Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vynahradiť dok. nahradiť (význ. 1): v. škodu; stonásobne v. dobrotu niekomu odplatiť;

nedok. vynahrádzať -a, vynahradzovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vynahradiť ‑í ‑ia dok.

vynahradiť -dí -dia vynahraď! -dil -diac -dený -denie dok.

nahradiť 1. dať náhradu • vynahradiť: stratený čas sa nedá nahradiť, vynahradiťkompenzovať rekompenzovať vyvážiť (v rovnakej hodnote): nedostatok sily kompenzoval, vyvážil odvahou; všetky výdavky mu rekompenzovaliodškodniť (nahradiť spôsobenú škodu): odškodnili ho za straty peniazmi

2. dať niečo za niečo iné, ustanoviť niekoho za niekoho iného: nahradil zlú súčiastkudosadiť: dosadiť premennú do rovnicezastúpiťhovor. zaskočiť: zastúpil, zaskočil kolegu v prácizastaráv. zastaťkniž. suplovať: zastala matku v domácnosti; škola nemôže suplovať rodinuodb. al. kniž. substituovať: kyselinu treba substituovať roztokomvystriedať vymeniť zameniť (nahradiť výmenou): vystriedal motorku autom; zamenil uniformu za oblek


odplatiť sa dať niekomu niečo ako protihodnotu al. náhradu za niečo (v kladnom al. zápornom zmysle): veľkoryso, zle sa mu odplatil za ochotu; Ako sa vám odplatím?odplatiť splatiť vrátiť (niekomu niečo): odplatím, splatím, vrátim vám všetko dobré, čo ste mi urobili; odplatila, vrátila mu urážkuvynahradiť (za utrpenú ujmu): mnohonásobne vynahradiť škoduodmeniť sa dať odmenu (v kladnom zmysle): odmeniť sa za vernosť; dať niekomu odmenu za vrátenie stratenej veciodvďačiť sazried. privďačiť sa (z vďačnosti za kladný čin): odvďačiť sa za pomoc niekomuodslúžiť sahovor. revanšovať sa (službou al. iným spôsobom za vyhovenie): dobre sa vám odslúžim, ak mi pomôžete; nechcem to zadarmo, revanšujem sa vámzavďačiť sa: Čím sa môžem zavďačiť svojim dobrodincom?pomstiť sa (odplatiť sa pomstou za krivdu, zlo): pomstil sa jej za urážku rozchodom


vynahradiť p. nahradiť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vynahradiť, -í, -ia dok. (komu čo, čo)

1. vyrovnať, odčiniť škodu, stratu (najmä hmotnú), nahradiť: v. niekomu škodu; Uveril sľubom brata, že mu jeho peniaze vynahradí. (Tomašč.) Zameškaný čas vynahradí inokedy. (Heč.) Teraz si musíme všetko vynahradiť, čo sme zameškali. (Jil.)

2. odmeniť sa, odvďačiť sa niekomu za niečo, nahradiť, uhradiť ako odmenu za preukázanú službu: Nech ti boh vynahradí tvoju dobrotu. (Kuk.);

nedok. vynahrádzať, -a, -ajú o vynahradzovať, -uje, -ujú

vynahradiť dk čo
1. vyrovnať, nahradiť, odčiniť niečo: grunt dostal se panu Petrowy, nagde-lj se niečim watssy, techdy powinnen bude bratowy swemu zo sweg zeme neb zahrady winahradit (SUČANY 1677); strany nahrady bukowynskey luky Stephan to chce wynahradity (ILAVA 1668); nakladky magi se nauplne ode mne winahradit (P. BYSTRICA 1689); priniceni sme pro nedostatek suplikovati vznešenu a slavnu stolicu, aby ten jisty utrov vynahrazeny byl (NOVÁ VES n. Ž. 1690 LP); jestlibi (mlyn) bil wipalen, possessor tohože mlina takowu sskodu mestu bude powinen winahraditi (KRUPINA 1733); kterissto prgestupek bý podle kraganskeho prawa ze sto rinskými zlatimý winahracen mel býti (S. ĽUPČA 1782); gestli si komu w nečom ubližil neb ukriwdel na statku, neb na dobrem gmene, to nagprw winahrady (MiK 18. st)
2. vrátiť niečo: mne otecz manželky mé od Turkú wymenjl, temto pak synum geho dczery že by se to odtud wynahradilo (ZVOLEN 1619); to wiznawam, že kdj mu (Katrena) neco zaurnila we dne, tehdy strogil se geg, ze to winahradj w nocj (ŠTÍTNIK 1697); (Paulus) ani penž za nasse nakladke nechce nám wynahraditi (PUKANEC 1774); y žita dwacet cžtwrtyen tež manželowy swemu nebohemu požičanich, malo bi se nawratit a winahradit; wyna pany wdowy predalo se dewat okowy, tyeto penize pany wdowy mali bi se wiplatit a winahradit (KRUPINA 1791); vynahrádzať, vynahradzovať ndk k 1: takoweto hryechy, wystupky, mordarstwy a zbogstwy zgewne smrtou magj se wynahrazowaty a odplacaty (KRUPINA 1683); kďiž nám nečo utrhá zrozenosť, to winahrazuge nám wťip a umelosť (BE 1794); ačkoli Buh častokrate na poboznich križ dopusstj, wssakže to potomne wjnahrazuge (CS 18. st); Zacheus gestli koho oklamal, sstwernasobne winahradza (MK 18. st); k 2: falessneho sweta mudrost záleži w zlosti, zle za zle winahradzowať bez milosrdenstwí (GV 1755); se nam sotwa tretia častka, ba z nekterich nic, nakladkuw nassich newinahrazuge (V. BOCA 1772); vynahradiť si dk nahradiť, odčiniť si škodu, ujmu: to si vynahradím, urobím ti škodu, vyndem ti na žlab, vypustím ti vodu (PCh 18. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P, P (poza) – R z r. 1994, 2006, 2021*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu