Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

bláznivý príd.

1. duševne chorý, pomätený, šialený

2. expr. nerozumný, pochabý: b-é výčiny, b-á stará dievka, b-é myšlienky, b-á mladosť

3. expr. veľmi silný, prudký; vášnivý: b-á radosť, b. tanec; b. vietor;

pren. b-é počasie nestále

expr. b-é huby pojedol nerozumne sa správa;

bláznivo prísl.;

bláznivosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
bláznivý; bláznivo prísl.; bláznivosť ‑i ž.

bláznivý -vá -vé 2. st. -vejší príd.

bláznivý -vá -vé 2. st. -vejší príd. 1.duševne chorý, pomätený, šialený; svedčiaci o duševnej chorobe: bláznivá starena; bláznivé vyčíňanie; výplod bláznivých halucinácií; Pre väčšinu Palánčanov som poľutovaniahodný výstredný človek, kuvik a bláznivý apatekár. [L. Ballek]
2. expr. ▶ správajúci sa nerozvážne, nerozumne, pochabo; svedčiaci o takomto správaní, zmýšľaní: b. nápad; b. rehot; bláznivé fašiangové dni; bláznivá komédia; tancuje ako b.; vrieska ako bláznivá; bláznivejšie dievča ešte nestretol; Ty si ale vrtošivá a bláznivá! [LT 1998]bláznivý jano, janko bežné označenie popínavej, rýchlo rastúcej rastliny, ťahavý jano, bot. potosovec zlatý Epipremnum pinnatum - Scindapsus auerus
3. expr.veľmi silný, prudký; syn. pojašený: bláznivé vetrisko; bláznivé počasie veľmi premenlivé
4. expr. ▶ majúci veľkú intenzitu, veľmi silný, prudký: b. strach; b. pracovný kolotoč; b. život; bláznivá odvaha, radosť, zamilovanosť; bláznivé tempo; Chcem opäť získať ten bláznivý pocit, že aj duše dvoch ľudí aspoň tak zapadajú do seba ako ich telá. [I. Hudec]
5. expr. ▶ výstredný, vzbudzujúci pozornosť svojou nápadnosťou, extravagantný: b. biely klobúk; b. účes; kupovať bláznivé staré autiaky
fraz. bláznivý apríl o premenlivom, nestálom počasí; najesť sa bláznivých húb al. pojesť bláznivé huby správať sa pochabo, samopašne

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bláznivý 1. duševne chorý • pomätený nenormálny choromyseľný: na starosť ostala bláznivá, pomätená, nenormálna, choromyseľnášialený zbláznenýfraz. chorý na rozumfraz. expr. padnutý na hlavu: šialený, zbláznený človek; osoba chorá na rozum, padnutá na hlavuhovor. pochabýexpr.: spochabený pojašený: nevedel, čo môže čakať od pochabého, spochabeného mozgunepríčetný posadnutýhovor. expr.: šibnutý ťuknutý ďugnutý ďubnutý ďabnutýhovor. pejor.: trafený strelený švihnutý strihnutýslang. šľahnutýneskl. hovor. pejor. šišipren. frcnutýsubšt.: mešuge • mišuge • cvoknutý

2. expr. zbavený rozvahy, nekontrolujúci svoje prejavy, správanie (o človeku); svedčiaci o tom • nerozumný nerozvážny pobláznený: bláznivé, nerozvážne, nerozumné, pobláznené dievča; bláznivý, nerozumný, nerozvážny plánnemúdry nezmyselný: nemúdry, nezmyselný nápadbláznovskýexpr.: šialený zbláznený pochabý spochabený pochábeľský: mal svoje bláznovské obdobie; šialené roky; zbláznená, pochabá, spochabená, pochábeľská mladosťexpr.: poplašený splašený pojašený zjašený rozjašený strelený trafený pobesnený: poplašený, splašený, pojašený, zjašený chalan; výplody streleného, trafeného mozguexpr. potáraný (Timrava, Podjavorinská)samopašný šantivý rozbláznený: samopašné, šantivé, rozbláznené šteňa

