Vedeli ste, že...? Slovníkový portál obsahuje aj minikalkulačku. Skúste napr. 2+2.
2+2.
orčík m. 1. vsl obyč. v mn. č. súčasť vozových váh, za ktorú kôň ťahá, brdce: Do orčikoch popriahaj koňa! (Hrabkov PRE); Do orčika śe kapčaju pobočki (Kendice PRE); Na vahe buľi dva orčiki, dze buľi zaprahnuti koňi (Brezina TRB) 2. súčasť krosien, latka spájajúca podnože a nitelnice: orčig na krosnoch (Richvald BAR)