Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rovný príd.

1. nevychyľujúci sa zo smeru, priamy, op. krivý: r-á čiara, r-á cesta, r. nos; r. ako jedľa; r. kmeň stromu, r-á postava

2. nevychyľujúci sa z roviny, nemajúci vyvýšeniny a priehlbiny, plochý: r. kraj, terén, r. povrch ihriska; r-á strecha vodorovná

3. zastaráv. rovnako veľký, rovnaký, jednaký: r-é diely poľa

4. kt. má rovnakú hodnotu, cenu, platnosť, rovnaký význ.: všetci ľudia sú si r-í

5. hovor. plný (význ. 2), úplný, celý: mal r-ch sto korún; r-ch sedem rokov nebol doma

6. hovor. úprimný (význ. 1), otvorený, priamy: r. človek, r-á reč

● vyskočiť na r-é nohy odrazu, prudko sa postaviť; → vrana k vrane sadá, r. r-ého si hľadá;

rovnosť -i ž. k 1 – 4, 6: r. ulice; r. postavy; r. dlážky; r. bodov, hlasov; r. ľudí (pred zákonom); znamienko r-i naznačujúce rovnakú hodnotu, zn. =

rovný 2. st. -nejší príd.

celý 1. zahŕňajúci všetko v úplnosti, vzťahujúci sa na všetko; vyskytujúci sa v celku, v úplnosti • zastaráv. všetok (iba v jedn. čísle): celý, všetok svet; celý, všetok národ • kompletný • neskl. komplet (ktorému nič nechýba): súprava je celá, kompletná, komplet • úplný (op. neúplný, čiastočný): nebol schopný vypovedať úplnú pravdu • plný (op. čiastočný) • neskrátený (op. skrátený): v celej, plnej miere; plné, neskrátené znenie • hovor. rovný: nebol doma rovných päť rokov • súborný • súhrnný: vydať súborné, súhrnné autorovo dielo • expr.: celučký • celučičký • celunký • celulinký

2. p. skutočný 2, dokonalý 1

hladký 1. ktorého povrch al. štruktúra neobsahuje drsnosti, nerovnosti, hrbole, zrnká (op. drsný, drapľavý) • rovný: hladký, rovný povrch; hladká, rovná ľadová plocha • jemný (op. hrubý): jemná pokožka, jemný krém • vyšmýkaný (šmýkaním vyhladený) • expr.: hladučký • hladulinký • hladunký • hladušký • prihladký (príliš hladký)

2. vyznačujúci sa tvarovou jednoduchosťou; bez ozdôb • jednoduchý: hladký, jednoduchý účes; hladká, jednoduchá sadzba • rovný (obyč. o šatách jednoduchého strihu); uhladený • expr.: ulízaný • ulizkaný (o vlasoch)

3. ktorý je bez prekážok, ťažkostí: hladký štart lietadla • ľahký (bez zádrhov; op. ťažký): ľahký chod motora, stroja • nekomplikovaný (bez komplikácií): nekomplikovaný priebeh operácie, choroby • nerušený (plynúci bez prerušovania): nerušený priebeh akcie, generálky

4. p. vypracovaný 5. p. úlisný

plný 1. obsahujúci práve také množstvo, aké sa niekam zmestí, aké zodpovedá objemu (op. prázdny) • naplnený (po okraj): plná, naplnená čaša; plné, naplnené vrece • expr.: napchatý • nadžgatý • nadžganý • preplnený • expr. prepchatý (príliš plný) • nár.: okopitý • okopistý: preplnená, prepchatá skriňa, električka • expr.: plnučký • plnučičký • plnunký

2. ktorý má všetky náležité zložky, nezmenšený • celý • úplný • kompletný: vyplatiť plnú, celú mzdu; podpísať sa plným, celým, úplným menom; nastúpiť v plnej, úplnej, kompletnej zostave • hovor. rovný: rovných desať percent; venovať sa niečomu rovných päť rokov

3. p. tučný 1 4. p. zvučný 1

priamy 1. neodchyľujúci sa od pôvodného smeru • rovný: priamy, rovný smer; priama, rovná cesta (op. kľukatá) • priamočiary: priamočiara vzdialenosť medzi mestami • lineárny: lineárny pohyb

