Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hrýzť hryzie hryzú nedok.

1. zubami rozomieľať (potravu), žuť, žuvať: h. jablko, chlieb

2. zatínať do niečoho zubami, hryzadlami: pes h-ie, vši ho h-ú; h. si nechty, pery (obyč. v nervozite); psi, kone sa h-ú

3. hovor. spôsobovať svrbenie: vlnený sveter h-ie

4. expr. trápiť, znepokojovať, zožierať: svedomie ho h-ie

pes, ktorý breše, neh-ie

// hrýzť sa expr. vadiť sa, hádať sa: h-ú sa pre majetok

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hrýzť hryzie hryzú hrýzol nedok.; hrýzť sa

hrýzť hryzie hryzú hryz! hrýzol hrýzla hryzúc hryzúci hryzený hryzenie nedok.


hrýzť sa hryzie sa hryzú sa hryz sa! hrýzol sa hrýzla sa hryzúc sa hryzúci sa hryzenie sa nedok.

hrýzť hryzie hryzú hryz! hrýzol hrýzla hryzúc hryzúci hryzený hryzenie nedok. 1. (čo) ▶ zubami rozomieľať (potravu) na kúsky; syn. rozhrýzať, žuť, žuvať: h. mäso, tvrdý chlieb, jablko; Mama sa načiahli [za cesnakom] do košíčka. Na, hryz... [L. Ťažký]
2. (čo) ▶ (o človeku často v určitom citovom rozpoložení, v nervozite a pod.) silno pritláčať, zatínať do niečoho zuby, obhrýzať: dieťa hryzie hračku; h. konček ceruzky; h. si nechty; v rozpakoch si hrýzla spodnú peru; kone hrýzli ohlávky; Keď na ňu kričal, iba si hrýzla palce a smiala sa. [M. Hvorecký]; Nervózne chodí po dvore a hryzie si hánky prstov. [InZ 2003]
3. (koho, čo; ø) ▶ (o hmyze) pichať hryzadlami al. bodavým cuciakom a tým spôsobovať nepríjemný pocit, svrbenie; syn. štípať: blchy hryzú psa; komáre nás hrýzli; ovady hryzú, lebo cítia búrku; Požrali [šváby] všetky sucháre a boli také bezočivé, že hrýzli aj spiacich námorníkov. [V. Krupa]
4. (ø; koho, čo) ▶ (o zvieratách) zatínať do niečoho (obyč. živého) zuby a tým poškodzovať, zraňovať: pozor, náš Dunčo hryzie; z dvora sa naňho vyrútili psy a začali ho h.; mačka hrýzla klbko a mykala ním; My s Inkou vybehneme hore, kvitne tam papradie, ale hryzú hady. [J. Blažková]
5. hovor. (koho) ▶ (o drsnom materiáli) spôsobovať na pokožke nepríjemný, škrabľavý pocit, omínať, škrabať, štípať: hryzie ho golier, drapľavá košeľa; babičkin vlniak ma hryzie; Po chvíli ich začali odrobinky z pagáčov na holom tele hrýzť. [V. Bednár]
6. expr. (koho) ▶ spôsobovať nepokoj, neistotu, úzkosť a podobné pocity; syn. zhrýzať, zožierať: hryzie ho svedomie trápi ho pocit viny; hryzú ho obavy, pochybnosti, bolestné spomienky; Áno, mama, preto nech vás starosti nehryzú. [D. Tatarka]; Hrýzla nás zvedavosť, ale Tífys nechcel nič prezradiť. [J. Lenčo]
fraz. expr. hlinu/zem hrýzť al. hrýzť trávu odspodu byť mŕtvy; hryzie ho červík pochybnosti pochybuje o niečom a trápi sa tým; veď nehryziem neboj sa ma ◘ parem. dieťa, kým je malé, hryzie chlieb, keď je veľké, hryzie srdce malé deti síce spôsobujú rodičom starosti, ale dospelé deti dokážu navyše aj citovo raniť; pes, ktorý breše, nehryzie kto len kričí, nadáva, nie je nebezpečný
dok. k 1, 3, 4pohrýzť