3. p. silný 2, prudký 1, 2 4. p. výstredný 1


choromyseľný ktorý je duševne chorý • pomätený bláznivý šialený: správanie choromyseľného, pomäteného, bláznivého, šialeného človekanenormálnyfraz. chorý na rozumfraz. expr. padnutý na hlavuhovor. chorý: je nenormálny, chorý na rozum, padnutý na hlavu; choromyseľná, chorá osobaexpr.: pojašený zjašený zošalený: vyčíňa ako pojašená, zjašenáhovor. pochabýexpr. spochabený: trhala si vlasy ako pochabá, spochabenáhovor. expr.: šibnutý šľahnutý ťuknutý ďugnutý ďubnutý ďabnutýhovor. pejor.: trafený strelený: správal sa ako šibnutý, ťuknutý, ďugnutý, ďubnutý, ďabnutý; výmysly trafeného, streleného mozguneskl. hovor. pejor.: šiši plem-plemsubšt. cvoknutý

porov. aj slabomyseľný


krikľavý 1. ktorý upúta pozornosť, zrak svojou výraznosťou, kontrastom, netradičnosťou a pod., ktorý si nemožno nevšimnúť • nápadný ostrý: krikľavé, nápadné oblečenie; krikľavé, nápadné, ostré rozdielyexpr.: divý divoký bláznivý šialenýpren. expr.: besný zúrivý revavý (obyč. o farbách): mala na sebe kostým divých, divokých, bláznivých, zúrivých, revavých farieb; klobúk krikľavej, revavej červenej farbyfraz. expr. do očí bijúci priveľký prílišný (veľmi nápadný): do očí bijúce, priveľké, prílišné nedostatkypejor. jarmočný (krikľavý a bezcenný): jarmočné čačky

2. p. prenikavý 1


nemierny pri ktorom sa nezachováva potrebná miera, miernosť; prekračujúci prípustnú hranicu (op. mierny): nemierne užívanie liekov; je nemierny v jedeníprílišný nadmerný nadmierny (značne prevyšujúci potrebnú mieru; obyč. o javoch škodiacich zdraviu): holdovať prílišnému, nadmernému, nadmiernemu fajčeniunestriedmy (v požívaní alkoholu; op. striedmy): je nestriedmy v pitíneviazaný bezuzdný nespútaný (bez hraníc, bez zábran, bez obmedzení): rozprúdila sa neviazaná, nespútaná zábava; ľud bol vystavený bezuzdnému vykorisťovaniubujný bujarý (bez obmedzenia prejavujúci životnú silu, veselosť; svedčiaci o tom): venovať sa bujným, bujarým radovánkamprudkýexpr. bláznivý (neschopný rozumovej kontroly pri dodržiavaní istých hraníc; svedčiaci o tom; op. umiernený): zmietali ním nemierne, prudké vášne; viesť nemierny, bláznivý život


nepríčetný ktorý neovláda rozumom svoje konanie; svedčiaci o tom (op. príčetný) • šialený bláznivý: vyvádzal ako nepríčetný, šialený; nepríčetný, bláznivý revnenormálnyhovor. expr. šibnutý: kričí ako nenormálny, šibnutýhovor. pejor.: vykoľajený vyšinutý trafený strelený: správa sa ako trafený, strelený; mať vykoľajený, vyšinutý výraz tváre; vyšinuté názorypochabý zjašený pomätený: zúril ako pochabý, zjašený; hľadel pomäteným pohľadomzbavený zmyslov pominutý na rozume: bil okolo seba ako pominutý na rozumepejor. besnýexpr. rozbesnený: behal hore-dole ako besný, rozbesnený


prudký 1. vyznačujúci sa veľkou silou a (nečakanou) rýchlosťou • silný (op. slabý): prihnal sa prudký, silný vietorkniž. razantný: razantný úderlek. akútny: akútny zápalstrmý rýchly (obyč. o pohybe; op. pomalý): strmý, rýchly krok; strmý, rýchly let; rýchly spád udalostírapídny: rapídny vzostuprázny vehementnýkniž. briskný: rázny, briskný útok, pohybnáhly (nečakane prudký; op. pozvoľný): nastala náhla zmena počasiadravý nespútaný: dravý, nespútaný tok riekyturbulentný: turbulentný tok, pohybostrý (prudkosťou a silou nepríjemne pôsobiaci na zmysly): zasiahlo ho ostré svetlo, ostré zvonenieživelný (prudký ako živel): živelná silableskový (s prudkosťou blesku): zasiahol ho bleskový úderzúrivý divý divokýexpr.: diabolský besný: zúrivé, divé, divoké, diabolské, besné tempoexpr.: šialený bláznivý: šialený, bláznivý cvalhorúčkovitýpubl. hektickýkniž. zimničný (o tempe, rýchlosti)

