Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ľutovať nedok.

1. pociťovať, prejavovať súcit: ľ. chorého

2. mrzieť sa, trápiť sa pre niečo, banovať, želieť: ľ. svoj čin; ľ-je, že nemôže prísť; (veľmi) ľ-m je mi (veľmi) ľúto (ospravedlnenie)

3. hovor. nechcieť stratiť al. vynaložiť niečo: neľ-l námahu, ľ. peniaze (na cestu)

ľutovať sa -tuje sa -tujú sa -tuj sa! -toval sa -tujúc sa -tujúci sa -tovanie sa nedok.

ľutovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovaný -tovanie nedok.

ľutovať sa -tuje sa -tujú sa -tuj sa! -toval sa -tujúc sa -tujúci sa -tovanie sa nedok. 1. ▶ pociťovať ľútosť nad sebou: ak prehrám, nebudem sa ľ.; prestaňte sa ľ.; rád sa ľutuje; nebol čas na ľutovanie sa; Chvíľu sa nechal unášať tým príjemným pocitom, no hneď sa začal ľutovať a ľutoval sa úprimne. [K. Lazarová]; Musíte byť sami k sebe menej citliví a menej sa ľutovať. [VNK 2001]
2. ▶ vzájomne si prejavovať ľútosť, súcit, pochopenie, citovú spoluúčasť: keď sa im nedarí, vzájomne sa ľutujú; Aj keď si ideme na nervy, predsa sú chvíľky, keď spolucítime, keď sa ľutujeme - a vlastne aj máme radi. [L. Ťažký]

ľutovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovaný -tovanie nedok. 1. (koho) ▶ pociťovať al. prejavovať ľútosť, súcit, citovú spoluúčasť s niekým (v nešťastí, v utrpení, v bolesti a pod.): ľ. chorých a trpiacich; mňa nemusíš ľ.; ľudia ho často ľutujú; jeho manželku všetci úprimne ľutovali; nechce byť ľutovaný; A Hanka vo svojej bezmocnosti vyzerala ako dieťa a gazdiná ju zo srdca ľutovala. [V. Mináč]; Šli bez slova, ponorení do seba, syn zahanbený pred vlastným svedomím a ľutujúci otca. [Š. Žáry]
2. (čo; s vedľajšou vetou) ▶ pociťovať výčitky al. nespokojnosť s niečím, mrzieť sa, banovať: ľ. zlý skutok; ľ. slabé výsledky; nezvyknem ľ. svoje rozhodnutia; ľ. hriechy kajať sa; neľutujem nič, čo som urobila; svoje správanie, omyly trpko ľutuje; ľutujú, že sa na to dali nahovoriť; úprimne ľutovala svoje slová; veľmi ľutovali, že neprišli včas; Raz možno budeme ľutovať, že bola príležitosť a nevyužili sme ju. [N. Baráthová] □ ľutujem mrzí ma to (ospravedlnenie)
3. (za kým, za čím; s vedľajšou vetou) ▶ pociťovať žiaľ, zármutok v súvislosti s niekým, s niečím, smútiť za niekým, za niečím, ľútostiť, banovať: nebudem za vami ľ.; ľutovala za svojím pekným domom, za záhradou; raz budeš ľ. za tým, čo si stratila; Už som ti povedal, že som spomínal a priznám sa, že aj veľmi ľutoval za tebou. [K. Lászlová]; Naozaj ľutujem za časom, keď som sa vedel ešte spoľahnúť na svojho strážneho anjela. [L. Ballek]
4. hovor. často v zápore (čo/zried. i čoho) ▶ nechcieť prísť o niečo al. nechcieť vynaložiť niečo (prostriedky a pod.) v prospech niekoho, na niečo, šetriť niečím: ľ. výdavky za autobus; neľutovať námahy venovanej výchove vnuka; Neľutoval peniaze, čo dal za víno. [J. Lenčo]
◘ parem. radšej nech mi závidia, ako by ma mali ľutovať
▷ dok. k 1 poľutovať, k 2, 4 ↗ oľutovať

oľutovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tovaný -tovanie dok. 1. (čo/s vedľajšou vetou) ▶ prejaviť ľútosť nad svojím konaním; pocítiť výčitky al. nespokojnosť s niečím, oželieť: okamžite, vzápätí o. svoj čin; úprimne o. svoje hriechy; raz možno oľutujeme, že sme im nepomohli; neskôr tento krok oľutovala; tisíckrát svoje slová trpko oľutoval; nikdy neoľutoval svoje rozhodnutie; príďte aj vy, neoľutujete!
2. často v zápore hovor. (čo) ▶ pocítiť nespokojnosť nad prostriedkami, časom a pod. vynaloženými na niečo, na niekoho, hodnotiť ich ako premárnené, zbytočné: prvýkrát v živote som oľutovala tých pár eur, ktoré som za túto knihu dala; mnohí neoľutovali ani privysoké vstupné na koncert; nikdy neoľutovala námahu na pomoc svojmu bratovi; určite nikto neoľutoval čas strávený na tomto príjemnom podujatí
▷ nedok. ↗ ľutovať

kajať sa prejavovať ľútosť nad svojimi (zlými) činmi • želieť • ľutovať: kajá sa za svoj skutok; želie, ľutuje svoj zlý čin • náb. robiť/činiť pokánie • fraz. expr. sypať si popol na hlavu: darmo si sype popol na hlavu, už to nenapraví

ľutovať 1. pociťovať súcit, mať citovú účasť s niekým (v trápení) • mať ľútosť • mať súcit: ľutoval trpiacich; mal súcit s trpiacimi • cítiť • kniž.: spolucítiť • súcitiť (s niekým): cítil, spolucítil s každým ukrivdeným • hovor.: šianať • šanovať: šianal, šanoval deti bez matiek

2. pociťovať žiaľ a nespokojnosť s niečím • banovať: ľutoval, banoval svoj čin; banoval, že neprišla • mrzieť (neos.): mrzí ma to • expr. kajať sa • kniž. želieť (ľutovať svoje činy): kajal sa za prečin; želel svoju minulosť • ľútiť • ľútostiť • žialiť (zároveň sa trápiť): ľútostila, žialila nad synovým neúspechom • kniž. žalostiť • nár. expr. ľútať si (Tatarka)

3. p. šetriť 1

šetriť 1. obmedzovať spotrebu niečoho, zbytočne nemíňať, neplytvať (op. plytvať) • sporiť: šetriť, sporiť energiou, silami; šetrí, sporí na platoch pracovníkov • hovor.: šporovať • šporiť • gazdovať: šporuje, šporí, gazduje s časom • hovor. expr. troškáriť (nebyť štedrý, veľkorysý): netroškáril, obdaril ma bohato • expr. škrtiť (úporne šetriť): škrtí na jedle, na platoch • nár. škrvačiť (Tajovský) • hovor. ľutovať: neľutuje námahu, peniaze • nár. žgrvániť

2. robiť finančné úspory, zhromažďovať peniaze, majetok (op. rozhadzovať) • sporiť • odkladať • ukladať: šetriť, sporiť, odkladať na auto • hovor.: šporiť • šporovať: šporí si, šporuje si do pokladničky • expr.: stískať • utískať (po troche) • expr.: skrbliť • skrbiť: skrb(l)í pre vnuka po stovke • pren. expr. sušiť (nevydávať peniaze) • expr.: honobiť • zhŕňať • zháňať (vo veľkom): honobí, zhŕňa, zháňa majetky • pejor.: žgrlošiť • žgrlačiť • žgrliť • žgŕňať • žgrloniť • držgrošiť • skývražiť • skuhrať • skuhriť (nadmieru, prepiato šetriť): celý život žgrlošil; skývražil, skuhral, skuhril, a nič z toho nemal • expr.: skupániť • skúpiť (nerozumne šetriť): Neskupáňte a dajte deťom!

3. dávať pozor, aby sa niekto, niečo predčasne neopotreboval(o), nepoškodil(o), neničil(o) • chrániť: zdravie si treba šetriť, chrániť; šetriť, chrániť zeleň • hovor.: šanovať • šianať: muža si šanuje, šiana • opatrovať • expr. peľhať (zahŕňať starostlivosťou)

ľutovať, -uje, -ujú nedok.

1. (koho) pociťovať súcit, útrpnosť s niekým trpiacim, slabým a pod.: Dievčatko veľmi ľutovalo starého otca aj starú mater, že sa tak museli trápiť každý na inom konci sveta. (Janč.)

