nazad prísl.
1. smerom dozadu, op. napred: ustúpiť, obzerať sa n.; tel. salto n.
2. na pôv. miesto, (na)späť: polož to n.!
nazad prísl. 1. ▶ smerom do zadnej časti s ohľadom na polohu hovoriaceho, smerom za seba; na miesto vzadu; syn. dozadu; op. napred, dopredu: ustúpiť, obzerať sa n.; pretočiť film n.; vlasy má vždy začesané n.; Odrazu sa vypäl, azda chcel i ruky vystrieť, no vtom ho hodilo nazad. [V. Šikula] 2. ▶ na pôvodné miesto; do pôvodného vlastníctva, späť, naspäť: vráť to n.; cesta n. nám trvala kratšie; do rána musíme byť n.; Tú posteľ musím dostať nazad, čo ma to bude stáť krk. [Š. Žáry]; Zdvihol prázdny pohár a vzápätí spustil ruku nazad na stôl. [P. Vilikovský]
dozadu smerom do zadnej časti, smerom za seba (op. dopredu) • nazad (op. napred) • vzad (op. vpred): stále sa obzeral dozadu, nazad; postavte sa čelom vzad, dozadu • zried. nazadok (Rázus) • späť • naspäť • spiatky: stále sa obzeral späť, dozadu; svojimi názormi sa vrátil o sto rokov naspäť, spiatky (do stavu pred sto rokmi)
naspäť 1. na pôvodné miesto al. do pôvodného stavu • späť • nazad • kniž. spiatky: cesta ta a naspäť, späť mu trvala veľmi dlho; večer sa vrátila nazad, spiatky • nár.: naspiatok (Tatarka) • naspátek (Ferko) • naspak (Ballek) • naspák
2. p. dozadu
nazad 1. p. dozadu 2. p. naspäť 1, späť
späť na pôvodné miesto, do pôvodného stavu; do minulosti • naspäť • nazad • spiatky: knihu položil späť, naspäť na poličku; cesta nazad, spiatky trvala dlhšie; vrátili sa o desať rokov späť, naspäť • dozadu (na miesto vzadu): obzrieť sa späť, dozadu
1. dozadu: obzrieť sa n., posunúť hodiny n.; Ide dolu dedinou, s hlavou nazad zahnutou. (Tim.)
2. na pôvodné miesto, naspäť, späť: ísť, vrátiť sa n., položiť niečo n., doniesť niečo n.
● kniž. vziať, brať slovo (urážku, výčitku ap.) n. odvolať, odvolávať
nazad (nazát) I. prísl. 1. čiast. strsl, vsl na pôvodné miesto, späť, naspäť: Kedi príďež nazat? (Košťany n. Tur. MAR); Bála son sa popri nej íz_nazat, tak som poza druhú kobilu prešla (Kráľ. Lehota LM); A jag uš taki šumni bul toten hľep, ta śe vibral a śe poumival z vodu a śe nazat šturil (Nemešany LVO); Priśľi zme do Ľipian, no ta ocedz vešol dnu, vipil sebe, ta jag do naturi a takoj śe obraciľi nazat (Krivany SAB); Ber ti nazat peňeźi! (Sečovce TRB) F. iďež ho nazat! (Kaľamenová MAR) - pokrik pri zavracaní dobytka; davaj nazat! (V. Kazimír TRB) - vráť sa, hybaj, poďho naspäť 2. čiast. strsl na miesto dozadu, vzadu: Uš pre takuo väčuo, nu to nosievalo šatku okolo hlavi okrúťenú, maď mu hu fše naza_dzavázala, dobre na hrdúsku, abi to ďesi ňestraťilo a ňebehalo z holou hlavou (Žaškov DK) 3. čiast. strsl smerom dozadu, naspäť: A zme hej to ťaško, ale fťisli, ale ona to silila nazat (Kráľ. Lehota LM); Postáu̯ som, obzreu̯ son sa nazat, a už jeden sud bou̯ na zemi (Očová ZVO) 4. vsl znova, opätovne, opäť: Išľi za drahu do mľina a furt pred ňima bula dobra draha a naostatku še staveľi nazad na svojim humňe! (Rozhanovce KOŠ); No aľe začal von še vecka nazad učic, i dokončil totu školu (Brezina TRB); U Michaľouci nazad uči (Sobrance) II. predl. s G or vyjadruje umiestnenie na druhej, opačnej strane, za niekým al. za niečím: A ti choď nazad voza, ke_ťi zavolám, zahamuješ (Dol. Lehota DK) L. nazad riťi (Dol. Lehota DK) - za chrbtom
nazad, nazadok [-ok, -ek] prísl 1. dozadu: aby sa telesne wecy napredok nepredkladali a duchowne nazadok (SLK 1641-57) na druhé miesto; ryečni rak a morskj rak napredek y nazadek chodya (KoB 1666); evinctae manus ad terga: nazad zwázané ruki (KS 1763); na ňekolik kročág nazad zustanúc (BR 1785) pozadu 2. na pôvodné miesto, naspäť: hetman (!), ktori se wraczjl hore nazad (s. l. 1597); na husarow, czo gich (synov) odprewadzaly y nazadek yssly, dalo se wino (ŠTÍTNIK 1647); pan Martin Grotkovsky offeruge se prigat nazad penaze do tretyeho tydna (S. VES 1671 E); renavigo: nazadek gjdem, wracám se (KS 1763)