vziať vezme vezmú dok.
1. chytiť rukami, nástrojom ap. (a istý čas držať), zobrať: v. noviny zo stola, v. si cigaretu, v. niečo prstami, do prstov, pinzetou; v-i to preč! v. dieťa na ruky, v. dievča do tanca; v-i(te) si ponúkanie; v. palicu na psa; hovor. v-i si kabát! obleč si; v. liek užiť
2. zbaviť vlastníctva, odcudziť, odobrať, odňať (násilím), zobrať, op. dať: všetko mu v-li; v. dieťaťu hračku; v. niekomu jedlo od, spred úst; v. niekomu krv odobrať; v. si život spáchať samovraždu; v. niekomu slovo nedovoliť mu ďalej hovoriť
3. prijať ako svoje, získať (kúpou, ako odmenu, výhodu ap.); zadovážiť si, nadobudnúť, zobrať: v. tovar na úver; v. úplatok; za robotu nev-l nič; odkiaľ v. peniaze? v. si odklad, dovolenku; kde v-l tú bezočivosť?
4. prijať k sebe (do spoločnosti, kolektívu ap.), zobrať: v. podnájomníka, v-li ho medzi seba, so sebou do divadla; (ne)v-li ho do práce, na vysokú školu; v. si obhajcu najať
5. odviesť (za vojaka), zaistiť (políciou ap.), zobrať: v-li ho na vojnu, v. obvineného do väzby
6. odniesť, strhnúť so sebou, zobrať: voda v-la most; neos. v-lo ho s autom do priekopy
7. absolvovať (význ. 2), zabrať, zobrať; zasiahnuť: v. dva schody naraz; hovor.: v. zákrutu šmykom, v-li cestu skratkou
8. prevziať ako úlohu, povinnosť, zobrať: v. si veľa (vecí) na starosť, v. službu za kolegu; v. vinu na seba
9. pochopiť (význ. 1), vyložiť si, zobrať: v. žart doslova, osobne; hovor.: ako sa to v-e z akého hľadiska to posúdime; keď sa to tak v-e keď sa nad tým zamyslíme
10. hovor. expr. (o nešťastí ap.) premôcť (význ. 4), ovládnuť, zobrať: veľmi ho to v-lo
11. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s podst. m. (v A), zobrať: v. skazu skaziť sa; v. koniec skončiť sa; v. na vedomie uvedomiť si;
pren. (ne)v. na vedomie (ne)všimnúť si; v. na zodpovednosť urobiť zodpovedným; v. niečo do úvahy prihliadnuť na to; v. si príklad, vzor od niekoho; v. si na starosť postarať sa; v. do ochrany ochrániť; v. niečo späť odvolať
● v. si niečo do hlavy zaumieniť si; v-l si mi to z → úst; kniž. v. do rúk svoj osud pričiniť sa o lepší život; v. si niekoho, niečo na → mušku; v. niekoho do → parády; v. → rozum do hrsti; v. → nohy na plecia; v. niekoho za → slovo; v. si niečo k → srdcu; v. niekoho na milosť a) odpustiť mu b) začať ho brať na vedomie; v. niečo na → ľahkú váhu; v-lo mu to reč veľmi ho to prekvapilo ap.; v. niekomu → vietor z plachát; v. to (okľukou, krížom) pustiť sa, dať sa (okľukou, krížom); expr.: nech ho, to čert, parom v-e! vyj. zlosť, rezignáciu, ľahostajnosť; aby ho, to, bodaj ho, to čert, parom v-l! zahrešenia
// vziať sa
1. pobrať sa (význ. 1), zobrať sa: v-l sa a nebolo ho
2. zjaviť sa (význ. 2), objaviť sa, prísť, zobrať sa: kde si sa tu v-l? odkiaľ sa v-lo toľko prachu?
3. (o dvojici) uzavrieť sobáš, zobrať sa: vlani sa v-li
// vziať si (o jednotlivcovi) uzavrieť sobáš s niekým, zobrať si: v-l si spolužiačku (za ženu)