Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

horizont -u m. obzor (význ. 1, 2): slnko je nad h-om;

pren. mať široký, úzky h.

horizont -tu pl. N -ty I -tmi m.

horizont -tu pl. N -ty I -tmi m. ⟨gr.⟩ 1. ▶ viditeľná hranica, na ktorej sa obloha zdanlivo stretáva so zemou; časť zemského povrchu viditeľná po túto hranicu; syn. obzor: čiara horizontu; slnko je nad horizontom; horizont sfarbený zemitými odtieňmi roličiek [J. Papp]; Pred ním ležala nekonečná rovina a na jej horizonte stál opustený hostinec. [L. Ballek] □ geod. skutočný horizont sústredná guľová plocha prechádzajúca daným bodom; zdanlivý horizont dotyková rovina kolmá na smer zemskej tiaže v danom bode; geol. pôdne horizonty časti pôdneho profilu (vertikálneho prierezu povrchovej časti zemskej kôry) odlišujúce sa genézou, zložením, farbou, textúrou a pod.; ban. mapa horizontu delenie ložiska vo zvislom smere, banské poschodie
2. ▶ perspektíva, výhľad do budúcnosti: krátkodobý, dlhodobý h.; odhaľovať nové horizonty života; Tu doma horizont je úzky, pochopenia málo, zato vždy sa nájde niekto, koho treba odmaľovať. [J. Alexy]
3. ▶ okruh vedomostí, duševný rozhľad; syn. obzor: myšlienkový h.; človek s úzkym horizontom; mať široký h.; rozširovať si h. poznania; Jeho teoretická rozhľadenosť a rozľahlosť literárnych horizontov stavajú ho na čelo súvekej slovenskej inteligencie. [KŽ 1967]
4. div. ▶ plocha, ktorá uzatvára zadnú a bočnú časť hracieho priestoru od zákulisia: opona na horizonte javiska
◘ fraz. publ. časový horizont časový úsek, obdobie, počas ktorého má niečo prebiehať al. na konci ktorého sa má niečo uskutočniť; objaviť sa/zjaviť sa/črtať sa na horizonte byť aktuálny, blížiť sa

horizont -u m. ‹g›

1. časť zemského povrchu viditeľná z určitého stanovišťa; jej medzná hranica, obzor: slnko vystúpilo nad h.; pren. duševný obzor, rozhľad: má úzky h.; politický h.; geod. skutočný h. sústredná guľová plocha prechádzajúca daným bodom; zdanlivý h. dotyková rovina kolmá na smer zemskej tiaže v danom bode; nulový h. guľová plocha nahrádzajúca nulovú hladinovú plochu, geoid; umelý h. vodorovná zrkadliaca plocha (napr. ortuti v miske)

2. geol. poloha al. vrstva líšiaca sa nejakým znakom: h. podzemnej vody vrstva vody vypĺňajúca póry v zemine nad nepriepustným podložím; poľn. pôdny h. vrstva pôdneho profilu s rovnakými fyzikálnymi, fyzikálnochemickými, chemickými a biologickými vlastnosťami vznikajúcimi počas pôdotvorných procesov; ban. oddiel ložiska vo zvislom smere, banské poschodie

3. div. súvislé vykrytie pozadia a bokov javiska, ateliéru al. štúdia

4. filoz. (vo fenomenológii E. Husserla) základné štruktúrne určenie skutočnosti

horizont 1. p. obzor 1 2. p. rozhľad 1

obzor 1. viditeľná hranica, na ktorej sa obloha zdanlivo stretá so zemou; časť zemského povrchu viditeľná po túto hranicu • horizont • zastar.: nebasklon • nebosklon

2. p. rozhľad 1

prehľad 1. celkové dobré poznanie niečoho • orientácia: mať v niečom prehľad, orientáciu • rozhľad (dobré vedomosti o veci): umelecký rozhľad • obzor • horizont: mať široký obzor, horizont

2. zhrnutie umožňujúce ľahkú orientáciu: prehľad dejín literatúry • konspekt (krátky, obsažný prehľad): konspekt prednášky • sylabus (stručný prehľad): vypracovať sylabus • výpis • výpisok • výťah (zhustený prehľad): výpis, výpisok, výťah z článku • rešerš (prehľad údajov na istú tému) • evidencia (vedenie záznamov): mzdová evidencia

rozhľad 1. dobrá znalosť vecí a schopnosť hodnotiť ich • obzor • horizont: mať široký, úzky rozhľad, obzor, horizont • orientácia: bol známy svojou dobrou orientáciou • prehľad: mať o niečom prehľad

2. p. výhľad 1

horizont, -u m.

1. obzor: Slnce vystúpilo nad horizont. (Kuk.) Na horizonte ešte niekoľko bleskov, a hviezdy sa ukážu na oblohe. (Al.)

2. okruh znalostí, vedomostí, myšlienkový, duševný obzor: myšlienkový h.; mať úzky, široký h.; rozšíriť si h.;

3. geol. vrstva hornín určitého zloženia;

poľnohosp. vrstva pôdy rovnakého zloženia: humusový, orničný h.;

4. geom. priesečnica vodorovnej roviny s priemetňou;

5. div. kulisy zatvárajúce pohľad do hĺbky javiska: kruhový, otáčavý h.;

horizontový príd.: div. h-é lampy, svetlá

horizont m. ban. vodorovná chodba v bani: Horizonti boli zaďelenie (Ban. Štiavnica)

horizont m gr obzor: když obruč horizona (!) obydwuch polow dotyka se (KrP 1760); nas horyzont z ohledu na wysokost několik mjl ohrazen gest (StN 1785); kdj (slnko) wjchazj nad horizont (CS 18. st)