Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zodrať -derie -derú -tý/-ný dok.

1. draním opotrebovať, znehodnotiť, prederaviť: z. topánky; z-té/-né kolená na nohaviciach

2. odrať (význ. 1): z. kožu z medveďa

3. (z)odrieť (význ. 1, 2): päty z-té do krvi

4. expr. prácou vysiliť, umoriť: z. kone, deti z-ú rodičov

expr.: môže si z. ruky od roboty ťažko pracuje; z. si nohy po členky, po kolená veľa sa nachodiť za niečím; z. z niekoho kožu a) kruto, bezohľadne sa k nemu zachovať b) nemilosrdne ho obrať o peniaze; to som už v → krpcoch z-l;

nedok. zodierať -a

// zodrať sa

1. draním sa opotrebovať: pančuchy sa z-li

2. (z)odrieť sa (význ. 1, 2): hánky sa mu z-li

3. expr. prácou sa vysiliť, umoriť: z-l sa v bani; z-tá žena;

nedok. zodierať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zodrať ‑derie ‑derú ‑dral ‑dratý/‑draný dok.; zodrať sa

zodrať sa zoderie sa zoderú sa (ne)zoder sa! zodral sa zoderúc sa zodraný/zodratý zodranie sa/zodratie sa dok.


zodrať zoderie zoderú zoder! zodral zoderúc zodraný/zodratý zodranie/zodratie dok.

drať derie derú der! dral derúc derúci draný/dratý dranie/dratie nedok. 1. (čo) ▶ častým používaním znehodnocovať, opotrebúvať; syn. ničiť, zodierať: d. šaty, topánky, podrážky; d. koberec, poťah; Víno tieklo, cigáni drali bez oddychu sláky, pilo sa, spomínalo, spievalo. [L. Ballek]
2. (čo) ▶ zbavovať mŕtve zvieratá kože; syn. sťahovať (z kože), odierať: d. králika, zajaca, ovcu; d. kožu zo zvieraťa; expr. d. z niekoho šaty trhať
3. expr. (koho) ▶ bezohľadne využívať vo svoj prospech (obyč. výsledky niečej práce), vykorisťovať, bezohľadne o všetko oberať; syn. zdierať: d. človeka, zamestnancov, svojich podriadených
4. expr. (koho) ▶ silnými údermi zasahovať a spôsobovať bolesť, biť; syn. mlátiť, tĺcť, ťať: d. nezbedníkov, výtržníkov; nemilosrdne, surovo ho dral; Mňa drali každý boží deň. [E. Dzvoník]
5. expr. (čo) ▶ násilím brať majetok, tým spôsobovať skazu, drancovať, plieniť: Turci v dedine drancujú, derú, plienia. [K. Horák]
fraz. kričí/reve/vreští, akoby ho z kože dral(i) veľmi; drať niekoho ako financ kozu veľmi, silno biť; drať niekoho z [poslednej] kože al. drať [poslednú] kožu z niekoho bezohľadne brať niekomu; vykorisťovať niekoho; drať niekomu pásy z chrbta al. pásy drať z niekoho mučiť, týrať, trápiť; drať si jazyk/ústa/hrdlo nadarmo bezúčelne al. bezvýsledne hovoriť, dohovárať niekomu; drať si nohy nadarmo zbytočne chodiť niekam; drať školské lavice al. drať nohavice v školských laviciach byť žiakom, študentom, chodiť do školy; škoda nohy/topánky drať nehodno sa unúvať, je zbytočné niekam chodiť
opak. drávať -va -vajú -val; dok. k 1zodrať, k 2odrať, zodrať, zdrať, k 3zodrať, k 4zdrať


