónice (Revúca)
L. púšťať peria (Rybáre ZVO) - strácať perie (o sliepke), pŕchnuť; púščat opari (Trakovice HLO) - vin. vyháňať korienky pri stratifikácii (o viničnom prúte); púšťaď očká (Plášťovce ŠAH) - rozvíjať očká, pučať; púšťať chmári (Mošovce MAR) - zastrašovať; púščá fulíre (Červeník HLO) - klebetí, ohovára niekoho
F. dušu púšťať (Plášťovce ŠAH) - veľmi namáhavo pracovať
13. zbavovať sa nežiaducej zložky: Dobriho parlúhu spraveľi, dobre nán od ňeho púšťa (Pukanec LVI); Ked bili dobre ozvárané, sa dobre prali, aj dobre púščali (Hlboké SEN); Z midlom tod brud ľepši puśča (Laškovce MCH)
14. niekomu niečo predávať al. prenechávať: Začaľi pokus puśčac s tih źemoch (Sedlice PRE)
15. uvádzať do chodu, dávať do prevádzky (o prístrojoch, mechanizmoch ap.): U Čemernim už budu fabriku puśčac (Čemerné VRN); púšťaťi motor (Breznička LUČ)
16. prestávať držať spolu, povoľovať, trhať sa, drať sa: Treba novie topánki, tieto mi uš púšťajú (Lipt. Hrádok LM)
17. rozpúšťať sa, roztápať sa (pôsobením tepla): Jak snach púščav, to sa tí cincúre na otklape strechi zláli do takíh grancóv (Brestovany TRN); Púščali ledi (St. Turá NMV)
18. neos. nastávať (o odmäku), otepľovať sa (o počasí), poľavovať (o zime): Cez ďeň púšťa, na noc priťahuje (Pukanec LVI); Vivézli zme hnoj, dokál bolo zamrznuté, lebo ket púščá, je po cestáh náramná čvachtanica (Brestovany TRN); Hňeskáj dobre púščá (Bošáca TRČ); Vonku ňeška šumňe puśča, ke_tag budze daz dva abo tri dňi, ta jar tutak (Závadka SAB)
19. pražením spracúvať na masť (o pokrájanej slanine), vytápať, škvariť: púšťať slaňinu (Lapáš NIT); púšťať (Rybany BÁN)
20. ručne vyťahovať a spriadať vlákno (z kúdele): Z ľevu ruku śe puśča kloče a z vrecinkom śe skruca (Kam. Poruba VRN)
21. uvoľňovať, rozpletať (nameranú priadzu pri snovaní, navíjaní osnovy ap.): Toti čini še davaľi tak, jak scel snovac, keľo puščal znaki (Brezina TRB)
22. vypúšťať do vzduchu: Aj mi zme ako ďeťi púšťaľi midlové bubľini (Turč. Ďur MAR); Potrebujen takí dlhokánski špagát, buďen púšťaď draka (Návojovce TOP)
23. vypustiť vetry al. výkaly (o človeku): Starkí sa už ňecíťiľi a veru púšťaľi, aj keď za stolom seďeľi (Laskár MAR) púšťavať opak. k 19: Pokrájanú slaňinu púšťavali na masť (V. Maňa VRB)

púšťať sa nedok.
