Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

oblak -u m.

1. vodné pary tvoriace vo vzduchu súvislý celok: ľahký o.; ťažké, búrkové o-y mračná; o-y letia

2. zhluk čiastočiek niečoho vo vzduchu: o. dymu, piesku, vône

● lietať, vznášať sa v o-och a) nereálne zmýšľať b) byť vo vytržení; nebude z toho o-u dážď neuskutoční sa to;

obláčik -a/-čka, obláčok -čka m. zdrob.

oblak -ku pl. N -ky m.

obláčik ↗ oblak

oblačisko ↗ oblak

obláčok ↗ oblak

oblak -ku pl. N -ky m. 1. ▶ viditeľná sústava veľmi malých vodných kvapiek al. ľadových kryštálikov vznikajúca zrážaním vodnej pary vo vyšších vrstvách atmosféry: biely o.; dažďový, búrkový, sivý, tmavý o. mrak, mračno; na oblohe sa prevaľovali, plávali, stáli riedke, husté, mohutné oblaky; z oblakov nespadla ani kvapka; spoza oblakov vyšlo slnko; dívať sa z lietadla letiaceho nad oblakmi; končiare hôr boli zahalené v oblakoch; vták vyletel hore k oblakom; V páľave rovín sa nám marí, že stojaté oblaky sú hory. [I. Štrpka]; Mesiac sa vystrčí, hneď sa aj skrýva za oblaky [...]. [P. Jaroš]; Ležala na chrbte, hore nad hlavou jej premávali oblaky a operená háveď [...]. [J. Blažková] ▷ meteor. kopovitý oblak oblak s ostro ohraničenými obrysmi, ktorý sa tvorí za pekného počasia (horné časti oblaku osvetlené slnkom sú oslnivo biele, dolné sú sivé až tmavosivé), kopa
2. ▶ nahromadené množstvo drobných čiastočiek nejakej hmoty al. drobných živočíchov (hmyzu) vznášajúce sa vo vzduchu, mrak, mračno: o. sopečného popola; zo zeme sa dvihol o. prachu; z kotla sa vyvalil o. pary; keď prešla okolo, vznášal sa za ňou o. jemného parfumu; rádioaktívny o. vznikajúci počas jadrového výbuchu al. po jadrovej havárii; o. medzihviezdneho plynu; potiahol z cigary a vyfúkol oblak dymu [P. Krištúfek]; A podvečer sa na neho vrhajú pištiace oblaky komárov, pred ktorými nemá kam utiecť. [I. Izakovič] ▷ fyz. elektrónový oblak súbor elektrónov obklopujúcich jadro atómu
◘ fraz. lietať/vznášať sa v oblakoch al. chodiť s hlavou v oblakoch al. mať hlavu v oblakoch predstavovať si neskutočné, zidealizované situácie, snívať, rojčiť, fantazírovať; spadnúť z oblakov vrátiť sa späť do reality, prestať zmýšľať nereálne nebude z toho oblaku dážď al. z toho oblaku nezaprší z toho nebude nič, to sa neuskutoční, nepodarí
▷ obláčik -čika/-čka pl. N -čiky/-čky, zried. obláčok -čka pl. N -čky m. zdrob.: nebo bolo čisté, bez jediného obláčika; po oblohe plávali kučeravé obláčky; vydychoval obláčiky pary; vyfúkol o. cigaretového dymu; Vylihuje si na chate, ráta obláčiky na nebi. [J. Váh]; Keď zavial vetrík, z kvitnúcej kosodreviny odlietali obláčiky peľu. [M. Chudík]; oblačisko -ka -čísk s., v sg. i m. zvel.: oblačiská sa poddávali nárazom vetra; Pre tieto husté a obrovské oblačiská človek nevie, či je noc alebo deň. [J. Fekete]

kúdol zvírený útvar drobných čiastočiek • oblak • mračno • mrak: kúdol, oblak dymu; mračno, mrak sadzí • kotúč: rozvírený kotúč prachu • kúr • expr.: kundol • kúrňava: kundol, kúrňava piesku

oblak 1. pary tvoriace v ovzduší súvislý celok • mrak • mračno (obyč. tmavý, ťažký oblak): nad mestom visia nízke oblaky, mračná; búrkový oblak, mrak • chmára (obyč. dažďový oblak): chmáry na obzore • expr. kúrňava: ženie sa snehová kúrňava

2. zhluk čiastočiek vo vzduchu pripomínajúci oblak • mrak • mračno: oblaky, mračná dymu • kúdol • kúr: zvírený kúdol, kúr prachu • expr.: kúrňava • kundol: zdvihla sa kúrňava piesku • roj (o hmyze): roje, oblaky komárov • zried. záhal (Figuli)

roj 1. veľké spoločenstvo lietavého hmyzu; vo včelárstve časť včelstva, ktoré sa oddelí ako nová rodina: roj sršňov, včiel • chumáč (hustý roj): chumáč ôs • expr.: chumeľ • guča • hrča • húf: chumeľ, húf komárov • expr.: oblak • mračno: oblak, mračno kobyliek

2. p. kopa 2

oblak, -u m.

1. zhluk vodných pár držiacich sa vo vzduchu na oblohe; mračno: tmavý, sivý, biely o.; ľahký, ťažký, hustý o.; dažďové, búrkové o-y; olovené o-y farby ako olovo; slnko je za o-om; slnko sa skrylo za o-y, mesiac vyšiel spoza o-u, nebo sa pokrylo o-mi; o-y letia, plávajú oblohou (po oblohe); o-y sa potrhali; Holé končiare (vrchov) siahali až do oblakov. (Taj.);

pren. symbol nebezpečenstva, kritickej situácie, starostí, hnevu: Ale sa predsa husté oblaky sťahovali nad Matiašovou hlavou. (Kal.) Áno, nad ním visí temný oblak, z ktorého môže udrieť hrom. (Vaj.) U Krepelkov tiež je nebo samý oblak. (Tim.) Na čelo Miline sadol oblak. (Tim.)

● hovor. (tvári sa) ako z o-ov spadnutý, akoby bol z o-ov spadol prekvapený; lietať, vznášať sa v o-och; mať, nosiť hlavu v o-och dať sa unášať nereálnymi, neskutočnými predstavami, plánmi, snívať; expr. orať nosom o-y (Tim.) byť, chodiť veľmi pyšný, namyslený; hovor. vynášať niečo, niekoho do o-ov veľmi, nekriticky vychvaľovať; lož ap. siahajúca do o-ov veľká; niečo (napr. úspechy) nepadá z o-ov nezískava sa bez práce, námahy; Nebude z toho oblaku dážď (úsl.) to sa neuskutoční, nestane; nič z toho nebude; expr. dobre sa o-ov nechytal (napr. od bolesti) veľmi trpel; expr. (dostanem, chytím ho), čo by popod o-y lietal stoj čo stoj, v každom prípade, za každú cenu;

2. množstvo, zhluk niečoho, čo sa vznáša vo vzduchu: o. dymu, prachu, piesku, pary, vône; Celé oblaky zlatých mušiek sa kúpu v slnci. (Letz);

oblakový príd. zried. oblačný: o-á výška (Záb.) veľká; Spí kdesi na oblakovom diváne. (Jes.) (zloženom) z oblakov;

obláčik, -a/-čka i obláčok, -čka m. zdrob.: Nikde ani obláčka (Kuk.); obláčok dymu (Jes.)

obláčik, obláčok p. oblak

oblak m. strsl, čiast. jtrenč zhluk vodných pár držiacich sa spolu vo vzduchu na oblohe, mrak, mračno: A z ňičoho ňišt, le_naráz voláki oblak sa zdvihou̯ a hŕŕ - dáž na nás (Tek. Breznica NB); To ten černokňažňíg miseu̯ biť f_tíh oblakách (Blatnica MAR) Koť su oblaki zňížeňie, buďe padať (Mur. Dl. Lúka REV); Ale pri zvážački nám bejvalo veľmej ponáhle, ag išou̯ oblak (Čelovce MK); Takí oblak, to je nič, pršad nebude (Dol. Súča TRČ)
L. túrňoviťie oblaki (Mur. Dl. Lúka REV) - vo veľkých výškach; dažďiví oblak (Čierny Balog BRE) - z ktorého prší; oblake stávajú (Čelovce MK), oblaki sa zhánejú (Rochovce ROŽ) - oblačí sa; oblake sa pretrhle (Poltár RS) - začalo veľmi pršať
F. adaj sa oblag rostrhnúl, že kelí sem choďá! (Mokrá Lúka REV) - o veľkom prívale ľudí; ďiu̯ sa oblakou ňechiťiu̯ od buoľu (Rim. Píla RS) - o veľkom telesnom utrpení alebo žiali; nezhánej oblaki! (Kopráš REV) - nevymýšľaj!; obláčik i obláčok m. zdrob. expr.: Ňebolo obláčika na nebi (Koniarovce TOP); Akí obláčik, a čo to porobilo! (Blažovce MAR); Nevidno ani obláška (Rochovce ROŽ); Ve_to len totod oblášog nás pokropí (Kameňany REV)

oblak p. oblok

oblak m
1. vodné pary tvoriace vo vzduchu súvislý celok, mračno: gedenkrate bjwsse oblaky possmurne (KRUPINA 1675); slunce, budže gest kdekolwek, switj wždicky, ačkolwek oblaky geg nam ukrywagj (OP 1685); slisal-ly swedek, ze by (Mária Nemček proti Lukačkovej) mluwila: ,,Widam was s oblacze lietaty`` (PRIEVIDZA 1737); počalo sa ponegprw nebe z čiernimi oblakami aneb chmarami zatahowati (MS 1758);
x. pren ty sy (Kristus) swetlo prawé wlasti, zažen oblak truchliwosti (CC 1655) o smútku; ty sy (Mária) slúnko, která hrycha oblaki rozháňáss (BlR 18. st)
F. zhladil sem yako oblak neprawosti twe a yako mlhu hřychy twe (BAg 1585) o ochrane; když štestí lidské nejjasnejší se svítí, tehdaž do černých se hledí oblaků skrýti (ASL 1676) o ustavičnej zmene; Pane na nebi, práwda twá až do oblaku (BlR 18. st) je nekonečná; hrichi moge, ktere su gako oblaky hrube (ET 18. st) o ich váhe a počte
2. množstvo, zhluk niečoho, čo sa vznáša vo vzduchu: prachu oblak usilowal se nebe a zeme zastynit; rozdelowali se zapálené wonné weci na oblak; para pak wonnecj na spusob oblaku wzhuru se pozdwihuge (PT 1778; 1796); (šášky) w spusob oblaku letice, kde se spustja, ssetko skaza (PR 18. st)
3. bibl znamenie božej prítomnosti a prostriedok božej ochrany: ale pod oblaczemi (?) a cazateli (Mod 16. st); otcowe nassy wssickni pod oblakem byly a wssickni more pressly (DuH 1723); we dne swietlý oblak, w nocy ohniwý stlup jim cestu ukazowal (PrW 1780)
4. koho množstvo, zástup:
L. y mi teda, magice takowy oblak swedkůw, skrze trpeliwost konegme (SP 1696) veľa
F. co oblak tak mnohých pobožnjch svedkúv mám již privázeti v týchto časích našich (Tr 1728); -ový, oblačný príd k 1: nubilus: mračny, oblačny, tmawy; nubilosus: zamračeny, oblačny, zassmúreny (KS 1763)
L. arcus caelestis: dúha oblakowá (KS 1763) na nebi; k 3: Hospodin predchazel ge (pútnikov) we dne w slupu oblakowem, w nocy pak w slupu ohniwem (COB 17. st); zestúpil Pán w stlúpu oblakowém a stál pri dwerách stánkowych, kdiž wolal na Áarona a Marygu; nebo blýsko gést deň a približuge se deň Páňe, deň oblakowy, deň oblaku božieho (KB 1757); sám Bůh synum izrahelským bude cestu ukazowati w oblačném stlupe (PrW 1780); oblačno prísl k 1: kapustu do wlchkeg, čestwo rozaneg zemi, kdis gest oblačno a ťeplo, sat do hradi (PR 18. st); subst oblačno s oblačnosť: oblačno, wjtr a desst prekažj žatwe (NK 1717); -osť ž množstvo oblakov na istom mieste: málo k oblačnosty nachilná nebe twárnost (PT 1778); obláčok [-ek] dem k 1: tak gasny čas byl, že gedneho obláčku nebylo (P. ĽUPČA 1699 E); nubecula: oblaček, maly oblak (KS 1763);
x. pren odstupme, odstupme načas, nebo (prenasledovanie) oblaček gest toliko richle pomigegicy (CS 18. st)

oblak² p. oblok

oblok, oblak² m otvor v stene al. jeho výplň (s istým zariadením) na osvetľovanie al. vetranie, okno: wydeli zme nad oblakem scenu wibratu s. l. 1589; w gedneg armarie skla na obloky (TRENČÍN 1597); na hyntow skleny, na kterem y obloky poprawowal y sukno do oblokow prybil (SOBLAHOV 1651); do meskeho domu papiera kupeno na oblake gedna libra (ZVOLEN 1654); swedek oblok otewrewsse, wen na ulyczu se djwal (MARTIN 1734); kupil som geden oblak na cinterewsku hysku (PREŠOV 1755); dwerce neb obloki na kurjencoch magu proti wjchodu slunce obracené byti (PL 1787); -ový, obločný príd: za ramj obločne (dalo sa) fl 1 (TURIEC 1739); fenestrale: oblokowy rám (LD 18. st); obločok [-ok, -ek], oblaček dem: obloczkj krysstalowe (s. l. 1637); wtom sem sam u sebe pomislel, asnad Samuele oblocžkom zabily (KRUPINA 1643); stalarowi za tabulku, kteru pod wizu na obloczok pribil (ŽILINA 1681); fatens wtom otewrewsse obloczek, widel oczima swima, že barbier bil Mlinarcžika (L. MIKULÁŠ 1690); o vhly pak slissal, yakžto y w oblotzku znamenye bolo (TURIE 1727); aby sme skrze tu ranu (po kopiji), gakossto skrz negyki obloček, srdce Kristowe widet mohli (SPr 1783); sediš (milá) teraz pod oblačkem jak ružovy kvet, vyplakala si sve oči, zmenil sa ti svet (PV 18. st);
x. pren o, kdibi nam gako nekdy w sihoti Patmos swatenu Yanowy negmenssi obloček, negmenssa sparka aneb dierka se otewrela do nebes (MK 18. st) o prostriedku umožňujúcom niečo vidieť