drať sa derie sa derú sa der sa! dral sa derúc sa derúci sa nedok. 1. ▶ používaním sa znehodnocovať, opotrebúvať; syn. ničiť sa, zodierať sa: poťah sa derie; najviac sa derú rukávy a goliere
2. (kam) ▶ ťažko, s námahou al. násilím sa dostávať cez niečo (obyč. ťažko priechodné); syn. predierať sa, pretláčať sa: d. sa k dverám, k východu; d. sa pomedzi dav; d. sa dopredu, za niečím i pren. usilovať sa dosiahnuť úspech; prach sa derie všade; voda sa drala do všetkých škár; Drali sme sa húštinou k miestu, kde padol hlucháň. [R. Moric]; V tichu bolo počuť steblá trávy, čo sa drali na svetlo. [A. Devečková]; pren. slová sa mu drali na jazyk, na pery; slová sa mu ťažko derú z úst; do očí sa jej drali slzy; ďalší problém sa derie do popredia; Z hrdla sa jej drali vzlyky, premáhala plač. [E. Dzvoník]; Cez hmlu sa úporne, ale márne dralo slnko. [M. Komorová]
dok. k 1zodrať sa, k 2predrať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

odrieť 1. (neúmyselným) drením, škrabaním na povrchu poškodiť (živé organizmy al. veci) • odrať zodrieť zodrať: odrieť, odrať si nohy v tesných topánkach; zodrel, zodral si kožu na bokuoškrieťzried. zdrieťexpr. oškúliťnár. expr.: doškúľať oškobliť: pri páde si oškrel, oškúlil lakeť; nábytok oškretý, oškúlený ustavičným sťahovanímotlačiť omäť omnúť (o tele): otlačil si pätu v topánke; omäl si rukypoškrabať poškriabať ošúchať obšúchať (v menšej miere): poškrabané sklo, dvere; ošúchať lavicuobdrieť (trocha): v nepozornosti obdrel roh skrine; obdriapať, odriapať (úmyselným driapaním): obdriapal, odriapal kôru stromupoodierať pozodierať poobdierať pooškierať pootláčaťexpr. pooškuľovať (postupne, na viacerých miestach al. viac vecí)

2. p. odrať 1


opotrebovať sa, opotrebiť sa častým používaním stratiť dobré, úžitkové vlastnosti • zodrať sa: ložiská stroja sa opotrebovali, zodraliobdrať sa (sčasti): kabát sa rýchlo obdralvychodiť sa ojazdiť sa: pneumatiky sa po dvoch rokoch celkom vychodili, ojazdiliznehodnotiť sa poškodiť sa (stratiť pôvodný výzor): bankovky sa znehodnotili, poškodilizostarnúť (vekom sa opotrebovať) • ošúchať sa obšúchať sa (poškodiť sa na povrchu): golier sa ošúchalzried. zvetšieť (častým používaním sa stať vetchým, chatrným): šatstvo zvetšelodoslúžiť (stratiť použiteľnosť)


poškodiť 1. spôsobiť nepriaznivú zmenu, škodu na niečom • pokaziť: nárazom si poškodil, pokazil hodinkyporušiť (najmä na povrchu): porušiť náter, maľovkuzničiť znivočiť (poškodiť tak, že niečo sa stane celkom nepoužiteľné, nefunkčné a pod.): ľadovec zničil úrodu; v čistiarni mi znivočili oblekporúchať (spôsobiť poruchu, poruchy): porúchaný strojexpr.: popsuť pošramotiť: popsulo, pošramotilo mi to zdraviepoškrabať poškriabať podriapať (škrabaním poškodiť): poškr(i)abať, podriapať hladký povrch niečohoodrať odrieť zodrať zodrieť oškrieť (drením poškodiť): odrieť, oškrieť nábytok, lak, skloexpr. strhať (Kukučín)devastovať zdevastovať spustošiťexpr.: zhumpľovať spľundrovať: (z)devastovanie lesov; oheň spustošil časť budovy; zhumpľované vodné zdrojeexpr. doriadiťhovor. expr. dorichtovať: oheň doriadil, dorichtoval lesošúchať ošarpať (častým používaním, nedbanlivosťou poškodiť)

2. spôsobiť niekomu škodu, stratu, ujmu (hmotnú, duchovnú al. zdravotnú) • uškodiť: požiar poškodil viacerých, uškodil viacerým; námaha mu poškodila, uškodilazaškodiť: ťažké jedlo chorému zaškodiloublížiť: ublížilo mu, že tak veľa pracovalkraj.: oškodiť oškodovať: dozeral, aby ho neoškodovali; pri delení majetku ho oškodovali


rozodrať 1. častým používaním poškodiť, porušiť celistvosť • rozdrať zodrať: roz(o)dral, zodral topánky za jednu sezónuznosiť (nosením poškodiť): znosiť nohavice, šatyvydrať predrať (vo veľkej miere): vydraté, predraté staré kresloroztrhaťexpr. rozšklbať rozdriapať (celkom rozodrať): stálym nosením rozdriapal všetky nohavicedodrať donosiť dotrhaťexpr.: došklbať dodriapať (obyč. postupne a úplne): dodrala, došklbala aj poslednú sukňuprederaviť (urobiť diery): prederavil oblek na lakťoch

2. p. rozodrieť


rozodrieť prudkým trením o niečo ostré poškodiť (obyč. kožu) • rozdrieť rozodrať rozdrať: rozdrel, rozodrel si ruky do krvi; rozdral si kolená pri roboteodrieť odrať zodrieť zodrať: zodraté nohy od topánokrozškrabať rozškriabať rozoškrieť (rozdrieť škrabaním): nechtami si rozškrabala tvár; rozoškrel si palce na bosých noháchrozdriapať dodriapať: rozdriapal, dodriapal si ruky pri trhaní malín


unaviť sa spôsobiť si únavu, telesné al. duševné vyčerpanie • ustať: dlhou cestou sa unavíte, ustanete; musím si sadnúť, lebo som ustalvyčerpať sa vysiliť sa (námahou byť zbavený síl): plačom sa celkom vyčerpá, vysilíukonať sa: je slabý, rýchlo sa ukonápoet. znaviť sakniž.: umdlieť zomdlieť (veľmi sa unaviť): robí až do umdlenia, zomdleniahovor.: prepäť prepnúť (preceniť svoje sily): vidieť, že trocha prepolprepracovať sa (príliš sa prácou vyčerpať): vyzerá prepracovanýupracovať sa zrobiť sahovor. expr. ukoňovať sa (ťažkou prácou si spôsobiť vyčerpanie): celý deň sa okolo domu upracuje; zrobí sa viac ako v žatve; večer sa vrátili celí ukoňovaníhovor. expr.: uťahať sa sťahať sa: uťahať sa, sťahať sa pri stavbe domuhovor. expr. vyšťaviť sa (celkom stratiť silu) • presiliť sahovor. pretiahnuť sa (nadmerným zaťažením): pri rúbaní sa presilil, pretiaholhovor. expr. vykapať (stratiť silu): celý som vykapalstrhať saexpr. uštvať sa zodrať sa (s dlhšie trvajúcimi následkami): v robote sa načisto strhali, uštvali, zodraliumoriť sa zmoriť sa (často najmä duševne): povinnosti ho načisto umoriliexpr. utrmácať sahovor. expr. umolestovať sa (pri sústavnej, dlhšie trvajúcej menšej námahe): cez deň sa utrmáca, umolestuje, večer nevládzehovor. expr.: zmordovať sa umordovať sa domordovať sa doťahať sa (príliš sa vyčerpať): pri kopaní studne sme sa zmordovali, umordovali, domordovali, doťahaliexpr. upachtiť sa (rýchlym pohybom, rýchlou činnosťou): upachtili sa v honbe za majetkom


zodrať sa 1. namáhavou prácou obyč. natrvalo stratiť fyzické sily; telesne al. i duševne sa vysiliť • vyčerpať sa udrieť sa uhnať sa: matka sa pri deťoch zodrala, vyčerpala, udrela, uhnalazničiť sa: prišiel domov chorý a celkom zničenýhovor. expr.: zhumpľovať sa strhať saexpr.: uštvať sa uhrdlovať sa: pri stavbe domu sa celý strhal, uštval, uhrdlovalunaviť sa ukonať sa ustaťpoet. znaviť sahovor. expr.: uťahať sa sťahať sa (obyč. prechodne) • zmoriť sa umoriť sa (najmä duševne) • napracovať sa upracovať sa zrobiť sa narobiť sa nadrieť sa (vykonať veľa al. ťažkej práce a obyč. niesť následky vynaloženej námahy)