1. začínať niečo robiť, niečím sa zaoberať, dávať sa do niečoho: Načo sa to takí momot púšťa do reči! (Mošovce MAR); Velmo ňeskoro sa púšťau̯ choďiď aj zostau̯ čaptaví (V. Maňa VRB); Ňiekerí šikouňí majstri sa púšťajú aj do intarzijí (Pukanec LVI); Také čurillo, čo sa to do ťaškéj roboti púšťa?! (Bánovce n. Bebr.); Nech sa lúki kolko sceli pre váz rátali, čil sa púščáme do kosená akort (Dol. Súča TRČ); Akurá_ca púšťám strechu opravuvať (Lapáš NIT); Len čo došli, porá_ca púščali robit (Zvončín TRN)
F. púšťäu̯ sa (do toho) jäk chrobág do chrenu (Krivá DK) - neochotne, s nechuťou, opatrne; s tím sa do kšeftu ňepúšťaj! (Návojovce TOP) - nezačínaj si s ním, nedávaj sa s ním do spolku
2. ísť, vyberať sa nejakým smerom, dávať sa na cestu, poberať sa niekade al. niekam: Na nodz bi zme sa neráda púščali tadzeto (Zvončín TRN)
F. (šecci štirié sinovié) sa púščali za occon starím (Dol. Súča TRČ) - nasledovali ho (napr. v povolaní, záujmoch ap.), bol im vzorom, išli v jeho šľapajach; púščat sa na krivé cesti (Trenč. Závada TRČ) - začínať nepoctivo žiť; sán sa mal domislet, na jakú cestu sa púščá (Trenč. Závada TRČ) - mal vopred zvážiť následky svojich rozhodnutí, činov
3. spúšťať sa zhora: Ten sa púšťau̯ na ľižah aj z najpručieho kopca (Socovce MAR); Chlapci sa púšťali krbálki dolu záhradou (Prochot NB)
4. rozpúšťať sa (obyč. pôsobením tepla al. v tekutine), roztápať sa, topiť sa (napr. o snehu, ľade ap.): Aľe keď je horúco, vápno sa púšča (Brezovica TRS); Prišlo g jari, sňahe sa púšťali (Tek. Breznica NB); Ko_ca sňehe púšťajú, tag_e fľočkaňina (Senné MK); V marci sa uš sňech púšťa, zem kopňie (Králiky BB); Sňach sa púšťa, je kopno, ňedá sa voziď z hori drevo (Prievidza); Sňach sa púšťá, na dvore sa ňedá aňi stupiť (Lapáš NIT)
5. neos. otepľovať sa (o počasí), poľavovať (o zime): Takie mladie dupce sa sťínali, ke_ca začalo púšťať, na jar (Tek. Breznica NB)
6. prestávať držať v jednom kuse, povoľovať, trhať sa: Uš se mi aj hlavnišetá púščejú (Turčok REV)
7. expr. začínať sa s niekým škriepiť, vadiť, biť; napádať niekoho: Ten sa na zábave ždi naslopau̯ a potom sa do každého púšťau̯, zadrapuvau̯ do každého (Valča MAR); Ňepuśčaj śe do toho chlopiska, šak ce polame! (Kačanov MCH)

pustiť dk
1. čo prestať držať, nechať padnúť al. uniknúť niečo: chitilo se ščuky 4 a plodu, kteri se pustil do ribnyku kusow 29 (ŽILINA 1700-02); Jokabed matka, jeho (Mojžiša) do kossára pleteného wložila a po wode pustila (PrW 1780)
L. p. uzdu čomu nechať voľný priebeh niečomu: calwinske a kapernaitske consequential odtud bi wznikli, kdybi sme rozumu uzdu pustili (TP 1691); (Šalamún) wzdu pustil žadosty sweg (PP 1734); indulget genuo suo: uzdu hňewu pustiti (WU 1750)
2. dovoliť, umožniť niekomu niekam ísť, niečo urobiť: že ste my pustili dvu vašych havarov ku oppatreni tey mogeg bany (TOPOĽČANY 1535); hetman wsal stiri zlatti od pacholka, pustil go do domu (BARDEJOV 1597); pryssli trya Nemcy na Kutyfakuw dom a prosili se, aby gich do domu pustil (KRUPINA 1691); (Erdög Jánoš) mluwil sweg žene, ktera ho držala: Pust ma, wolaktereho zastrelim (LACLAVÁ 1708); pusty ma, nebo y tyeba zarazim tu paliczu (NITRA 1746); pusťime mlaďenca k roďine swojéj (BR 1785); kdiss by ho (koňa) mel w zawot pustiti, pretim dnom uwed ho do teple lazne (RG 18. st)
L. Fabiusa gedinki wlas, ktery wipil w mleku, zahrdusil a nepustil do dalssiho weku (GV 1755) nenechal ho žiť; dabelskim pokussenim se protiwil, swe telo skrze půsti mrtwil, po wuli mu nedal, do nečistot telesnych nepustil (MK 18. st) nedovolil zhrešiť
3. nechať niečo uniknúť, alebo vniknúť niekam: lid izraelský se ďiwil, mannu když Bůh z nebe pustil (CC 1655); kdisz dietj male dostanu vred aneb nemoc, niekolko kvapky na jazik pustit (RT 17. st); k oprawdiwemu pokrmu potrebne ge, aby člowek do úst prygal a dolu hrdlem pustyl, čo požywa (PP 1734) prehltol; gestli bj mlinar wodi tolko nepustiu na koleso, gako ge treba (KRUPINA 1755); gulku pustim do neho (KOMJATNÁ 1779)
L. p. moč, vodu vymočiť sa: issel sem mocž w nocy pustitj wen (KRUPINA 1675); kdy nekdo wody pustiti nemuže (RTA 17. st); kdo nemůž wuodu pustiti, war koren (zo žihľavy) wo wjne a pj (RT 17. st); krv žilu vypustiť krv zo žily, odobrať krv: sanguinem e brachio mittere: krew pustiti (WU 1750); na ruce neb noze žilu dati pustity (HT 1760)
F. o, mily Pane, pust mymo sebe hnew swug a prchliwost, kterauz se hnevass na nas (AgS 1708) zanechaj hnev, nehnevaj sa na nás; p. na vietor, mimo uší nevšimnúť si, nebrať do úvahy: (:papežency:) slowo božj na wjtr pustily a potupily (NITRA 1670); Franciscus Costerus tu knyhu hollandskym stawum offerowal a poslal, naramňe ge prosyce, aby mimo ussy tuto wec ňepustyli (PP 1734); p. dušu zomrieť: animam agere: umriti, žiwot dokonati, dussy pustiti (WU 1750); Hektor ho se wssjm odenjm na dwa kusy rozsekl, že w nahlosti dussy pustil (HI 18. st)
4. čo na koho (o pohromách, treste ap.) dopustiť, priviesť niečo na niekoho: gestly se ginačž sprawowaty budete, pusty na was Pan Búch wsselike zlorečeny (BYTČA 1637); (Boh) pustsi na zlich nyevernich z trúna szvoho hrozné pokarhanyé (DŽ 1752); tento ráz pustjym wsecko trestáni mé na srdco twé (KB 1757); Panwas smutnu nechal, bratr was opustil, Buh podle swe rady prut swug na was pustil (LCa 18. st)
5. koho, čo opustiť, zanechať: wssecko pritelstwj tohoto sweta musiss pustity (CO 17. st); jestliže sa ňekterá z manželek ňepáčí, múže ju pusťiť, odhnať a s ňú roztrhnúť manzelstvý (BR 1785)
L. hned od Noveho roku pustili na pusto role sve (TVRDOŠÍN 1686 LP)
6. adm čo, koho (ku) komu (o majetku) dať, prepustiť, prenechať niekomu niečo, niekoho: Petrass ty penize k mey rucze a k mym syrotam pusty (ŽK 1454); pustili sme dwa pluhy, geden z Hlinika, druhy z Chotessowi (!) (BYTČA 1484 SČL); pan Jan Benyczky starssy pustil p. Ferenczowy w Horney Mycziney sedlaka sweho Jakuba Smrthnyka, zato pak pan Ferencz pustil gemu Thureczkom wydyeku w Prybowczech swych dwuch podanych (H. MIČINÁ 1570); Caban Gurčo pustil slobodne s toho farowanja dwa lazy (SLIAČE 1635); Guro Kerkel pustil gednu sstwrtku wynohrada (svojej dcére Anne) (TRSTÍN 1703); po pritelskj pogednawssj se, pustil Janos bratu zahradu (LEVOČA 1732)
