radovať sa nedok. mať radosť, tešiť sa, op. smútiť: r. sa z víťazstva, z výhry; r-je sa, že neprší, r. sa slnečným lúčom
radovať sa -duje sa -dujú sa -duj sa! -doval sa -dujúc sa -dujúci sa -dovanie (sa) nedok.
jasať expr. nadšene prejavovať radosť • byť nadšený • kniž. al. expr. plesať: futbalisti jasajú, plesajú nad víťazstvom; deti sú nadšené predstavením • tešiť sa • radovať sa • zried. radostiť sa: tešiť sa, radovať sa z nečakaného úspechu • pren. žiariť: celá žiari šťastím • expr. triumfovať (obyč. zo škodoradosti) • sláviť • oslavovať (prežívať ako úspech): slávia, oslavujú víťazstvo
pochvaľovať si vyjadrovať spokojnosť, uspokojenie nad niečím, niekým • prichvaľovať si: jedlo si všetci pochvaľovali, prichvaľovali • tešiť sa • radovať sa: pochvaľovali si, tešili sa, že prácu stihli do zimy • byť spokojný • byť rád: bol spokojný, že hostia prišli • bláhať si: bláhajú si, že sa im žije dobre
p. aj chváliť
radovať sa p. tešiť sa 1
tešiť sa 1. prežívať radosť, mať potešenie z niečoho • mať radosť • byť rád • radovať sa: tešiť sa z detí, mať radosť z víťazstva; je rád, raduje sa, že sa mu robota podarila • byť natešený • byť rozradostený • byť naradostený: deti sú natešené, rozradostené, že sa blížia prázdniny • zried. radostiť sa • kniž. al. expr.: plesať • jasať (prejavovať, prežívať veľkú radosť): celý štadión plesá, jasá • hovor. expr.: výskať • ujúkať (tešiť sa výskaním): nebudete nad tým ujúkať • veseliť sa (prejavovať radosť veselím, zábavou): všetci sa tešia, veselia • vyžívať sa (zlomyseľne sa tešiť z niečoho): vyžíva sa na cudzom nešťastí
2. nachádzať útechu v niečom • utešovať sa • potešovať sa: tešili sa, utešovali sa nádejou, že sa to raz skončí
3. mať niečoho dostatok • požívať • mať: tešiť sa úcte, slobode; požívať, mať úctu, slobodu
radovať sa, -uje, -ujú nedok. (z čoho, z koho, čomu, komu i bezpredm., zried. i nad čím) mať radosť z niečoho, z niekoho, oddávať sa radosti, tešiť sa: r. sa z víťazstva, z úspechu; r. sa z detí; r. sa zo života (Ondr.); Ľúto mu je, že sa radoval z jej nešťastia. (Kuk.) Novému sa chlebu ľud raduje. (Kuzm.) Raduje sa, že príde do teplého prostredia. (Heč.) Ten kľaje, ten sa raduje. (Sládk.) Dcérka sa nad jeho veselosťou radovala. (Dobš.)
● Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú (porek.) o dôverčivých ľuďoch;
dok. zaradovať sa
radovať nedok. (redovať) or 1. ukladať do súvislej línie, vytvárať pás z pokosenej trávy, obilia, vytrhaných stebiel ľanu: Aľe zme rädovaľi tie ňemce - po ďeväť snopkou zme kládľi a ďesa̋ta ča̋pka (Krivá DK) 2. odovzdávať al. preberať podľa poradia, zaradom: Nočná varta sa reduje z dom na dom (Dol. Lehota DK)
radovať sa nedok. csl mať z niekoho al. niečoho radosť, tešiť sa niekomu al. niečomu: Dlho zme sa veru ňeraduvaľi temu tvojmu ľistu (Dol. Lehota DK); Radujú sa, naroďeu̯ sa ín sin (Návojovce TOP); A mala takiho malejho vnúčika, tomu sa veľmej radovala (V. Lom MK); Ňemisíš sä dopretku radovaťi, ešťe sä to muože skrútnuťi (Kokava n. Rim. RS); Mohel sa aj raduvat takej zvesti (Val. Belá PDZ); Volakedi nán dala šestág a u_zme sa tak tešiévali, raduvali zme sa, že si pójdeme kúpid jezulátko (Kostolné MYJ); Radovali sa aj roďičié (Jablonové MAL); A ket padalo, ta sme śe radovaľi, že ňemuśime iz na poľo robic (Margecany GEL); Ľem jich še nośila, laskala, tak śe totim mačatkom radovala (Bracovce MCH) F. raduje sä, aňi čuo bi našieu̯ poklat (Vyš. Kubín DK), raduvál sa ja_kebi zelésko našól (Zvončín TRN) - veľmi sa teší, tešil; ako ďieťa sa raduvau̯ (Bobrovec LM) - úprimne sa tešil; luďé sa radujú letu a ščeli kvetu (Bošáca TRČ) - každému robí radosť niečo iné; slubi sa slubujú, blázni sa radujú (Lukáčovce HLO) - nie všetky sľuby sú vždy splnené, sľubom netreba vždy veriť; ňeraduj śe cudzemu ňeśčescu, bo tvojo za chriptem (Záhradné PRE) - každého môže postihnúť nešťastie
redovať p. radovať
radovať sa ndk nad kým, nad čím, komu (v čom), v kom, na čom, z koho, z čoho mať radosť, potešenie z niekoho, z niečoho, tešiť sa: radugte se a weselte se narodowe, neb z uprimnosti narody na zemi (Bože) sprawugess (BAg 1585); na Božý Narozeňý radugy se angely a wesele spýwagý (CC 1655); zdravá sem i s synáčkem, z toho se i ja radugem velice, že ste zdravý (ASL 1677); applaudo: radugem se druhemu (AS 1728); láska neraduge se nad nepráwosti (PW 1752); radowati se budess w twych synoch, neb wssecy zhromaždowat sa budú k Pánu; neradúg se nad umrlym neprjtelem twym, kdiž wjss, že wssecy zemjráme (KB 1757); gratulari alicui in aliqua re: nekomu se w nečem radowati; alii meo malo laetifiant: ginssy na még nemoci sa radugú; tacita mecum gaudeo: w sebe se radugem; gaudeo: radugem se, tessym se (KS 1763); laetari de pace: z pokoge se radovati (LD 18. st); Democritus: dobre sporadana mysel gest toho, ktery pro wecy nepritomne nermuty se, ale s prytomnych se raduge (MC 18. st) F. chrta za zagicem kdo honi korbacem, nech se mu neraduge (BV 1652); -vávať sa frekv: gaudere solere: raduwáwati se (PD 18. st) P. atpn Raduan (na Dolnej zemi 1252 CDSl); x. tpn Radowan (Radvaň nad Dunajom 1267 VSO)