Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ustrašený príd. kt. sa bojí; svedčiaci o strachu; vystrašený, ustráchaný, ustrachovaný: u-é dieťa; u-é oči;

ustrašene prísl.;

ustrašenosť -i ž.

ustrašene prísl.

ustrašený príd. naplnený strachom, plný strachu, naľakaný, ustráchaný: u-é decko, u-é oči, u. pohľad; [Maliniarky] stáli ustrašené a čakali, kto sa to vymoce zo smrečiny. (Ondr.) Jeho ustrašený obličaj prezrádza čosi hrozného. (Ráz.);

ustrašene prísl. pozerať u. so strachom;

ustrašenosť, -ti ž. pocit, prejav obavy, strachu