L. p. na árendu, do árendy, árendovým spôsobom, do zálohy, záložným spôsobom dať do prenájmu: tohože cžasu Ssteffan Domko ocžimowi swemu Michalowi Mudronowi pustil swe wssecki role na arendu ku vžiwanj (P. ĽUPČA 1600); grunt Balogowsky tak recženy založnym spusobem spustily sme Geho Milosti panu Lehoczky Imrowy (BYSTRIČKA 1700); wssecy wespolek gsme sa uradily obecsny dwochodek nass, totissto krčmu winnu do arendy pustit (H. STRHÁRE 1730); pustila sem Geho Milosti do zalohu fundus aneb grunt Passkalou ta rečeni (NOVÁKY 1755); (vdova) pustila arendowym spusobem pánu Rakssany Palowy uživat (úrek) (TURIEC 1759); p. na erek, urek zanechať do trvalého užívania: Wozar Michal spolu z Ankou pred radnimj panj horemu panu Mihalowj wodlowaly a pustily na erek (BÁTOVCE 1625); znamo činim, že sem pustil Geho Oppatrnosty Trubačzowy geden kus zeme powisse zahrady spitalskeg na urek (MARTIN 1682); p. v ruky, k rukám, do rúk dať (ako dedičstvo) do užívania: magi gim tu luku w ruki pustiti (PREŠOV 1603); od otci pak anebo od matki poradkv abi se mv k rukam pustili (KRUPINA 1663); fundum alteri transcribere: ďedictwi do ginssych ruk pústiti (KS 1763); p. k užívaniu, na večitý úžitok, do úžitku dať do trvalého užívania: gedno giutro žeme gegi k uziwani pustiel do wiplaczeny takoweho dluhu (ILAVA 1632); Martin Franowiech na weczity užitek pustil laz, totižto oraczinu w Czerniku fl 6 d 25 (TURANY 1637); pany Anna swu czastku k rozdielu pustila mezy sinow (T. TEPLÁ 1635) rozdelila; p. do kúpy do predaja, k predaju, na predaj dať na predaj: gestlibi negdy Martin Gonglik k prodagu chtel (grefty) pustit, gestli pak by na prodag pustily (kus role), aby stranka pritelska k tomu prykrocit mohla (TRSTÍN 1688; 1701); mug dom w predmesty do kupj pustitj sem mel (KRUPINA 1740)
7. čo uviesť do činnosti, do chodu, spustiť, začať niečo robiť: na tobie zadame dle sprawedlnosti, zie tyz miesstianom nassym prawo na nie pustiss a ge tazati rozkazess (BRATISLAVA 1526); na Frasstaczkem giz obiraczku pustili (MALŽENICE 1607); kamene y kola tak wihotowit, že len potom pustit, ažby dobre mlely (BARDEJOV 1692); a ty Matej, fujaru, pust na tú hrubú dieru (PV 1792); kuruc z djel welmi tuho strelbu pustil (ŽD 1799)
8. čo (o koreňoch) zapustiť, (o výhonkoch) vyhnať: janoklyka menssy nam znama gest, koreny naywetssy požiwame, lysty ma rozdelene, z nychž to nahoru ratolestny z nych pusty prut (HL 17. st); semeno koreni pustilo, tak zrústlo, že y owocj prinéslo (VP 1764); lepši bude list gahodowy, gestli se korene gahodi hluboko w zem nepustj (HRANOVNICA 18. st)
