Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

malý

I. menší príd.

1. rozmermi, rozsahom al. obsahom neveľký v porovnaní s inou vecou toho istého druhu, op. veľký: m. dom, m-é auto, m-á hlava, m. štát; m-á lyžička kávová; m-á voda plytká; mať m-é oči i fraz. byť ospanlivý; m-é pivo 3 dcl; m-é písmo; kúpa, predaj v m-om (množstve); v odb. názvoch: lek. m. mozog; lit., div. m-é (javiskové) formy; hud. m-á tercia; geogr. M-á Fatra; astron. M. voz

2. časovo krátky, op. dlhý: m-á prestávka, po m-ej chvíli

3. nie vysoký, nevysoký, nízky, op. vysoký, veľký: m. človek, m. strom; je menší odo mňa

4. nedospelý, mladý: m-é dieťa, m. brat; keď som bol m. v detstve

5. nevyhovujúci rozmermi, tesný, úzky, op. voľný, veľký: m-é topánky; šaty sú mu m-é

6. nepočetný, máločlenný, op. veľký: m-á rodina, m. národ

7. nedosahujúci potrebnú úroveň, intenzitu, očakávaný výsledok, sotva badateľný, op. veľký: m-á rýchlosť, pravdepodobnosť, m. výber, účinok, záujem; m. dáždik slabý

8. bezvýznamný, nedôležitý, nezávažný, op. veľký: m-á úloha, m. význam, m-é pomery; je tam m-ým pánom; mať m-ú váhu nezavážiť

● m. ako dlaň veľmi; žiť si ako m. kráľ blahobytne; pejor. počínať si ako m. pánboh svojvoľne; mať m-ú dušičku báť sa; byť na niekoho m. nezmôcť nič proti niekomu; nebuď m. (chlapec) buď rozumný! ísť na m-ú potrebu, stranu ísť močiť; cítiť sa (veľmi) m. úboho; aj m-é ryby sú ryby ani málom netreba pohŕdať; m-á hŕba pýta viac k málu treba pridať; z m-ej iskry veľký oheň býva malá vec môže mať veľké následky;

od mala → odmala;

malo prísl.: pôsobiť m.;

malosť -i ž.: pocit m-i

II. malý m. hovor. (malý) chlapec;

malá ž. (malé) dievča;

malé s. dieťa, novorodenec: čakať m.

malý malého pl. N malí G malých m.

malý malá malé 2. st. menší príd.

najmenší -šia -šie príd. 3. st. k → malý

Malý Kamenec Malého -nca m. obec na východnom Slovensku v Trebišovskom okrese južne od Trebišova;

Malokamenčan, Kamenčan -na pl. N -nia m.;

Malokamenčanka, Kamenčanka -ky -niek ž.;

malokamenský, kamenský, malokamenecký, kamenecký -ká -ké príd.

Malý Krtíš Malého -ša L Malom -ši m. obec na strednom Slovensku vo Veľkokrtíšskom okrese južne od Veľkého Krtíša;

Malokrtíšan, Krtíšan -na pl. N -nia m.;

Malokrtíšanka, Krtíšanka -ky -niek ž.;

malokrtíšsky, krtíšsky -ka -ke príd.

Malý Lapáš Malého -ša L Malom -ši m. obec na západnom Slovensku v Nitrianskom okrese východne od Nitry;

Malolapášan, Lapášan -na pl. N -nia m.;

Malolapášanka, Lapášanka -ky -niek ž.;

malolapášsky, lapášsky -ka -ke príd.