2. konajúci priamo, otvorene, čestne (o človeku a jeho prejavoch) • otvorený • úprimný (op. neúprimný) • čestný: je priamy, otvorený, úprimný; priame, úprimné, čestné priznanie; priama, otvorená, úprimná reč (op. vyhýbavá) • chlapský (zodpovedajúci chlapskej priamosti): chlapská reč • hovor. rovný: rovný človek, rovný pohľad (op. vyhýbavý) • kniž. priamočiary (bez okľúk): priamočiare konanie • hovor. nezaobalený (ničím nezjemnený, nezakrytý; obyč. o nepríjemných veciach): nezaobalená kritika

3. p. rovný 1, vzpriamený 4. p. bezprostredný 1–3

rovnocenný ktorý je na tej istej úrovni (hodnotovej, významovej a pod.) ako niekto iný al. niečo iné • seberovný: nepovažoval ho za rovnocenného, seberovného; hľadať si rovnocenného, seberovného spoločníka • rovný: v súperení sú si rovní • ekvivalentný • ekvipolentný: ekvivalentná náhrada za niečo, ekvivalentný výraz • rovnaký: mať rovnaké postavenie ako niekto iný • rovnoprávny (právne rovnocenný): ženy sú rovnoprávne s mužmi • kniž. paritný: paritné zastúpenie • chem. rovnomocný

rovný 1. nevychyľujúci sa zo smeru, z roviny al. plochy (op. krivý, nerovný) • priamy • priamočiary • lineárny: rovná, priama, priamočiara cesta; lineárny rez • vzpriamený • vystretý • vypätý • vypnutý: vzpriamená postava (op. zhrbený); vystretý chrbát; byť vypätý, vypnutý ako struna • narovnaný • zarovnaný • usporiadaný (ktorý sa stal rovným): narovnaný obrus; zarovnaná ofina; zarovnaný, usporiadaný rad • nezvlnený • rovinatý • rovinný • plochý (ktorý má rovný povrch; op. zvlnený): nezvlnený, rovinatý terén; plochá pláň • hladký (op. drsný, hrboľatý): hladká doska, ľad je hladký • vodorovný: vodorovná strecha domu • expr.: rovnučký • rovnunký • rovnulinký • rovnušký

2. p. rovnaký, rovnocenný 3. p. celý 1, plný 2 4. p. úprimný 1, priamy 1, 2

úzky 1. ktorý má malú šírku (v pomere k dĺžke; op. široký); ktorý má menšiu šírku, ako je potrebné (op. široký) • neširoký • tenký: úzky, tenký pásik; neširoká, tenká stužka • štíhly: štíhle boky manekýnky; štíhle hrdlo vzácnej vázy • priliehavý: priliehavé rukávy • rovný • hladký (bez záhybov, nenáročného strihu): úzka, rovná, hladká sukňa • podlhovastý • pretiahnutý (s väčšou dĺžkou ako šírkou): podlhovastá, pretiahnutá tvár • expr. uzučký • uzunký • uzulinký (veľmi úzky) • priúzky (priveľmi úzky) • zúžený

2. priestorovo, kvantitatívne al. inak obmedzený, vymedzený (op. široký) • tesný • malý • obmedzený: úzke, tesné, malé topánky (op. voľné, veľké); úzky, malý sortiment; poskytli mu úzky, malý, obmedzený priestor na realizáciu • jednostranný • úzkoprsý • zúžený (v negatívnom zmysle): jednostranný, úzkoprsý, zúžený pohľad (op. mnohostranný) • neveľký: vie to len úzky, neveľký okruh známych • užší (úzky, obmedzený čo sa týka rozsahu): užšia právomoc, užší pojem, výber • priúzky

3. založený na vzájomnej blízkosti, spoločných vlastnostiach, záujmoch, potrebách • tesný: úzky, tesný kontakt • blízky • bezprostredný • priamy: sú v úzkom, blízkom vzťahu; bezprostredná, priama spolupráca, súvislosť • priúzky

vyrovnaný 1. neprejavujúci vzrušenie al. nepodliehajúci vzrušeniu, prejavujúci vnútorný pokoj (op. nevyrovnaný) • pokojný (op. nepokojný) • spokojný (op. nespokojný): vyrovnaný, pokojný človek; hovoriť vyrovnaným, pokojným hlasom; prežívať spokojné chvíle • vyvážený (ktorý je v rovnováhe): vyvážený výraz tváre • rozvážny (konajúci s rozvahou): rozvážny politik • harmonický: harmonická povaha • kniž. usadlý: usadlý starší pán

2. ktorý má, zachováva rovnakú intenzitu, mieru • rovnomerný: vyrovnaná, rovnomerná rýchlosť, chôdza • pravidelný (prebiehajúci v rovnakých časových intervaloch): vyrovnaný, pravidelný pulz • rytmický: rytmické tempo • vyvážený: vyvážené sily • proporcionálny • proporčný: proporcionálny rast výroby • remízový

3. ktorý je v poriadku • usporiadaný: vyrovnaný, usporiadaný rodinný život • rovný • zarovnaný: vyrovnané, rovné, zarovnané rady • rovnovážny: rovnovážna poloha predmetu • hovor.: fifti-fifti, pís. i fifty-fifty • kvit: už sme si fifti-fifti, už som s tebou kvit

4. p. vzpriamený

rovný príd.