9. čo od seba vydať, vypustiť, uvoľniť niečo: wezmi mnoho wissén, wysip gjch do gedneg kasne, aby gádrá ňeb kostky pustili (VK 1764); deg do nj (do smotany) 3 ližicze mauky, smaž to spolu na vhly, až od sebe maslo pustj (KuK 18. st); púšťať [-ťa-, -te-] ndk
1. k 1: medena truhlicska, czo se flasse do studne pusstagu (L. JÁN 1683); (rybári) pussteli do more syty, chtegjce ryby lowity (PoP 1723-24); dimitto: wypússťám, odsylám, rozesylám, z ruki pússťám (KS 1763); po dwa dni boli chlapi smreky stinat a pussčat (HRANOVNICA 1775) spúšťať z hôr na cestu: ptákuw chiťeních wikupugeme a gích znowu do powetrý po sloboďe pussťáme (BR 1785)
2. k 2: pan Forgac mne poruczil, abych zadnych drabuw precz nepušczel (D. NIVA 1575); (Maruša) ma wyplatyty zete a newestu a do domu nepusstety (OPATOVCE 1579); otec rozkazowal gemu, aby tam za wrch hory (ovce) nepusstal (MARTIN 1623); gia newiem, gestliže gich dnu pusstal mug towaris, nebo on lepeg wie (KRUPINA 1643); (richtár) čelatku nerozumnu wečer ze swetlom wen z yzby abi nepusstal (KLÁŠTOR p. Z. 1733); býka ku krawám okolo zwestowánj Panny Marie neb w mági aneb w čerwenci pussteti (PL 1787) pripúšťať;
x. pren kdo se hnewa, ten pussta ku srdci swemu ohňiweho hada; kteriž mudry do pazuchi sam chtic pussta hada? (GV 1755)
F. y to sem si mislel, ze gest zena spas, protoz som ju pustal na dluchsy provas (KC 1791) dával som jej veľa voľnosti
3. k 3 potrawa do žaludka se pušta (KoB 1666); sul trenu sme pusstely w ussy (HL 17. st); ribnikarom, kdj ribnik pusstali dane na palene d 5 (ŽILINA 1703-05) vypúšťali; kral Salomoneus od strely zachynul, ktery w meste swem zmysslal, gakožto Búh strely pússtal (KrP 1760); do bawlny tri neb ctiry krupegky pusstel a na ucho prikladal (HT 1760); pčela, kteru gestli kdo rozdraži, ged a žihadlo pusca (MiK 18. st);
x. pren když wyrozuměl slowá mé, slzy pusstěl w radosti (WP 1768) slzil; mily clowek už pussta strach (PiA 18. st) strachuje sa
L. p. vodu, moč močiť: mejo: močjm, wodu pausstjm (ASL 1740); w krčme nektery z meskich lidj oprotiwko kresstjanskeho obicege ossemetne moč pusstjali (JELŠAVA 1750); p. krv, žilu odoberať krv: lazebnjk takowy ma se drzety, czo by umel žily sekaty a krew pusstety (P. BYSTRICA 1506); nekdy žily pusstj pausstadlem, odkud krew wistreká (OP 1685); circumscarifico: okolo pússťám, okolo sekám vypúšťam krv zo žily; lacrymo: slzj pússťám plačem; reddo animam spiritum: dussu pússťám (KS 1763) umieram; také ňečo do ussuw pre rečeny zákaz ňepússťagú (BD 1779) nepočúvajú; p. mimo uší, okolo uší, nahlucho, do povetria, mimo seba nevšímať si niečo, nepočúvať: wi ste mu reč do powetry pusstaly (Le 1730); (falošní učitelia) kumstowným mlčenym zhltagu a mymo ussuw pusstagu, to čo gym častokrate do ussuw wtýrame (PP 1734); wssecko to sokol nahlucho pussta a naspat od teg woplawky nawratit se nechce (MS 1758); to wssecko pan richtar okolo usi puscal (KOLAČKOV 1786); takowato pobozna napomenuti hlucima ussima mimo sebe pustegj (remeselníci) (KREMNICA 18. st); (:pokrytec:) kde se neobawa hanby a potupy swetske, tam yhned plasst swug po wetre paussti (TeP 1745) prispôsobuje sa pomerom