2. porov. zodrať 1, zničiť


zodrať 1. častým používaním, nosením opotrebovať, znehodnotiť • znosiť: zodrať, znosiť šaty, topánkyvydrať predrať (vo veľkej miere): vydraté zuby; predraté poťahy, sedadláprederaviť (urobiť dieru, diery na niečom): prederaviť obrusrozodrať dodrať donosiť (celkom zodrať; obyč. postupne): rozodrané pančuchy; nové nohavice dostane, až keď doderie, donosí tietoschodiť vychodiť vyšliapať zošliapať (chodením, šľapaním opotrebovať): čižmy som už načisto schodila, vychodila; vyšliapané, zošliapané opätkyhovor. vybehať (častým chodom, trením): vybehaný mechanizmusošúchať obšúchať (šúchaním znehodnotiť): ošúchaný pokrovecojazdiť (jazdením opotrebovať): pneumatiky sú ešte neojazdenérozbiť (topánky) • obdrať obnosiť (sčasti, trocha): obdrať si lakte na kabáte; obnosený klobúkhovor. expr. zhumpľovať: zhumpľovať si oblekpodrať (postupne, viac vecí)

2. zbaviť kože • odrať stiahnuť: zodrať, odrať, stiahnuť zajaca; (z)odrať, stiahnuť kožu z brava

3. p. odrieť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

drať, derie, derú nedok.

1. (čo) používaním ničiť, kaziť, opotrebúvať: d. topánky, šaty, nástroje

hovor. d. si jazyk, ústa (rozum, nohy ap.) nadarmo bezúčelne hovoriť, dohovárať (rozmýšľať, chodiť ap.); hovor. d. školské lavice (školský prah) chodiť do školy;

2. (čo) sťahovať kožu zo zvieraťa, odierať: d. ovcu, zajaca

hovor.: pásy d. z niekoho mučiť; kričí, akoby ho z kože drali veľmi; d. kožu z niekoho, d. niekoho z kože okrádať, zdierať do krajnosti;

3. expr. (koho) vykorisťovať, okrádať, zdierať: Zo všetkých strán nás len derú. (Jégé)

4. expr. (koho) biť, tĺcť: Ešte vystretého na dereši drať, to hej! (Ráz.-Mart.);

opak. drávať, -a, -ajú;

dok. k 1 zodrať, k 2, 3 odrať, k 4 vydrať, zdrať

|| drať sa

1. používaním sa ničiť, kaziť, opotrebúvať sa: stroj sa derie, topánky sa derú;

2. predierať sa, pretláčať sa, tlačiť sa, prenikať niekam (odniekiaľ): Slzy sa jej drali do očí. (Tat.) Mimovoľne derie sa jej z hrudi vzdych. (Kuk.)

3. expr. biť sa, tĺcť sa, zápasiť: V Pešti drali sa s Kollárom a obťažovali mu život. (Škul.);

dok. k 1 zodrať sa, k 2 predrať sa


zodrať, -derie, -derú, -dratý/-draný dok.

