vynahradiť dok. nahradiť (význ. 1): v. škodu; stonásobne v. dobrotu niekomu odplatiť;
nedok. vynahrádzať -a, vynahradzovať
vynahradiť -dí -dia vynahraď! -dil -diac -dený -denie dok.
nahradiť 1. dať náhradu • vynahradiť: stratený čas sa nedá nahradiť, vynahradiť • kompenzovať • rekompenzovať • vyvážiť (v rovnakej hodnote): nedostatok sily kompenzoval, vyvážil odvahou; všetky výdavky mu rekompenzovali • odškodniť (nahradiť spôsobenú škodu): odškodnili ho za straty peniazmi
2. dať niečo za niečo iné, ustanoviť niekoho za niekoho iného: nahradil zlú súčiastku • dosadiť: dosadiť premennú do rovnice • zastúpiť • hovor. zaskočiť: zastúpil, zaskočil kolegu v práci • zastaráv. zastať • kniž. suplovať: zastala matku v domácnosti; škola nemôže suplovať rodinu • odb. al. kniž. substituovať: kyselinu treba substituovať roztokom • vystriedať • vymeniť • zameniť (nahradiť výmenou): vystriedal motorku autom; zamenil uniformu za oblek
odplatiť sa dať niekomu niečo ako protihodnotu al. náhradu za niečo (v kladnom al. zápornom zmysle): veľkoryso, zle sa mu odplatil za ochotu; Ako sa vám odplatím? • odplatiť • splatiť • vrátiť (niekomu niečo): odplatím, splatím, vrátim vám všetko dobré, čo ste mi urobili; odplatila, vrátila mu urážku • vynahradiť (za utrpenú ujmu): mnohonásobne vynahradiť škodu • odmeniť sa • dať odmenu (v kladnom zmysle): odmeniť sa za vernosť; dať niekomu odmenu za vrátenie stratenej veci • odvďačiť sa • zried. privďačiť sa (z vďačnosti za kladný čin): odvďačiť sa za pomoc niekomu • odslúžiť sa • hovor. revanšovať sa (službou al. iným spôsobom za vyhovenie): dobre sa vám odslúžim, ak mi pomôžete; nechcem to zadarmo, revanšujem sa vám • zavďačiť sa: Čím sa môžem zavďačiť svojim dobrodincom? • pomstiť sa (odplatiť sa pomstou za krivdu, zlo): pomstil sa jej za urážku rozchodom
vynahradiť p. nahradiť 1
vynahradiť, -í, -ia dok. (komu čo, čo)
1. vyrovnať, odčiniť škodu, stratu (najmä hmotnú), nahradiť: v. niekomu škodu; Uveril sľubom brata, že mu jeho peniaze vynahradí. (Tomašč.) Zameškaný čas vynahradí inokedy. (Heč.) Teraz si musíme všetko vynahradiť, čo sme zameškali. (Jil.)
2. odmeniť sa, odvďačiť sa niekomu za niečo, nahradiť, uhradiť ako odmenu za preukázanú službu: Nech ti boh vynahradí tvoju dobrotu. (Kuk.);
nedok. vynahrádzať, -a, -ajú o vynahradzovať, -uje, -ujú
vynahradiť dk čo 1. vyrovnať, nahradiť, odčiniť niečo: grunt dostal se panu Petrowy, nagde-lj se niečim watssy, techdy powinnen bude bratowy swemu zo sweg zeme neb zahrady winahradit (SUČANY 1677); strany nahrady bukowynskey luky Stephan to chce wynahradity (ILAVA 1668); nakladky magi se nauplne ode mne winahradit (P. BYSTRICA 1689); priniceni sme pro nedostatek suplikovati vznešenu a slavnu stolicu, aby ten jisty utrov vynahrazeny byl (NOVÁ VES n. Ž. 1690 LP); jestlibi (mlyn) bil wipalen, possessor tohože mlina takowu sskodu mestu bude powinen winahraditi (KRUPINA 1733); kterissto prgestupek bý podle kraganskeho prawa ze sto rinskými zlatimý winahracen mel býti (S. ĽUPČA 1782); gestli si komu w nečom ubližil neb ukriwdel na statku, neb na dobrem gmene, to nagprw winahrady (MiK 18. st) 2. vrátiť niečo: mne otecz manželky mé od Turkú wymenjl, temto pak synum geho dczery že by se to odtud wynahradilo (ZVOLEN 1619); to wiznawam, že kdj mu (Katrena) neco zaurnila we dne, tehdy strogil se geg, ze to winahradj w nocj (ŠTÍTNIK 1697); (Paulus) ani penž za nasse nakladke nechce nám wynahraditi (PUKANEC 1774); y žita dwacet cžtwrtyen tež manželowy swemu nebohemu požičanich, malo bi se nawratit a winahradit; wyna pany wdowy predalo se dewat okowy, tyeto penize pany wdowy mali bi se wiplatit a winahradit (KRUPINA 1791); vynahrádzať, vynahradzovať ndk k 1: takoweto hryechy, wystupky, mordarstwy a zbogstwy zgewne smrtou magj se wynahrazowaty a odplacaty (KRUPINA 1683); kďiž nám nečo utrhá zrozenosť, to winahrazuge nám wťip a umelosť (BE 1794); ačkoli Buh častokrate na poboznich križ dopusstj, wssakže to potomne wjnahrazuge (CS 18. st); Zacheus gestli koho oklamal, sstwernasobne winahradza (MK 18. st); k 2: falessneho sweta mudrost záleži w zlosti, zle za zle winahradzowať bez milosrdenstwí (GV 1755); se nam sotwa tretia častka, ba z nekterich nic, nakladkuw nassich newinahrazuge (V. BOCA 1772); vynahradiť si dk nahradiť, odčiniť si škodu, ujmu: to si vynahradím, urobím ti škodu, vyndem ti na žlab, vypustím ti vodu (PCh 18. st)