chamuľa, -le ž. nár.
1. zemiaková al. múčna kaša (Švant.);
2. niečo kašovité, riedke (napr. blato): Miesto snehu stálo na uliciach čierne blato, riedke, kde-tu tečúce chamule. (Jes.)
chamuľa ž. 1. strsl kaša zo zemiakov al. z múky, príp. z oboch surovín: Na večeru zme maľi chamuľu, bolo na ňej veľa škvarkou a rospraženej cibuľki (Pukanec LVI); Voru na chamuli či nikto nebude celí den kosič (Nandraž REV); Starká naťierala ňitke chamulou, abi sa ňechlpili a ňetrhali (Sebechleby KRU); chamuľa zo švápkou (Krpeľany MAR, Turany MAR) 2. kašovitý prípravok z hrušiek a. ako plnka do koláčov: Chamuľa sa na sviatki dávala ako závin do koláčí a pecňíkvo (Papradno PB) b. ako zátrepka, podľa ktorej sa nazývala i polievka: Suchie hruški uvarili, pokĺkli na kašu, zatrepali a ešťe povarili - hotová polievka sa volala chamula (Hliník n. Hron. NB); Zasej si navarila chamulu?! (Bobot BÁN); chamuľa (Mošovce MAR) 3. niečo nadrobené na kašovitú zmes: Šetko mäso sä krájälo nuožmi do klobás, terás šetko na mľinśoku pomieľu, pomiešäjú na takú chamuľi (Kokava n. Rim. RS)