hrýzť sa hryzie sa hryzú sa hryz sa! hrýzol sa hrýzla sa hryzúc sa hryzúci sa hryzenie sa nedok. 1.navzájom do seba zatínať zubami a tým si spôsobovať poranenia: psy, kone sa hryzú; šelmy, kým si na seba nezvyknú, často sa hryzú; Vyhladované bravy sa hrýzli s krvilačnou zúrivosťou. [J. Lenčo]
2. expr. (o čo; pre čo; s kým; ø) ▶ prudko, hnevlivo si vymieňať názory al. robiť si prieky, hádať sa, vadiť sa, hašteriť sa; syn. žrať sa: hryzú sa o majetok, pre kus zeme; prečo sa niekedy ľudia hryzú ako psy?; koalícia sa namiesto riešenia problémov hryzie s opozíciou; Vzdychla si: - Zle je, keď sa hryzú medzi sebou tí najbližší. [A. Masár-Tatranský]
3. expr. (pre koho, pre čo; ø) ▶ prežívať duševné útrapy, starosti, trápiť sa; syn. užierať sa, zhrýzať sa, zjedať sa: h. sa pre nepodarené dieťa, pre každú maličkosť; škoda sa pre to h.; otec sa trápil a hrýzol

-zť/6644 35.25: verbá inf. nedok. 1113 lie/594 hrý/307 vie/207 (1/5)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

hádať sa hnevlivo si vymieňať názory s nekritickým presadzovaním svojej mienky • dohadovať sa škriepiť sa prieť sa: susedia sa jednostaj hádajú, škriepia; chlapci sa hádajú, dohadujú, prú, ktorý z nich je šikovnejšízastaráv. potýkať sa: s každým sa hneď potýkalvadiť sa (ostro, prudko): vadia sa ako na trhuexpr.: hrýzť sa žrať sa: hryzú sa, žerú sa pre majetoknár. chlpiť sa: chlpili sa o domhašteriť saexpr.: naťahovať sa ťahať sapejor. handrkovať sa (hádať sa pre malichernosti, bezvýznamné veci): hašteriť sa, naťahovať sa pre každú maličkosťkniž. zastar. rôzniť sa: rôzniť sa medzi sebou (Záborský)fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým): nebudem sa už s ňou preto ťahať za prstypren. expr. kosiť saexpr. harkať sa (dobromyseľne): deti sa pri obede harkalimať spor sporiť sakniž. sváriť sa (zároveň si niečo vymáhať): majú spor, svária sa o peniazepriečiť safraz. vymieňať si názory polemizovať (ostro stavať proti sebe opačné názory) • subšt. cvancigovať sa (klásť odpor): Nepriečte sa už s nami!nár. prejedať sa (Timrava)nár. doprávať sa (Kukučín)nár.: dožúvať sa doháňať sa dokarovať sa


hrýzť 1. zubami drobiť na kúsky, obyč. potravu • rozhrýzať rozhryzovať: hryzie ovocie, chlieb; rozhrýza trpkú plánkuchrúmať chrúpať (niečo krehké, tvrdé): kone chrúmali ovosexpr.: chrumkať chrupkať (jemne): chrumká čerstvú žemľuexpr.: hryzkať pohryzkávať pochrumkávať (pomaly, jemne hrýzť) • expr.: rumádzgať rumázgať rumácať (hlasno hrýzť): kone rumázgali trávuexpr. murckať (o zajacoch) • žuť žuvať (roztláčať zubami na kašu): žuje tvrdé mäso

2. zatínať do niečoho zubami, hryzadlami: hrýzť si peryobhrýzať ohrýzať (dookola): obhrýza si nechtyobžierať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): zajace obžierajú mladé stromčekyhovor. žrať (o hmyze): vši ho žerúštípať: blchy ma štípu