p. aj ničivý

2. prudko, náhle reagujúci na podnety (o človeku); intenzívne al. živelne pociťovaný, prejavovaný (obyč. o citových prejavoch človeka) • vášnivý: prudký, vášnivý citnáruživý (prudký obyč. v ľúbostných prejavoch, zážitkoch): byť náruživý v láskevznetlivý impulzívny popudlivý prchký (ktorý sa vie náhle rozhnevať): vznetlivá, impulzívna, popudlivá, prchká povahaeruptívny explozívny výbušný cholerický: eruptívne, explozívne, výbušné prejavy; cholerické správanieenergický ráznykniž. razantný: energická žena; rázne, razantné zabuchnutie dverístrmýhovor. expr.: hurtovný hurtácky: strmý, hurtovný človek; strmé, hurtovné, hurtácke zaklopaniekraj. náramnýkniž. sverepý (o človeku) • živelný búrlivý: živelný duch; článok vyvolal búrlivú reakciu verejnostináhly (nastávajúci, prichádzajúci nečakane rýchlo a s veľkou intenzitou): náhle preľaknutie, vzplanutiesilný mocný (op. slabý): silné, mocné vášnedivý divoký: divá, divoká radosťexpr.: bláznivý šialený: bláznivá, šialená túžbapren. expr. cigánsky: cigánska krv, náturaexpr. žeravýnespráv. horkokrvný

3. náhle stúpajúci al. klesajúci • strmý príkry: cesta mala prudké, strmé, príkre stúpanie; prudký, strmý kopecostrý (majúci ostrý uhol): prudká, ostrá zákruta


silný 1. ktorý má veľkú fyzickú silu; svedčiaci o sile (op. slabý) • mocný: byť silný, mocný ako lev, ako bukstatný mohutný svalnatý svalovitý (dobre urastený): statná žena; mohutná, svalnatá, svalovitá postavazavalitý robustný obrovitý (veľkých, objemných rozmerov): dostať sa do rúk zavalitému, robustnému chlapovi; obrovité pleciapevný: svaly má pevnéjadrný zemitýhovor. dúži: jadrní, dúži dedinskí mládencizdatnýpren. sporý (zdravý a mocný): zdatná mladá generácia, sporí chlapcipren. expr. goliášsky herkulesovský herkulovský (o postave človeka) • expr.: premocný presilnýzried. tužný (Jesenský)zastar. herský (Kukučín, Tajovský)prisilný (príliš silný)

2. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý) • veľký mohutný intenzívny: silná, veľká viera; urobiť na niekoho silný, veľký, mohutný dojem; intenzívne sneženie; intenzívny zápachkniž. razantný: razantný údertuhý ohnivý: tuhá káva, tuhý mráz, ohnivá pálenkatreskúci úporný (o zime, mraze) • sýty výrazný: sýta farba, výrazná vôňa cesnakulek. akútny (silný a náhly): akútny zápal slepého črevaprenikavý ostrý príkry pálčivýexpr. žeravý (ktorý silno pôsobí na zmysly): prenikavý, ostrý zvuk; ostrá, pálčivá, žeravá, príkra bolesťnáruživý: náruživý fajčiarexpr.: zúrivý divý divoký strašný hrozný (veľmi silný): zúrivé sebazapretie; zúrivý, divý, divoký vietorprudký (ktorý má veľkú silu a rýchlosť): po prudkom údere spadol na zemzvučnýexpr.: hromový hurónskyzried. hrmavý (o silnom zvuku): zvučný, hromový bas; hurónsky krik; hrmavý rachotneuhasiteľný nezhasiteľný neutíšiteľný neskrotný neovládateľnýkniž. neukojiteľný: neuhasiteľná, neukojiteľná túžba; neskrotná, neovládateľná vášeňexpr.: bláznivý šialený (obyč. o veľmi silných citoch, pocitoch a pod.): bláznivá radosť, šialená vášeňomračujúci: omračujúci úderexpr. zžieravý prisilný (príliš silný)

3. ktorý sa vyznačuje (životnou, duševnou) silou, pevnosťou, trvanlivosťou; svedčiaci o tom (op. slabý) • pevný tuhý: dôležitá je silná, pevná vôľa; mať tuhý koreňhúževnatý priebojný (ktorému nechýba úsilie a vytrvalosť): húževnatý, priebojný duchodolný (ktorého neodradí neúspech, prekážka a pod.): o matku nemal obavy – je to silná, odolná ženanezlomný nezdolný (ktorý nemožno zlomiť, zdolať): nezlomný, nezdolný charakterpren.: železný oceľový žulový (silný a pevný ako železo, ako žula): železné nervy; žulové, oceľové základy priateľstvatrvalý nezničiteľný nerozborný: trvalé, nezničiteľné puto, nerozborné vzťahyskalopevnýkniž. neotrasiteľný: skalopevné, neotrasiteľné presvedčeniekniž. zemitý prisilný (príliš silný)

p. aj pevný

4. ktorý má veľkú mieru nejakej vlastnosti; ktorý má silný záujem o niečo, na niečom • horlivý veľký: silný, horlivý, veľký vlastenecexpr.: tuhý tvrdý: tuhý fajčiar; tuhý, tvrdý nacionalistabigotný ortodoxný fanatický (veľmi silný, dôsledný): bigotný, ortodoxný, fanatický veriaci

5. p. početný 6. p. hrubý 1 7. p. vystatovačný


živelný 1. spôsobený silami v prírode • prírodný: živelná, prírodná katastrofa, pohroma

2. ktorý má veľkú intenzitu podobajúcu sa živlom • prudký neovládateľný: zmocnila sa ho živelná, prudká, neovládateľná zúrivosťdivý divoký nespútaný bujný: divá, nespútaná silamocný silný intenzívny: mocný, intenzívny citzúrivý vášnivý búrlivý: zúrivá nenávisť; vášnivá, búrlivá radosťkniž. robustný: robustný temperamentexpr.: diabolský besný bláznivý šialený: diabolská vášeň, bláznivý smiech

3. prebiehajúci sám od seba, bez usmerňovania, vonkajšieho zásahu • spontánny: živelný, spontánny prejavsamovoľný samočinný: samovoľný, samočinný vývinneusmerňovaný neorganizovaný: neusmerňovaná výchova, neorganizovaná vzburaneplánovaný neplánovitý: neplánované, neplánovité hospodárstvo

p. aj spontánny

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

bláznivý príd.

1. hovor. (o človeku) duševne chorý, choromyseľný, šialený;

2. pochabý, samopašný, výstredný: b. nápad, b-é reči, kúsky, b-é dievča

hovor. b-é počasie premenlivé, nestále;

3. ľud. b-é huby jedovaté;

bláznivo prísl. k 2;

bláznivosť, -ti ž.

bláznivý príd.
1. strsl, zsl choromyseľný, pomätený: Chodzívali šelijakí blázniví žebráci, ale šag nikomu nižd nerobili (Brestovany TRN); blázňiví (Prievidza)
L. blázňiví dom (Bošáca TRČ) - liečebný ústav pre choromyseľných
2. strsl, zsl expr. popletený, pojašený: Ti ošemeta blázňivá, ke_ca ňehambíš jazig viplazuvať! (Mošovce MAR); Bláznisko blázniví! (Kociha RS); To je ale bu̯ázňiví čoviek (Jablonové MAL); Dora bláznivá, na vlidz vindež len rubáči, reku (Malženice HLO)
3. strsl, zsl expr. veľmi intenzívny, nepríjemný; nestály: Hňeskáj c_tan blázňivá zima (Bošáca TRČ); blázňiví vietr (Lamač BRA)
L. blázniví čas (Val. Belá PDZ), blázniva chvila (Revúca) - zlé počasie; blázňiví apríľ (Mošovce MAR) - počasím nestály
4. jor, gem, jzsl jedovatý al. nejedlý (o hubách): Najeu̯ sa blázňivích húp (Hor. Lehota DK); To sa ňemóže jesťit, šak to sa blázňivé hríbi (Ludanice TOP); blázňivé hríbi (Kubrica TRČ); bu̯ázňivé hríbi (Rozbehy SEN)
F. ti si adaj bláznivia pencle pojadol (Kameňany REV) - správaš sa neprístojne

bláznivý príd
1. duševne chorý, šialený: amens, demens: nesmyslný, blázniwý (CL 1777)
2. pochabý, samopašný: ya se wynen dawam, že sem to včzynyl z blaznyweho (:neb:) pochabeho rozumu sweho (STRÁŽNICA 1529); lhar bohač, pissny chudobny a stary blazniwy, te try wecy nenawidi každy w sweťe žiwy (GV 1755); -e prísl k 1: stulte: narrisch: bláznjwě (AP 1769); k 2: w Karthagu stari pohaňe blazňiwe žili (GV 1755); -osť ž k 1: mania: stresstenj, blazniwost (GrP 1771); k 2: když niecžo dawal, mudre a nie na blaznywost dawal (PUKANEC 1767)

Zvukové nahrávky niektorých slov

bláznivý: →speex →vorbis
takmer neuveriteľné, samé bláznivé presque incroyables, presque folles
trochu bláznivé dary, ktoré un peu folles, qui

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu