šibať -e -ú -b/-aj! -úc/-ajúc nedok.
1. udierať (ohybným) predmetom, šľahať, švihať: š. prútom;
pren. vietor, dážď, sneh š-e
2. expr. hádzať (význ. 1), vrhať: š. blesky; š. očami po niekom a) prejavovať záujem b) ostro pozerať
3. expr. klíčiť, rásť: tráva začala š., mládencom š-ú fúziky
4. hovor. expr. bežať (význ. 1, 2), uháňať: vlak š-e dolinou
● expr. neos. š-e mu stráca rozum;
opak. šibávať -a;
dok. šibnúť -e -ú -bol
1. k 1 – 3
2. expr. zahnúť (význ. 3), zbehnúť, skočiť: š. za roh, do hory;
pren. š-lo mu mysľou zrazu mu prišlo na um