3. p. škrabať 4 4. p. trápiť


ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovať kaziť znehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračkypustošiť drancovať decimovať plieniť ruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinudeštruovať devastovať: chemikálie devastujú pôdudemolovať rúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domyrozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácieexpr.: nivočiť depčiť depsiť: dážď nivočil úroduexpr.: pľundrovať humpľovať

2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiť trýzniť sužovať súžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomiamoriť deptať zožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strachexpr.: mučiť hrýzť zhrýzať kváriť kántriť nivočiť gniaviť drviť depčiť depsiť spaľovať humpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže

3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjať hubiť márniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcovzneškodňovať kynožiť dorážať: dobytok dorážali na bitúnkuexpr.: kántriť rúbať mäsiarčiť kváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horusubšt. krágľovať


škrabať, škriabať 1. rozrušovať povrch niečoho ostrým predmetom (často pazúrmi, nechtami) • driapať: kocúr škr(i)abe, driape; tŕne ruže ho škrabú, driapuhovor. expr.: škrabcovať drapcovať: chlapci škrabcujú nožíkom do stolaexpr.: škrabkať zadrapkávať drapkať (jemne): škrabkať po stene ihlou; mača zadrapkáva, drapká do záclonyexpr. škrabotať (spôsobovať pritom jemný zvuk): myši škrabocú pod dlážkou; pes škraboce po dverách

2. nejakým predmetom (obyč. rukou, nechtami) pohybovať po povrchu niečoho (a často odstraňovať svrbľavý pocit): škr(i)abe si chrbátšúchať šuchať trieť drieť: šúcha, trie, drie si oči, tvárdrhnúťexpr.: brhliť drhliť škohliť: drhne, brhlí, drhlí si telo ostrou kefou; škohliť sa pod pazuchou

3. ostrým predmetom zbavovať niečo vrchnej vrstvy, kôry, šupky, nečistoty a pod.; odstraňovať kôru, šupku, nečistotu a pod. z povrchu niečoho • oškrabovať zoškrabovať olupovať zlupovať: škriabať, (z)oškrabovať zo steny maľovku; olupovať, zlupovať chrasty z ranyšúpať lúpať bieliť hôliť čistiť (kožku z niečoho): šúpať, lúpať, bieliť zemiaky; čistiť, hôliť ovocie

4. spôsobovať škrabľavý pocit • driapaťhovor. hrýzť: vlnený sveter, tvrdý golier ho škriabe, driape, hryzieštípaťhovor. žrať (obyč. o hmyze): vši ho štípu, žerú; prach ma štípe, žerie

5. p. čarbať 6. p. brať 1


štípať 1. bodaním do tela, cicaním krvi spôsobovať bolesť (o hmyze): muchy, komáre štípupichať bodať: rozzúrené osy nás pichajú, bodajúhrýzťhovor. žrať: blchy, vši ho hryzú, žerúexpr.: poštipkávať poštipkovať poštipovať (chvíľami, opakovane štípať)

2. spôsobovať pálčivú bolesť • páliť: ostrá paprika ho štípe, páli na jazykuexpr.: poštipkávať poštipkovať poštipovať (chvíľami, opakovane štípať)

3. pociťovať pálčivú bolesť • páliť bolieť pichať: pery ma štípu, pália od mrazu; oči ma bolia, štípu, pália od cibule, pichajú od ostrého svetlašpieť (bolestivo svrbieť): rana špienár. štichať


trápiť spôsobovať duševné al. aj telesné utrpenie • súžiť sužovať: starosť, choroba ju trápi, súži, sužujeznepokojovaťexpr.: zožierať žrať užierať hrýzť zhrýzať zjedať ujedať (pri duševnom trápení): znepokojujú, zožierajú ho pochybnosti; zhrýza, zjedá ho hnev, žiarlivosť; ujedá ju samotaexpr. škrieť (vzbudzovať pocit nespokojnosti, zlosti): jeho úspech ma škrieskľučovať zarmucovať umárať krušiť bolieť (spôsobovať žiaľ, bôľ): skľučuje, zarmucuje ho rozchod; umára, kruší ho žiaľ nad stratou otcadeprimovať tiesniť (spôsobovať tieseň): deprimujú, tiesnia ho myšlienky na neúspechzvierať (ťažko doliehať) • tlačiť ťažiťexpr.: gniaviť dláviť moriť kváriť (spôsobovať tieseň, nepokoj a pod. pocity): tlačí, gniavi ho pocit vinynivočiťexpr. hrdúsiť: starosti ho hrdúsia, nivočiakniž.: zžierať trudiť: nezdalo sa, žeby ho to bolo osobitne zžieralo, trudilodoliehať (na niekoho): doliehajú naňho obavyexpr. omínať: omína ho svedomietrýzniť týrať mučiť katovať bičovať (obyč. pri telesnom trápení): trýzni, týra ho smäd; mučí, katuje ho bolesťexpr.: tyranizovať terorizovať (násilne vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje celú rodinudrviť: horúčka, zima ho drvírozrývať hlodať: srdce mu rozrýva, hlodá bolesť, smútokobťažovať unúvať ustávaťexpr.: molestovať križovaťhovor. turbovať (spôsobovať nepríjemnosti, námahu a pod.): obťažuje, unúva, molestuje ho otázkami; turbuje mu hlavu vzorcamihovor. expr. mordovaťhovor.: sekírovať macerovať (niekoho nerozumnými požiadavkami, výčitkami a pod.): morduje ho žiadosťami, sekíruje prieberčivosťouhovor. šikanovať (samoúčelne preháňať, obyč. po úradoch) • hovor. krenkovať: nedá sa od nich krenkovať


vadiť sa prudko si vymieňať názory (často s hnevom) • hádať sa škriepiť sa prieť sa: vadili sa, hádali sa pre majetok; škriepili sa, preli sa o detailochsporiť sakniž. sváriť sa (zároveň niečo vymáhať): sporil sa so susedom o záhradudohadovať sa doberať saexpr. harkať sa (vadiť sa v malej miere): deti sa harkali o hračkypriečiť sa (zároveň klásť odpor): Čo sa priečiš?hašteriť sahovor. expr. handrkovať sa (vadiť sa pre malichernosti): hašterili sa pre hlúpostiexpr.: hrýzť sa sekať sa chlpiť sahovor. expr. žrať sapren. pejor. brechať/štekať na sebafraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým) • nár. prejedať sa (Timrava)


žuť, žuvať rozomieľať, roztláčať zubami potravu (na kašu) • expr. žviakať: žuje, žviaka kus baranieho mäsa; žuť žuvačkuprežúvať (dôkladne hrýzť a premiešavať slinami): dieťaťu nechutí, obed dlho prežúvaexpr. vyžúvať (ustavične žuť) • hrýzť rozhrýzať rozhryzovať (zubami drobiť na kúsky): hryzie, rozhrýza slamkuchrúmať chrúpať (niečo krehké, tvrdé): chrúmať, chrúpať mrkvuexpr. chrumkať (jemným spôsobom zubami drobiť niečo krehké)

p. aj jesť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hrýzť, hryzie, hryzú, hrýzol nedok.

1. (čo) zubmi drobiť na kúsky, žuvať: h. chlieb, mäso, jablko;

2. (čo i do čoho) zubmi al. hryzadlami zatínať, zasekávať (sa) do niečoho, odhrýzať, zahrýzať: h. si nechty, h. si pery (od rozpakov, v nervozite); hryzie si do gamby (Ráz.); muchy hryzú štípu

hovor. hryzie ho v bruchu (o bolesti v črevách); Pes, čo (ktorý) breše, nehryzie (prísl.) človek, ktorý veľa kričí, hrozí, je obyčajne neškodný;

3. expr. (koho) trápiť, znepokojovať: svedomie ho hryzie; Hrýzlo ju, že vie viac než jej domáci. (Vaj.) Hryzie ich závisť. (Bod.);

dok. k 2 pohrýzť

|| hrýzť sa nedok.

1. (napr. o psoch, o koňoch) hrýzť jeden druhého; pren. expr. hryzú sa ako psi neznášajú sa;

2. expr. vadiť sa, hašteriť sa: Šľachta poľská sa medzi sebou vadila a hrýzla. (Kal.);

dok. pohrýzť sa

hrýzť nedok.
1. strsl, čiast. zsl, vsl drobiť potravu zubami: Neviam uš to tvrdia jablko hríšč (Kameňany REV); Hriziem kuorku (Návojovce TOP); Ňema už zubi, ta ľem na predňíh jakośka hriže (Kanaš PRE)
F. źem hrisc (Fintice PRE) - byť pochovaný
2. zubami zatínať do niečoho (o zvieratách): Do Osefou ňechoť, ich pes hrizie! (Brodzany TOP); Aj také boľi (koňe), čo aj hrízľi (Podmanín PB)
3. spôsobovať al. pociťovať pichanie, svrbenie: Od rána ma furd hrizie, neviam si už radi! (Kameňany REV); Jačmem, to hrezie pri mašinovaňí (Kozí Vrbovok KRU); Oči náz hrejzlej (Lešť MK)
4. expr. trápiť, znepokojovať: Buďe ho to do smrci hrísci! (Bošáca TRČ)


hrýzť sa nedok.
1. expr. vadiť sa, hádať sa: Ňeznášajú sa spolu, furt sa hrizú (Návojovce TOP); Každí boží ďeň sa hrizú medzi sebou! (Košťany n. Tur. MAR)
F. hrizú sa medzi sebu jak psi (Lukáčovce HLO) - veľmi sa hádajú
2. expr. trápiť sa: Hriźu śe z mojima dzecama, bo me ňechcu sluchac (Dl. Lúka BAR)

hrýzť ndk
1. rozomieľať, drviť zubami al. hryzadlami; žuvať (nej. potravu): (pes) nač padne, trha aneb hrize (KoA 17. st); hryz lekoricy (KLe 1740); koza žádá hrysti krowj (KS 1763) obžierať; pes twrde kosti hryže (CS 18. st)
2. zubami al. hryzadlami napádať; zahrýzať sa: vyznala, že gj náramně sstipal a hryzol (BACÚROV 1641); psi koňa hrízli (BR 1785)
F. hrize gako had (SJ 18. st);
3. rozožierať, rozvrtávať: (Herodes), kterého čerwy hrjzly a strawily (SK 1697); mole hryzu ssaty w truhle (GV 1755); čerw, ktery drewo hrjze (KS 1763);
x. pren chrobaka, kteri twe swedomy, twu misel ustawične hrizt, trapit a sužowat bude (SPr 1783); czerw swedoma dussu ustawjčne hrizel (BlR 18. st)
4. pôsobiť pocit pálenia al. svrbenia: když w žaludku hristj počjná (MP 1718)
5. duševne znepokojovať, trápiť, mrzieť: zle swedomi twe tebe hrizie a trapy (BAg 1585); Pilata to wnitrne hryzlo (SP 1696)
6. koho, na koho nedať pokoj niekomu, dobiedzať, dráždiť: potupnym hryzenym swym z bohabogycimi žertowali (PP 1734); wzdicky na mna hryze a len sa preto gedy (s. l. 18. st); posmechi, poruhowánj a krywdi, s kteryma teba (Pána) swawolne hrizli (BlR 18. st); h. sa
1. navzájom sa napádať: kdi sa (včely) budu hrizt a klpčit (RG 18. st); pren hádať sa, hašteriť sa: aby se (manželia) gako psy a mačky nehrizly (COB 17. st); hrizu se z mrzutú sedláckú a společnú záwistu (PT 1778)
2. pociťovať duševný nepokoj, trápiť sa: conscientia mordeor: swedomjm sa hrjzem; discrucio(r): mucjm (!), trápim sa, hrjzem sa (KS 1763)
3. spôsobovať rozklad, zažierať sa: wredowe, kteriž se wukol sebe hryzu (ML 1779)

a hrýzla si pery et se mord les lèvres
hrýzla ma do krku me mordait dans le cou
urážok, hrýzol si pery injures, se mordant les lèvres

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu