Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

meluzína -y -zín ž. expr. (podľa Meluzíny, mytol. bytosti) víchrica

meluzína -ny -zín ž.

meluzína -ny -zín ž. ⟨VM⟩ expr. ▶ kvílivý, silný, prudký vietor, víchrica (podľa mytologickej Meluzíny, zosobnenia kvílivého vetra): v komíne hvízda, skučí m.; Zimnou krajinou meluzína plače. [Š. Žáry]; Niet medzi nami rozdielov, všetkých nás rovnako šľahajú divoké vetry, búrky a meluzíny. [S. Rakús]; Po chrbte holých lúk sa jeseň rozkotúľa s píšťalou meluzín, s paletou žltých krás. [M. Rúfus]

meluzína -y ž. ‹VM› kvílivý, skuvíňajúci vietor (podľa mytologickej Meluzíny – zosobnenia kvílivého vetra);

meluzínový príd.

meluzína p. vietor 1

vietor 1. prúdenie vzduchu horizontálnym smerom: ostrý, ľadový vietor; vietor sa obrátil • vetrík • vánok • poet. van (veľmi mierny vietor): jarný vetrík, vánok • víchor • víchrica • povíchrica (prudký vietor): strhol sa víchor, bola zúrivá víchrica, povíchrica • vetrisko (silný vietor) • zastar. povetrica (silný vietor) • zried. predsvitník (svieži vietor pred svitaním) • expr. meluzína: meluzína hvízda • orkán • uragán (ničivý vietor vznikajúci v subtropickom a tropickom pásme) • tornádo (orkán obyč. v juhovýchodnej časti Severnej Ameriky) • hurikán (orkán v oblasti Karibského mora) • tajfún (orkán vo východoázijskej oblasti) • föhn (teplý suchý horský vietor) • zefyr (ľahký západný vietor) • monzún (pravidelný vietor vanúci najmä v južnej a východnej Ázii) • mistrál (búrlivý a studený vietor v južnom Francúzsku) • bríza (mierny vietor najmä na mori) • bora (južný vietor v Dalmácii)

2. p. vzduch

Meluzína, -y ž. mytol. bájna bytosť zosobňujúca vietor;

pren. meluzína búrlivý vietor, víchrica: Tiahle plače meluzína. (Roy)

meluzína ž. silný vietor; víchrica: meluzína (Bzince p. Jav. NMV, Šoporňa ŠAĽ)