1. majúci priamy smer, nevybočujúci z priameho smeru, neodbočujúci, neuchyľujúci sa od priameho smeru, od priamky, neohnutý, neskrivený, nazakrivený, priamy (op. krivý): r-á čiara, r-á cesta, r. rad, r. smer, r. nos; rovné plecia (Tim.) vystreté, statné; geol. r. lom; krajč. r-á sukňa ktorej silueta od sedovej priamky nadol má rovnaké línie;

2. nevychyľujúci sa z roviny, nemajúci vyvýšeninu, bez hrboľov, bez kopcov, plochý (op. zvlnený): r-é miesto, r-á zem, r. pozemok, r-é pole, r-á lúka, r. kraj, r. povrch; r. ako dlaň, ako stôl; Chlapom prichodí tískať vozík i po rovnej ceste. (Heč.)

3. smerujúci, dvíhajúci sa priamo hore, vzpriamený, narovnaný: r. strom, r. kmeň, r-á postava; Dvíhali sa (stromy) zo strmého úbočia rovné, silné, k oblohe. (Urb.); r. ako jedľa, ako svieca

● skočiť, poskákať, vyskočiť, vstať na rovné nohy odrazu, prudko sa postaviť; Vážili si ho, lebo mal rovnú chrbtovú kosť (Letz) bol priameho, otvoreného charakteru.

4. rovnomerný, pravidelný; vyrovnaný, pokojný: r-é kroky, r. beh; r. dych; r. dážď (Rys.) tichý; Tľapkajú dlane v rovnej miere, spievajú devy. (Jes-á) Jeho hlas už bol rovný, schválne miernený, hoci v ňom vrelo. (Vaj.)

5. (o čísle a počte, o sume) plný, úplný, presný, celý: Vyňal z neho (z mechúra) rovných sto rímskych. (Jégé) Rovných sedem (rokov) odkrváčil v šachte. (Hor.)

6. rovnaký, zhodný, identický, úplne podobný, taký istý, jednaký, rovnako veľký: rovná čiastka z majetku (Tim.); podeliť sa na rovné polovice (Taj.); Oba majú rovné šaty. (Pal.) Jednako oblečené dievčatká, temer celé rovné vzrastom. (Vaj.) Nechcela dlho ani počuť o zaťovi, čo neprinesie do domácnosti rovný diel. (Fel.) V tom sú rovné dve ženy (Tim.) zajedno, rovnako zmýšľajúce, zhodujúce sa.

7. rovnajúci sa niekomu, niečomu, majúci rovnakú hodnotu, cenu, platnosť, rovnaký význam, rovnaké právo; rovnocenný, rovnoprávny: pokladať niekoho za r-ého, mať r-é postavenie; r-é hlasovanie; Nebudú viac páni a otroci, všetci ľudia musia byť rovní. (Stod.) Tu sa riešia všetky spoločné veci a každý tu má rovné slovo. (Chrob.) Kakus, Motúz, Sentiváni, všetci traja rovní páni. (Kal.) Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá. (prísl.) Nemal až do tých čias v dejinách sebe rovného. (Chorv.)

● S každým sa stavia na rovnú nohu (Jégé) ku každému sa rovnako správa.

8. zried. úprimný, otvorený: r. človek, r-á duša;

rovnosť, -ti ž.

1. zhodnosť, totožnosť, rovnakosť, identita: znamienko r-i (=); šport. r. bodov rovnaký počet bodov u dvoch al. viacerých družstiev v nejakej súťaži; r. hlasov rovnaký počet hlasov pre dvoch al. viacerých kandidátov pri hlasovaní;

2. rovnaké právo, rovnaké práva, rovnaké postavenie, oprávnenie (spoločenské, ekonomické ap.): r. pred zákonom, r. ľudí, sociálna r., r. volebného práva; pren. bás. záhrada r-i (Letz) cintorín

rovný príd.
1. csl nevychyľujúci sa z priameho smeru, neohnutý, nezakrivený; nezhrbený: Takie vlákna sä počesaľi a to sä tím česaňím urobilo na takuo rouňejšuo (Žaškov DK); Starí chlapi nosievaľi rovňie nohavice, aľe mlaďí, ťí už maľi takie s tíma krídlama, rajtke (Hor. Mičiná BB); Meseľi zme si odrezaťi peknej rovnej ražem (V. Lom MK); Urobeľi zme si rovne ratki a ti zemki zme kuľaľi (Kys. N. Mesto); Bola rovná štricla zavinutá makom a makovníg bol ako rošček (Beluša ILA); Já mám rovnéj režnéj slámi dost (Skalica); Ked za murom čitaľi, šicke śviňe maľi skrucene hvosti, ľem jedna mala rovni (Arnutovce SNV); Ja malam prostich, ceňkich furt chlopou mi mala, aľe rovnich, ňe krivich (Úbrež SOB); Rezanki rovne su do poľeuki (Rozhanovce KOŠ)
L. rovná basa (Skalská N. Ves TRČ) - dychový plechový nástroj s basovým ladením, tuba; rovní dom (Siladice HLO) - jednoduchá obytná stavba v tvare písmena I; rovni kolač (Zlatá Baňa PRE) - okrúhly ploský s povrchovou posýpkou
F. rouní ako sviečka (Detva ZVO), rovní jako sviéca (Bošáca TRČ), rovní jak svíca (Lukáčovce HLO), rovni jak svička (Zámutov VRN), rovní jak fišpánek (Brodské SKA), rovni jak šnur (Studenec LVO), rovní ako štrúdľa (Stráňavy ŽIL), rouní ako veslo (Párnica DK) - dokonale vyrovnaný; natiahnutý, napnutý; (drevo) ako sviečka rounuo (Zázrivá DK) - pekne vyrastené; rouní ako jedlica, rouní ako patik (Zázrivá DK) - urastený, štíhly (o človeku); skočil na rovné nohi (Mýtna N. Ves TOP) - prudko sa postavil; neská budú krivích pálit a z rovníma potpaluvat (Zvončín TRN) - žart. výsmech krívajúcim; rovne s krivim, suche z mokrim (Čaklov VRN) - niekedy je spolu s vinnými potrestaný aj nevinný
2. idúci, postupujúci rovno, bez okľúk určitým smerom, neodbočujúci, nevybočujúci, priamy: Najstaršá cesta bola, čo stavala Márija Terézija, tá mala jako rovní smer, ot severu na juch (Skalská N. Ves TRČ); Draha bula rouna, ta som mušel odbočidz do poľa (Myslava KOŠ); Šachta ňebula rouna, aľe šregova (Vranov)
F. rónó cestó (niečo získať) (Revúca) - ľahko, priamo, bez komplikácií; rovním pádom (niekam prísť) (Dol. Súča TRČ) - priamo
3. nevychyľujúci sa z roviny, nemajúci hrbole, vyvýšeniny, priehlbiny, plochý, hladký: Ťieto rouňie dreveňie taňiere maľi okolo kraja takí žľiabok, v ňom ostala masnota z mesa (Pukanec LVI); Jedoraz braľi oťedz obiľia na rounej zemi (Devičie KRU); Na róné ceste se prevrhnúl (Nandraž REV); Keď hi_hnalo, ďe prišľi na rovňejšie, tan sa zastaveľi (Fačkov ŽIL); Tag zme pekňe ňiedze našľi rovní pľadz a začalo sa veselo tančic (Šebešťanová PB); Na holohumnici pre_ctodolu to moselo bid rovné, usporádané, tam sa mlácilo (Modranka TRN); A prez dzeň, ta śe šumňe popravilo a śe z druhu plachtu prekrilo, že buľi posceľe rovne, ustlate (Arnutovce SNV); Vibral som sebe take dobre mesco rovne, tak som miśľel, že tu ja skočim (Niž. Hrabovec VRN); Chto ňema taku mašinu, ľem eľektricku abo plinovu, ta tiž muši na briľe pečic, na tej žeľeznej, rovnej (Brezina TRB)
F. rounej ako pokriouka (Čelovce MK), róňí ako stval (Čierna Lehota ROŽ), rovní jako dlaň (Bošáca TRČ), rovní jag dlan (Lukáčovce HLO), rovni jag dlaň (Brezina TRB) - celkom plochý
4. rovnako veľký, rovnaký, jednaký: Ked boli rounej mieri, prednia a zadnia plt po šesnáz metrou, to bou̯ zväzok a to volali osminovec (Lúčky RUŽ); Kúpila som si čižmi, ľebo na Veľkú noc, keď išľi f kroji, abi som bola a_ja s ňimi taká rouná (Čierny Balog BRE); Takíh dvuh rouneh ľidí son v živoťe ňeviďev (Rovňany LUČ)
L. (oje) išu̯o v rovnej míre (k veľkosti ťažného zvieraťa) (Štefanov SEN) - primerane; z rovnej míri (urobil niečo) (Kamanová TOP) - hneď, okamžite, v tom momente
F. boľi rouňí ako vajcej morčacie (Rovňany LUČ), buli calkom róní, edom ag druhí (Revúčka REV) - veľmi sa na seba ponášali
5. ktorý má rovnakú hodnotu, cenu, platnosť, rovnaký význam, rovnaké právo, rovnocenný, rovnoprávny: Žáden í neňí rovní, tak je velice krásná a s každím enem tag zametá (Borinka BRA)
F. vrana g vraňe sedá, rovní rovného si hledá (Kuklov MAL), rovni sebe rovnoho hľeda (Čaklov VRN) - ľudia s rovnakými al. podobnými vlastnosťami, záujmami ap. sa obyčajne priťahujú
6. (o čísle a počte, o sume) plný, úplný, presný, celý: Mau̯ son rovníh jedenázď rublou (Topoľčianky ZM); Dav som mu dvesto rovníh a šlus (Radošina NIT); To je rovnich peďesiat (Terchová ŽIL)
7. priamy, úprimný, čestný: To buli šicko róní chlapi (Rochovce ROŽ)

rovnosť p. rovný

rovný príd
1. nevychyľujúci sa zo smeru, priamy, op krivý: regula: prawidlo, regula, rowná čára (KS 1763); tito duby a buky rownu ssnuru nech sázegu (PH 1770); táto cesta rowná y bezpéčná gest (BlR 18. st); dwe welike lužice, gedna s nich rowna a druha nakriwena byla Kur 18. st; arbor recta: rowny strom (PD 18. st)
2. nemajúci vyvýšeniny a priehlbiny, plochý: tam, kde wčilegssj hradza wikopana gest, predtym rowna luka bila (TURIEC 1726); terra perlibrata: peknég rownég zemi kragina (KS 1763); kdybys na podlahu rownú kládel pokrywené drewo, neukladalo by sa, odéwssad by wrzalo; noha ma stála na rowném mjste (BlR 18. st)
3. rovnako veľký, rovnaký, taký istý; podobný: on (Pán) róvni k úródnomu sztromu, pri śivich vodách poszadzenomu (DŽ 1752); aeqvidies: rownodennost vel rowná noc z dňem (KS 1763); když my osmdesáte let žigeme a w službe boži pracugeme, negen za rowni čas w budúcjm žiwote panowat budeme (VP 1764); 17 sedmáků a 7 ssestáků rownú platnost magú (LU 1775); swrčky gsu zwiratka šaškam malim rowne (PR 18. st)
L. r-ým dielom, r-ou mierou, r-ým spôsobom rovnako: ponewadž se bielimy ssatamy y perynamy na predgmenowane sestry Dorothea a Anyčka gesste za ziwobiti pana otcze sweho Paulusa Gyeörkovicsa rownym dilem podelilj, nech bude ten dil pry pokogy wedle wule gegich (KRUPINA 1692); (kapitán) owsa nechce tak brat, gako slawna stolicza rownu mgeru uridila, ale z wrchom na morawsku mgeru (D. SÚČA 1721); rovnim spusobem zadam, aby sme obe stranky gak pred panom swagrom Andreanszky Ferenczom, gaksto richtarom negakeg hambe nezustaly (HLOHOVEC 1743)
F. odplacovať r-ou mincou komu rovnako: kdy tedy Bůh odplacuge nam rownu myncu a pripjga nam kalych trpky, což se nam zda to kriwe a nesprawedliwe (SP 1696)
4. rovnomerný, pravidelný: (o ovciach) ssiroko okruhlé cželo, hladký jazyk, krátky rowný nos, mocné nohy, hrubý, z hojnu wlnu obrastnutý chwost (VOv 1779)
L. r-ou mierou rovnomerne: i lalie a ruže rovnú tam (v záhradkách) mírú bili rozsíté (BR 1785)
5. vyrovnaný, pokojný: z twári rowná tichost a čnost se wipressčuwala (PT 1778); zachovávajťe i vi rovný život a aňi vám ništ ňebuďe scházaťi, chibiťi (BR 1785); Pane, wykonag, že bych z rownym krokem bez negakeg žalobi aneb sskamraňa teba neunowaňe nasledowal (BlR 18. st)
6. kt. má rovnakú hodnotu, cenu, platnosť, rovnaký význam, rovnocenný: rychtarz gma byti rowny wssem lidem, ortyl ani gma nagiti, ani lati (ŽK 1473); nebohy Uhliar Gyuro owssem ubohy a tak psotny, že sotwa w dedine rowny se mu nachodil, hospodar bil (FOLKUŠOVÁ 1731); gestli wssetczy rowni sme w Kristu, teda y wespolek rowny mame bity (ŽA 1732); jinych zarobkou temer žadnych nemáme, všeckni sebe rovni a v jednakem povolani i chudobe postaveni jsme (BOCA 1771-72 LP); kde se chcze ženity, hled sobge rownu wzitj, mladenecz pannu, wdowecz wdowu wem, babu att wezme dedek (SNS 1786)