2. (čo, zastar. i čoho; so spoj. že i bezpredm.) mať, pociťovať ľútosť, mrzieť sa pre niečo, želieť, banovať: ľ. svoj prečin; ľutujem, že som ťa vyslobodil. (Jégé) Ľutujem. Som svojou škodou veľmi citeľne potrestaný. (Jégé)

3. (čo) brať ohľad na dačo, šetriť: Neľutoval jemnú bravčovú kožu. (Pláv.); neľutuje námahu, peniaze;

dok. k 2 oľutovať

ľutovať nedok.
1. predm. strsl, zsl pociťovať, prejavovať žiaľ al. súcit: No páňi na mňa pozeraľi, ľutovaľi ma (Chlebnice DK); Lutujem te, eš si se oženil (Kameňany REV); Tak son ih ľitovala (Vyš. Skálnik RS); Ani ho nemóžem lutuvat, ked je takí neporánni (Val. Belá PDZ); Ale šak čujte, šag do sa obesí, teho je hodno lutovat (Ružindol TRN)
2. smútiť, banovať za niekým al. niečím: Za tim diaušetom do smrti budem lutuvat (Rochovce ROŽ); Malinké pomreli, lutuvala som velmi (Sereď GAL)
3. nechcieť vynaložiť námahu, peniaze ap.: Nigdi nebuďem lutuvať, že som k vám prišieu̯ (Bobrovec LM); Ľutovla ešťe aj tích pár korún na običajnú kartu (Ležiachov MAR); Tak son na_tín velmo lutuvala (Vieska n. Žit. ZM); No, už je vám škoda lutuvat (Ardanovce HLO); Anička zatád aj lutovau̯a, co spraviu̯a (Záh. Bystrica BRA)
F. chto cukuje, ten ľutuje (Bzenov PRE) - súrenie, poháňanie sa nevypláca

ľutovať [ľu-, li-] ndk
1. koho pociťovať súcit s niekým: prosim, zie mne chudu vdovu litovati raczite (STRÁŽE 1535); Siládi velmi jest litoval pannu (ASL 1603-04); vbit bude bez litowaňy (CC 1655) bez milosti; weru was srdecne lutugem (RADVAŇ 1717)
2. nad čím, za čo, o čom, za kým, čo/čoho pociťovať ľútosť, mrzieť sa pre niečo, želieť, banovať: nelutug papier a wsseczko doloss o swogem domaczem nedostatku (BRATISLAVA 1676); žeby potom nelitowaly a nebanowaly (MP 1718); za Hricyom lytugem, lebo sobe nemužem na wssetke strani pomahat (MARKUŠOVCE 1740); hrychuw se warug, za predessle litug (GV 1755); ti banuges, zalis, lituges nad brečtanom, kteri wihinul (SJ 18. st); lituge o sskode swég; syna sweho stratu nelitowala (BlR 18. st)
L. ľ. svojho výstupku práv (súčasť súdneho aktu) doznať a oľutovať vinu: Balass litugyce sweho wystupku, dal se pred panow nagti (S. ĽUPČA 1605); ľ. nad hriechmi náb budiť v sebe ľútosť za spáchané hriechy: želiete a litugete nad hřijchy wassimi (BAg 1585)
3. koho, čo brať ohľad na niekoho, niečo: lythugicze gedne y druhe strany (ŽK 1561); nelitovali krajana (ASL 1676); nic nelitovali, jeho telo štvertovali (ASL 1687)
4. v zápore čo/čoho s inf nešetriť niečo pri istej činnosti: zatim mi odpiss, nelutug papier (KRUPINA 1651); nelutowal bich tya do ohne wrhnut ((BYTČA) 1672); žadne prace litowaty nemame (Le 1730); ňelutug sol statku dawat (PR 18. st)
F. nelitug dať, kdy potreba, neubudeť tým nic chleba (SiN 1678); -ávať frekv k 2: nad tím žeľúwáme, lituwáwáme (BN 1796); ľutovať sa ndk
1. pociťovať ľútosť nad sebou: misereor: litugem sa (VT 1648)
2. ponosovať sa: všecke tri obce velice skrze pana frumentara ukrivdene, jednomyslne svoju krivdu predložili a pred slavnu stolicu sa lutuvat chceli, ale žadnym koncom nesmeli (TURZOV KA 1798 LP)