Malý Šariš Malého -ša L Malom -ši m. obec na východnom Slovensku v Prešovskom okrese západne od Prešova;

Malošarišan, Šarišan -na pl. N -nia m.;

Malošarišanka, Šarišanka -ky -niek ž.;

malošarišský, šarišský -ká -ké príd.

malý¹ malá malé 2. st. menší príd. 1. ▶ majúci neveľký rozmer, rozsah, neveľkú plochu v porovnaní so štandardnou al. očakávanou veľkosťou veci toho istého druhu; op. veľký: m. dom, kostolík; m. lesík, ostrov; malá krajina, obec; malé mesto, mestečko; malé úžitkové vozidlo; m. šachový stolík; malá ryba ↗ i fraz.; malá (detská) ručička ↗ i lexikalizované spojenie; byt s malou kuchyňou; písanie veľkých či malých začiatočných písmen v niektorých slovách; krájať jablká na menšie kúsky; mať malé oči ↗ i fraz.; izba bola malá a úzka; Umením poviedky je na malej ploche vypovedať o živote čo najviac. [Slo 2002] □ admin., práv. malý pohraničný styk Európskej únie možnosť pravidelného prekračovania štátnej hranice medzi členským štátom EÚ a susednou treťou krajinou obyvateľmi pohraničnej oblasti obyč. zo sociálnych, rodinných, kultúrnych, hospodárskych dôvodov na určité, zmluvnými stranami dohodnuté obdobie; anat. malý mozog časť zadného mozgu, mozoček; malý (pľúcny) krvný obeh prietok neokysličenej krvi z pravej srdcovej komory do pľúc, odkiaľ sa po okysličení vracia pľúcnymi žilami do ľavej srdcovej predsiene; astron. Malý pes súhvezdie severnej oblohy (Canis Minor), skr. CMi; Malá medvedica súhvezdie severnej oblohy (Ursa Minor), skr. UMi; cirk. malí proroci starozákonní proroci, ktorí po sebe zanechali spisy menšieho rozsahu; malý vchod (v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi) slávnostný vstup biskupa al. kňaza s evanjeliárom z chrámovej lode do svätyne; geogr. Malá Ázia polostrov na hranici Európy a Ázie, ázijská časť Turecka; Malé Antily súostrovie v Karibskom mori; Malé Sundy skupina ostrovov v južnej časti Malajského súostrovia na rozhraní Indického a Tichého oceánu, patriaca Indonézii; Malý Atlas pohorie v severozápadnej Afrike; Malý Kaukaz pohorie v Gruzínsku, Arménsku a Azerbajdžane; Malé Karpaty horský krajinný celok na západnom Slovensku; Malý Kriváň druhý najvyšší vrch Malej Fatry; Malá Fatra pohorie na severozápade Slovenska; Malá Studená dolina turisticky často navštevovaná dolina vo východnej časti Vysokých Tatier; Malý Dunaj rameno Dunaja od Bratislavy po Kolárovo s dĺžkou 128 km; hist. Malá dohoda (v r. 1921 – 1939) vojensko-politické spojenectvo Československa, Juhoslávie a Rumunska s cieľom zabrániť obnoveniu Rakúsko-Uhorska; hud. malá tercia interval s rozpätím jeden a pol tónu; lit., div. malé javiskové formy spôsob divadelnej práce a jej výsledný umelecký tvar založený na princípe montáže krátkych divadelných útvarov (scénok, skečov, monológov, klaunských čísel, spevu, tanca a pod.) a vyznačujúci sa spoločenskosatirickým charakterom; šport. malý futbal kolektívna loptová hra podobná futbalu, ktorá sa hrá na menšom (asfaltovom) ihrisku s menším počtom hráčov a v kratšom hracom čase (2 x 30 minút), minifutbal; malý skokanský mostík lyžiarsky mostík s konštrukčným bodom 90 al. 100 m; šach. malá rošáda súčasné premiestnenie kráľa a veže o dve polia na strane kráľovskej veže □ malá násobilka násobenie čísel od 1 do 10, ich súčiny, ↗ i fraz.; malá ručička ukazovateľ aktuálnej hodiny na ciferníku hodín, hodinová ručička, op. veľká, minútová ručička; ísť na malú potrebu ísť na záchod vymočiť sa
2. ▶ majúci nevysoký vzrast, neveľkú výšku, nízky; op. vysoký, veľký: m. kopec; m., útly stromček; malé plemená psov; hucul je m. horský kôň; bol vzrastom menší, ale sily mal dosť; Krivkal k nemu mimoriadne malý človek, chudý, s chorobne bledou tvárou, neúmerne veľkou hlavou. [L. Ballek]
3. ▶ majúci neveľký rozmer v dĺžke, krátky; op. dlhý: m. úsek diaľnice; výhodou hotela je malá vzdialenosť do centra mesta
4. ▶ majúci neveľkú hĺbku, plytký; op. hlboký: vykopať malú jamu; Utopil sa v malej vode. Ľahol si, že bude piť vodu zo studničky, a studnička ho len ťahala, ťahala, už hlavu nezdvihol. [S. Rakús] ↗ i terminologické spojenie □ vodohosp., geogr. malá voda najnižší prietok vody na riekach
5. ▶ majúci neveľký obsah; op. veľký: piť malými dúškami; malá kofola, malé pivo s objemom 3 dcl, op. veľká kofola, veľké pivo (s objemom 0,5 l); m. koňak, malá borovička s objemom 2 cl, op. veľký koňak, veľká borovička (s objemom 4 al. 5 cl); Vyjdú na popoludňajšiu prechádzku, posedia pri malej kávičke s veľkým rumom. [V. Švenková] □ malá lyžička čajová al. kávová lyžička; jej obsah
6. ▶ majúci detský vek; ktorý je dieťaťom, nedospelý: malé päťročné dievčatko; dvaja malí súrodenci; predstavenie určené malým divákom; lôžková časť nemocnice pre malých pacientov; sme starší, ale máme ešte malé deti; Keď som bola malá, nosila som vrkoč. [P. Vilikovský] □ ako malé dievča v období detstva, dievčenstva: pamätám sa, ešte ako malé dievča som bola s rodičmi pri mori; ako malý chlapec v období detstva, chlapčenstva: už ako malý chlapec rád cestoval vlakom
7. ▶ vyskytujúci sa v malom počte, nepočetný, málopočetný; na ktorom sa zúčastňuje málo ľudí; op. veľký: m. národ; malá skupinka ľudí; pracovať v malom kolektíve; plánovať malú svadbu; usporiadať malé posedenie; príďte na malú oslavu narodenín
8. ▶ nemajúci dlhé trvanie, časovo krátky: m. okamih; malá prestávka (na občerstvenie) ↗ i lexikalizované spojenie; po malej chvíli sa vrátil; poďme na malú prechádzku; Zastanem na malý oddych. [Š. Žáry] □ hist. Malá vojna vojenský konflikt medzi Slovenskom a Maďarskom (23. 3. - 4. 4. 1939), keď Maďarsko obsadilo bez vyhlásenia vojny časť východného Slovenska □ malá prestávka 5- al. 10-minútová prestávka medzi vyučovacími hodinami, op. veľká, 20-minútová prestávka
9. ▶ majúci neveľkú hodnotu, intenzitu, nízky, slabý; op. veľký, vysoký: malá rýchlosť vozidla; malá výkonnosť hospodárstva; vyvíjať m. tlak; prevláda malá oblačnosť
10. ▶ majúci nevyhovujúce rozmery, veľkosť, dĺžku a obyč. spôsobujúci obmedzenia, primalý, tesný, krátky; op. voľný, veľký: obuť si na výlet malé topánky; posteľ mu bola malá; šaty sú malé; keď sa nám narodili deti, byt bol pre nás už m.
11. ▶ obsahujúci v skrátenej prehľadnej podobe súbor informácií, poznatkov istého odboru, činnosti: malá encyklopédia hudby; malá príručka pre horolezca; m. pomocník do vrecka (pre rybárov); kúpiť si m. atlas rastlín; používať m. vreckový slovník; je to rozsahovo menší výkladovo-prekladový slovník
12. ▶ nedosahujúci potrebnú al. očakávanú mieru, úroveň, nedostatočný; op. veľký: malá šanca, nádej na úspech; prejaviť malé nadšenie; v obchode bol m. výber; jeho slová mali m. účinok; dávajú mi m. plat; kniha vyvolala iba m. záujem; výslovnosti slovenských slov sa v televízii venuje menšia pozornosť ako výslovnosti cudzích slov; Zvedavosť, oživená úmornou nečinnosťou, sľubovala aspoň malé rozptýlenie. [J. Lenčo]
13. ▶ ktorého dosah, účinok je neveľký, nepatrný, drobný; op. veľký: vyvolať malé nedorozumenie; mať m. problém; splníš mi malú prosbu?; bolo to len malé škrabnutie; hrať malé, epizódne úlohy v divadle; prideľoval nám najprv menšie práce
14. v spojení so substantívami označujúcimi nevšedné, vzácne dielo al. udalosť expr. ▶ presahujúci zvyčajnú mieru, hodnotu, prekvapujúci: stal sa m., menší zázrak; tá kniha je m. klenot, malé veľdielo; správa vyvolala malú senzáciu; jeho návšteva bola pre rodinu m. sviatok
15. ▶ ktorý nepredstavuje istú významnosť, dôležitosť, bežný, jednoduchý: vyjsť z malých pomerov; Skrátka, náš malý človek je šporovlivý. [L. Ťažký]; Ľuďom sa predsa ubližovalo odjakživa, a najmä malým ľuďom, lebo tí sa ľahšie zo všetkého vylížu. [V. Šikula]
16. ▶ ktorého (hospodárska) činnosť je určená istými možnosťami al. zákonmi a predpismi (objemom výkonu al. spotreby, počtom zamestnancov, výmerou pôdy a pod.): dotovať, podporiť malých farmárov; ponúkať elektrinu malým odberateľom maloodberateľom □ ekon. malý podnik podnik, ktorý zamestnáva menej ako 50 osôb a ktorého ročný obrat al. celková ročná súvaha neprekračuje 10 miliónov eur; malý podnikateľ podnikateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov; tech. malá vodná elektráreň ktorej výkon je do 5 MW
17. iba v spojení v malom ▶ a) v neveľkom rozsahu, množstve: podnikať, investovať, obchodovať v malom b) v zmenšenej podobe: toto mesto je Paríž v malom c) v stručnej, zhustenej forme: dejiny umenia v malom; balada je epos a dráma v malom
18. súčasť frazeologizovanej konštrukcie malý ako malý ▶ vyjadruje zľahčenie, spochybnenie výpovede: Bratislava je malé mesto - malé ako malé; doma je malá dcéra sama - malá ako malá, má 12; Príde na svet malé zubríča. Malé ako malé, rodí sa s hmotnosťou asi dvadsať kilogramov. [P7 2004]
◘ fraz. byť ako/ani malý chlapec správať sa ako nedospelé dieťa, správať sa detinsky; malý ako dlaň veľmi malý; malý ako hrášok veľmi malý, drobný; bibl. malý ako horčičné zrnko/semienko/semeno nepatrný, tajaci však v sebe veľkú silu, schopnosť rozvíjať sa; ovládať/vedieť niečo ako malú násobilku veľmi dobre, zautomatizovane, bez rozmýšľania niečo ovládať; robiť niečo/vyznať sa v niečom ako malý boh robiť niečo mimoriadne dobre; tešiť sa ako malý chlapec veľmi, úprimne sa radovať; tešiť sa na niečo ako malý jojo očakávať niečo s veľkou radosťou, veľmi sa tešiť; pejor. zaobchádzať s niekým ako s malým chlapcom znevažujúco sa správať k niekomu; žiť si ako malý kráľ žiť v luxuse, v blahobyte; byť [príliš] malý pán [na to], aby... zastávať (pomerne) bezvýznamné postavenie vzhľadom na možnosti rozhodovať o niečom; byť [iba] malým kolieskom v súkolí byť málo významným členom nejakej ustanovizne, prakticky o ničom nerozhodovať; byť na niekoho malý nezmôcť nič proti niekomu; cítiť sa [veľmi] malý mať pocit úbohosti, malosti; malá abeceda niečoho základné informácie o niečom: malá abeceda filmu; malá pozornosť (napr. podniku, firmy, obchodu) darček pre zákazníka, klienta; publ. malá ryba niekto nedôležitý, bezvýznamný, kto nemá až také významné postavenie: polícia doteraz usvedčila iba malé ryby; mať malé oči a) byť ospanlivý b) byť nevyspatý; mať malú dušičku mať strach, obavy, báť sa; [na niekoho] malý dvor a dlhý bič prísne, tvrdé zaobchádzanie s niekým; nebuď malý [chlapec]! buď rozumný!; niečí hlas/niečie slovo má malú váhu niečí názor neovplyvní niečo, nezaváži; od malého chlapca od detských čias, od útleho veku: poznám ho od malého chlapca; postupovať/napredovať malými krokmi/krôčikmi al. ísť/robiť niečo po malých krokoch/krôčikoch a) postupne sa dostávať k cieľu b) postupne sa zlepšovať; s malou dušičkou so strachom, s obavami; to vie/pozná aj malé dieťa to vie každý ◘ parem. aj malé ryby sú ryby ani málom netreba pohŕdať; malá hrudka, ale samý syr malý, ale kvalitný; malá hŕba/kopa pýta viac k nejakému počtu, množstvu treba pridať; malé deti, malé starosti, veľké deti, veľké starosti; malí páni, malý hnev; malý hrniec rýchlo/chytro vykypí/vyvrie nižší, drobní ľudia bývajú prchkí; z malej iskry veľký oheň býva aj maličkosť môže vyvolať veľké následky
▷ od mala ↗ odmala; ↗ i menší