4. k 4: Pán Buóh pustsi na zlich nyevernich z trúna szvoho krozné pokarhánye (DŽ 1752)
5. k 5: had kužy swu zbleka (!); orlyce zdaleka letagicz pera pussty (BV 1652); plumesco: perj pússťám (KS 1763); (žaluďové drevo) ktere pry desčy uždicky farbu ze seba pusča (WL 1789)
6. k 6: sam od sebe tu polowicz domu swobodne pussty Ssteffanowi Ssrothowi (P. ĽUPČA 1565); Giryk Abuda dobrowolnw pussta Ianowy Sstewcowy zahradku (MARTIN 1661); s teg pričiny pusstam a do mocy a wlady yrečyte oddawam (PUKANEC 1796);
x. pren preto také y na malé drewo pussťagú lidé žiwoti swé a kdiž gjssli po mori skrze hagow wyslobodili se (KB 1757) zveria
L. Petra Swatka syn (súkno) pusste dedičnjm spusobem (P. ĽUPČA 1596) necháva na zdedenie; p. do rozdielu, do dielu niečo prenechávať na rozdelenie: czokolwek brater staršy gruntowniho statku wymienil a dostal, to wšecko do rozdyelu pustya (TRENČÍN 1596); takowu kriwdu a nerownost ponagprweg strany pany Balkowiczky winahradenu zadaicz takowe specificowane weczi do djelu dobrowolne pustat chteg (S. ĽUPČA 1731); vendito: na prodag mám, pússťám (KS 1763) predávam; p. k užívaniu, do úžitku, do (slobodného) užívania, na irek, na urek, do slobody dávať na užívanie: tyto wecy tobie k vžiwany pusstiame (BYTČA 1619); te zapisane zwerchu rolkj pusczam zaras per manus panu do slobodnego uziwania (S. VES 1670); puščam kopanicu gmeneb Salayovsku do užitku Pavlovi Vavrikovi (BLATNICA 1681); druhu zem celu pred Staru horu na girek gemu sa pussta (KRUPINA 1696); (zem) pussčam na urek njezatrimugice sebe zadno pravo (LEVOČA 1710); Fero Hanes dobrowolne pussta do slobody to že prjehanalisko a mesto neho dawa gemu do užitku obec negake kutyky pod kosu suce (OČOVÁ 1759); p. do zálohu, na záloh dávať do prenájmu: pusstam Geg Milosty do zálohu meho určiteho poddaneho Stacho Gyura (DIVIAKY 1727); in fl 3650 dobrowolnie na zaloch puscame (BRUNOVCE 1742); právo, dlh púšťať na koho prenechávať právo al. podĺžnosť na niekoho iného: w lystku odstupenom mussy sse položiti prawo to aneb dluch ten, ktery sse na gineho pusstia (WZ 1797); ktery prsti do múki pússťa, mosy gich mywati z múku posypané (BlR 18. st) o držaní majetku
7. k 7: (:repyczek:) prutky tienka pussty; (:Ssalweg wlaska:) na zahradach roste, prut z ratolestmy z čtwerhranatimy pausty (HL 17. st); tessko buki wirostagu, rostuc nawisoko, pewne koreňe pussčagu do zeme hluboko (GV 1755);
x. pren cyrkew swata kacyrstwym byt gednuc sudyla a gako zgwnj a gystj blud wiplela ze sweta tohoto nechť y gakokolwek postranne wirostki pussta a ffalessnými prutmi se pučý; bez učeny Slowa božyho prawa wýra koreňa ňepússta (PP 1734) neupevňuje sa
8. k 8: exudo: wypocugem se, wlhkost pússťám, wytláčam (KS 1763) potím sa; kdiž sa kluchti pusstagu a ladi gidu, pribitke a domi nasse hubia (VALASKÁ 1771); (kvet) gak se bude mat paliť anebo pussťiat, treba dobre merkovať (TCh 18. st); pustiť sa dk