1. (čo) používaním, draním zničiť, skaziť, opotrebovať: z. šaty, obuv, z. podkovu, z. pätu na pančuche; Štúdiom zodral lakeť kabáta. (Žáry); expr. V tých časoch nebolo ešte zodrané slovo „vlastenecká“ (Taj.) častým používaním ošúchané, otrepané; pren. Mladosť zodral si pre ňu (pre vidinu) (Kost.) nechal ju ubehnúť v honbe za vidinou.

hovor. expr.: Také fígle som ja už dávno zodral v krpcoch (Kuk.) dávno ich poznám. — má si nohy po kolená a ruky po lakte z. veľmi sa namáha dosiahnuť niečo;

2. expr. (koho, čo) vyčerpať, umoriť, zničiť prácou: Zoderú ho (otca) a potom, keď už nebude vládať robiť, neopatria. (Tim.) Zoderiete seba i deti. (Hor.) Dedo Vraniak dve ženy zodral. (Tat.); zrobená, zodratá mama (Greg.); z. kone;

3. (čo z čoho, z koho) stiahnuť kožu z niečoho, z niekoho, odrať: Zodral z nej (z opice) kožu. (Ondr.)

z. z niekoho (deviatu) kožu (kožku) a) bezohľadne niekoho o všetko obrať, okradnúť, vykoristiť; b) nemilosrdne niekoho zbiť: Hrozil mu, že keď vstane, zoderie z neho deviatu kožu. (Jégé)

4. expr. (čo) poškriabaním poraniť, odrieť, zodrieť: do krvi zodraté nohy (Bedn.); údy reťazami zodraté (Sládk.);

5. zried. (čo) zošúchať, obšúchať, obdrať, odrieť: z. farbu z povrchu niečoho;

nedok. zodierať1 -a, -ajú

|| zodrať sa

1. používaním sa zničiť, skaziť, opotrebovať sa: Rukoväť korbáča sa zodrala. (Kuk.) Hodinky by sa už boli zodrali. (Taj.); pren. expr. divadelný kus hrajú mesiac a nezoderie sa (Kuk.) nestane sa ošúchaným, otrepaným; pren. expr. Nezodrali sa ti nohy, čo si aj prišla (Tim.) nič sa ti nestalo.

2. expr. vyčerpať sa, umoriť sa namáhavou prácou: Sestry vyzerali veľmi staro, lebo sa v robotách zodrali. (Tat.) (Otec) umrel pre nich, obetoval sa, zodral v práci. (Tim.) Zodrala som sa pri tebe na vecheť. (Jégé);

nedok. zodierať sa

zodrať [zo-, ze-] dk
1. čo draním opotrebovať, znehodnotiť niečo: ma gemu myster daty dwoge sskorne nowe, podssytia, czokoly muže zedraty (CA 1637); učnowy ma daty fyertuchy, co muže zodrať (CA 1698); postyel takowu spolu ze swu manželku zodrali (KRUPINA 1738)
F. dawno sem to w buotach zedral (SiN 1678) (o známej veci)
2. koho, čo (z čoho) poškodením kože poraniť niekoho, niečo: swaty Bartholomeg aposstol ze wsseckeg kože sweg od ukrutnych modloslužebnikow bil zedrany (MS 1758); nechtj swe ljce zedrala a swe zlaté wlasy rwala z hlawy (HI 18. st); riz da se prweg z koze sweg zedrati, nezli bi mel swe fflacki a znaki premeniti (MK 18. st);
x. pren ten stary pes lisy by me zodral, lebo wy, že ga penezy mam (SPIŠ 1724) obral o peniaze
3. čo draním odstrániť niečo: a s tým ti hlavu operiem, že ti i kožu zoderiem (PV 1761-81); (istý človek) se na truc do koži howadzej weczer zakrutil a uložil, kterussto on w ten wecžer bil zodral (ŠkD 1775); z. sa draním sa opotrebovať, znehodnotiť sa: (kožuch) by se byl zde rpi neg zodral a otrhal (ZVOLEN 1603); pakly by korel sa zedral, takowy sa ma za panske penyze kupyt aneb poprawyt (DUBNICA n. V. 1719); wos z retezmy se zedral (PUKANEC 1782)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P, P (poza) – R z r. 1994, 2006, 2021*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu