hrbáč -a m. expr. hrbatý človek;
hrbáčka -y -čok ž.;
hrbáčik -a mn. -ovia m. zdrob. i zjemn.
hrbáč -ča pl. N -či m. (človek)
hrbáč G a A -ča pl. N a A -če m. (chrobák)
hrbáč1 -ča pl. N -či m. expr. ▶ hrbatý človek; syn. hrbáň: Všetci hrbáči by ju poľutovali. Kto videl taký strašný hrb? [K. Horák] ▷ hrbáčik -ka pl. N -kovia m. zdrob. zjemn.: poviedka o hrbáčikovi; Nad ním, malým chytráckym hrbáčikom, som si lámal hlavu i ja: prečo ho dávno od seba nevyhnala. [L. Ťažký]; hrbáčka -ky -čok ž.: obliecť sa za hrbáčku
hrbáč2 -ča pl. N a A -če m. ▶ tmavý chrobák z čeľade bystruškovitých s krátkymi tykadlami a silnými behavými nohami živiaci sa nezrelými obilnými zrnami: škodlivé hrbáče □ zool. hrbáč obilný Zabrus gibbus
hrbáč expr. hrbatý človek • expr. hrbáň
hrbáč, -a m.
1. expr. človek majúci na chrbte hrb, hrbáň;
2. (mn. č. -e) zool. h. obilný (Zabrus giblus) chrobák, škodca obilia;
hrbáčik, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. k 1
grbáč p. hrbáč
hrbáč m. (grbáč) 1. expr. hrbatý človek: hrbáč (Rozbehy SEN); grbáč (Šuľa MK) 2. menší kopec: Aj kričaľi na mňa, aľe ja som už bou̯ na hrbáči u Semejou (Detva ZVO); hrbáčik m. zdrob. k 1, 2: Vihuklo mu to prasä spoza takieho hrbáčka (Dlhá n. Or. DK); hrbáčik (Vištuk MOD)
hrbáč, hrbáň m hrbatý človek: P. atpn Johannes Hrban (N. MESTO n. V. 1522 U1); Michael Hrbacž (KRUPINA 1643)