F. simile simili gaudet: tahne se rowný k rownému, wrana rada pry wrane seda (SiN 1678); similis simili gaudet: podobný rád s podobným towaryssý, rowný slussý rownému, doba k době, rowný rowného hledá, mladý s mladým, starý s starým (WU 1750)
7. (o čísle, počte, sume) plný, úplný, presný, celý: (sedliaci) dawagi owsa dwiestie korczu rownych (KRASŇANY 1576); lyežnikom cžisteho rowny kor 1 (ŽILINA 1585); synu můg, kdybys gesste tak starý byl, polowic tak starý, čtwrť tak starý a geden rok starssj, tak bys měl rowných 100 rokůw (LU 1775)
8. mat párny: počet zlatých gest neb rowný, gako 2, 4, 6, 8, aneb nerowný, gak 3, 5 (LU 1775)
9. úprimný, otvorený, priamy: tractus aeqvabilis orationis: pekná równá reč; oculi fideles: rowné, prawé pohleďenj (KS 1763); aniž se o to mnoho snažil (Pygmalion), aby namjsto zgewenjch šidjru dobropestnj lide osadenj k auradum bili, domnjwage se, že y tito rowné gsu powahi (PT 1796);
P. tpn Rowna patak (Rovné 1413 VSO); Rovna (Rovné 1414 VSO); -osť ž
1. vyrovnanosť, plochosť (o teréne): nekudy zem rowna yako rowina a hladkost, rownost zeme, ginde hory se spatrugi (KoA 17. st)
2. rovnakosť, zhodnosť, totožnosť: w tom pak drewa rubánj nech se porubaného drewa gistá mjra a strewjc rownost zachowá (PH 1770); w tento mesic pred rownostu dne z nocu studne kop, bude woda w hognosti wzdicky (PR 18. st); tu to slowjčko gako sicut neznamena rownost, ale podobnost (CS 18. st)
3. práv dohoda, vyrovnanie: Pawel Hutnik nas prosil pro lepsie podtwerdzenie a y pamatku, aby sme my mely na takowu udelanu rownost list pod miasta nasseho peczetow widati; pred mudrimy a oppatrnymy lidmy a messteny rownost a gednanya se stalo, pred tymy lidmy Mathey Klopankin kupil dom na erek (JELŠAVA 1567; 1607); item dwa bratri Duro a Ondreg Micž rownost učinily mezy sebu strani lazu toho piwoluskowskeho (OČOVÁ 1663)
F. vojsť v r. pokonať sa, dohodnúť sa: richtar Mikolaš Zahoriak a ostatni susedy sucze napomenuty w rownost z welikomožneho pana Andraša Jakusitia služebnikom sz Burianfim wesly (D. SÚČA 1611)
4. rovnaké právo, rovnaké postavenie: mnohe veci užitečne rovnost a jednostajnost v společnosti bratrskej čini a puosobi (B. BYSTRICA 1633 CM); Imrich w mnohich dedinach. kde rownost bila, urobil nerownost (P. BYSTRICA 1677); (Pán) oroduge za nas nie spusobem poniženostj, ale uprimnosti, nie spusobem poddanostj, ale rownostj (CS 18. st)