1. koho prestať sa držať niekoho, niečoho: potom když gsme se pustili, uchitil gsem gednu paličku a poudjeral sem ho za chrbat (PUKANEC 1788)
2. do čoho začať niečo robiť, dať sa, chytiť sa do niečoho: pustili sme gse bezat (TOPOĽČANY 1554); a tak ze se pustil w behy (BREZNIČKA 1585); Ambrussow pustil se bezet k Dudaczkowy (ILAVA 1651); zena to wyreknúcze do plaču se pustila (PeP 1771); widime jakemu nebrezpečenstwy se ten odezdáwa, ktery se do zleho towárisstwa pustj (PrP 1780); prw se nepustim dotud do bogu, dokud sa nezwim, s kim mam sa potikaty (MiK 18. st)
L. potom se pustila w smluwu (P. ĽUPČA 1598) začala sa dohovárať, jednať; a tak my powazili sme žádost Geho Welkomožnosti a pritomnich panov sudczow primluwu, pustili sme se do porownany pritelskeho s nimy (GALANTA 1663); nech se do prawa pustya (KoB 1666) nech sa začnú súdiť cvarcto: do uskosti, do těžkosti priwésti, w málomyslnost se pustiti (WU 1750) prepadnúť malomyseľnosti
3. za kým, do čoho, kam, kade, čím dať sa nejakým smerom, vydať sa na cestu al. za niekým: pan Fferencz na plti dolu se pustil (ŽILINA 1585); kazali mi lesom se puscicz (PREŠOV 1608); riba tež wrsse, když gednuc pustj se, wen z wrsse nepotrefuge (BV 1652); tedy wssedsse na lody armensku abichom se plawily, podle kraginy Azie pustily sme se (Le 1730); wydel y to swedek, ket Jano Karasz prez Wach utyekal, za kterim potom trga Belussanga sa pustgely (L. ROVNE 1763); bezpečné ňebilo tak dlho čekať, než čím skoršéj do cesti sa pusťiť (BR 1785);
x. pren hrissnik tak hluboko se pussta a upaduge, že Boha chce zamordowati a zmárniti (MK 18. st) upadá do hriechu
4. z čoho, na čom začať sa, uvoľniť sa, dostať sa von: pusti-ly se na niem trawa dobra welyka (KORYČANY 1560) začne rásť; z wrchu hlawy y z nosa krw sa mu pustila (BECKOV 1732); ked sa nechce pustit z howada a nemá stolice (HK 18. st)
5. roztopiť sa, rozpustiť sa: k mnoheg rude musyš ho pridawati, aby se pustila, lebo ten kamen rozpusti mnohe rudy (RG 18. st)
6. vpadnúť: (človeku v chorobe) očy se gemu hluboko w hlawe pustyly a twar gemu čzerna nebo zelena (KLe 1740) púšťať sa ndk
1. k 2: (Jano) do behu se pustsá (DEBRECÍN 1752); v tento den v svých synagogách tancugj, pigu a do takého šalenstvj se pusstegj, že nešanugjce modlitby své, vadga se a bigu (BT 1758); nemudri som, pusscam sa do bogu a newim s kim (MiK 18. st)
L. do me seu rem in casum: pússťám se na ssťastj (KS 1763) skúšam šťastie; do ratem fluctibus: pússťam se na nessťastj (KS 1763) upadám do nešťastia
2. k 3: potom y od Kalisstya dolu hrebenom pusstiali sme sa z dobitkem až na Bartowy kuty (P. LEHOTA 1625); gako kdyby téhotná žena pússťala sa do temnici a tam by porodila chlapca (BlR 18. st)
3. k 4: ne wssecek rázem pussťa se dolu dessť, nez po kropegi pada (PP 1734)

púšťať, púšťať sa p. pustiť