malý² malého pl. N malí G malých m. hovor. 1. ▶ malý syn, malý chlapec, chlapček, obyč. vo vzťahu k svojim rodičom: nakŕmiť, prebaliť malého; vstávať v noci k malému; kedy sa narodil váš m.?; povedz mi niečo o tvojom malom; tí naši malí sú hanbliví chlapci; Ale malý nie a nie prestať, pri svetle veľkej lampy mu boli dobre vidieť velikánske slzy kotúľajúce sa po lícach. [Vč 1977]
2. iba pl. malí ▶ deti v útlom veku, menšie deti: pre malých je hračkárstvo detský raj; rozprávka, zábava, prekvapenie pre malých aj veľkých pre deti i dospelých

menší -šia -šie príd. 1. 2. st. k ▶ ↗ malý¹: úrok z vkladu v banke je m. ako inflácia; mať postupne m. vplyv; nevýhodou je trochu m. batožinový priestor; zamestnávateľ vyplatil m. bonus, než na aký má zamestnanec nárok; krajina má m. dlh ako vlani
2. ▶ ktorého rozmery, miera, intenzita, hodnota majú strednú veľkosť, neveľký: m. spevavý vták; m. súvislý porast; menšia vyvýšenina v teréne; m. konflikt; vlastniť m. podnik; prenajať si m. byt; vybrať sa menšou okľukou; sú medzi nimi aj ľudia s menšími príjmami; s menšími prestávkami časopis vychádza dodnes □ bot. lopúch menší Arctium minus rastlina; zool. dúhovec menší Apatura ilia motýľ; dulovnica menšia Neomys anomalus drobný hmyzožravec; polit. admin. Menšie odľahlé ostrovy USA závislé územie v Tichom oceáne netvoriace vlastnú správnu jednotku a zahŕňajúce ostrovy Baker, Howland a Jarvis, Johnston, Midway, Palmyra a Kingmanreef, Sand, Wake
◘ fraz. [čoraz] menší koláč menšie množstvá peňazí; ísť cestou menšieho odporu vybrať si jednoduchšie riešenie; menší či väčší nejaký, akýkoľvek; o chlp menší iba o trocha menej; vybrať si menšie zlo z dvoch nevýhodných možností si zvoliť tú, ktorá sa v danom momente javí ako lepšia

najmenší¹ -šia -šie príd. 1. 3. st. k ▶ ↗ malý¹: n. okres; n. hráč v družstve; najmenšia izba v dome; najmenšie balenie výrobku; získať n. počet bodov; opísať niečo do najmenších podrobností
2. blíži sa významu vymedzovacieho zámena v spojení so slovesom v zápore ▶ odkazuje na nejestvovanie istých vecí, javov súhrnne (ako celku) i jednotlivo, ani jeden, nijaký, žiaden: nie je n. dôvod neveriť mu; nemať najmenšie pochybnosti; nejaviť o niečo, o niekoho n. záujem; nevidím n. rozdiel; nemať n. problém niečo urobiť a) byť ochotný b) byť bez morálnych zábran

bezmocný 1. nemajúci fyzickú silu, neschopný postarať sa o seba, odkázaný na pomoc iných; svedčiaci o tom • slabý (op. silný) • kniž. nemohúci: bezmocný, slabý starec; leží už tri mesiace bezmocný, nemohúci • bezvládny • nevládny (neschopný pohybu, neovládajúci svoje telo): prišla staroba a telo sa stalo bezvládnym, nevládnym; bezvládne, nevládne údy

2. nemajúci možnosť konať, brániť sa, zabrániť niečomu; svedčiaci o tom • bezradný • kniž. nemohúci: policajti boli bezmocní, bezradní; bezmocná, nemohúca zúrivosť • bezbranný • slabý (op. silný): bezbranná, slabá žena; voči živlu boli ľudia bezbranní, slabí • expr.: krehký • hriešny • biedny • úbohý • malý (nedokonalý, obyč. v náboženskom chápaní): sme len krehkí, hriešni, biedni, malí ľudia

bezvýznamný ktorý nemá význam, váhu, dosah a pod. • nevýznamný • nedôležitý (op. významný, dôležitý): bezvýznamná, nevýznamná, nedôležitá udalosť • nezávažný • nepodstatný (op. závažný, podstatný): nezávažné, nepodstatné argumenty • kniž.: irelevantný • indiferentný (bezvýznamný z daného al. istého hľadiska): výsledok je pre nás irelevantný; nie je to pre mňa indiferentné • zanedbateľný (ktorý možno zanedbať, prehliadnuť; op. nezanedbateľný): zanedbateľná chyba • bezcenný (op. cenný): bezcenná rada • kniž. efemérny • zried. efemerický • kniž. podenkový (trvajúci iba krátko, majúci malú hodnotu): efemérne, efemerické zásluhy; podenkový autor • všedný • banálny (bezvýznamný vo svojej všednosti): všedná udalosť, banálne reči • malicherný: malicherný spor • hovor. expr.: hlúpy • sprostý • subšt. blbý: hlúpe, sprosté maličkosti • drobný • nepatrný • malý • ničotný: drobné starosti, nepatrná figúrka (o človeku); malá rola, ničotné veci • prázdny • zbytočný: prázdne gestá, zbytočné starosti • expr. mizerný: trápiť sa pre mizerný groš • expr. smiešny: smiešna hádka • expr.: troškársky • trochársky • blchársky • trpasličí: troškárske, trochárske, blchárske podnikanie; trpasličí majetok • expr.: naničhodný • nanič (neskl.)

bežný veľmi rozšírený, všeobecne známy, ničím nie výnimočný • zvyčajný • kniž. obvyklý (op. nezvyčajný, neobvyklý): bežný, zvyčajný, obvyklý postup • kniž. uzuálny: uzuálny spôsob • obyčajný • každodenný • všedný • prozaický (často sa vyskytujúci, používaný): obyčajné, každodenné, všedné, prozaické starosti, potreby • obligátny • konvenčný (spoločensky bežný): obligátny prípad; obligátny, konvenčný názor • banálny • triviálny (bežný svojou častosťou a jednoduchosťou): nepozná také banálne, triviálne veci • častý • expr. tuctový: častý, tuctový zjav • normálny • prirodzený: niekdajšie tabu je dnes normálnym, prirodzeným javom • pravidelný (bežný vzhľadom na svoje pravidelné opakovanie): pravidelný príznak choroby • vžitý • zaužívaný • tradičný • zabehaný • zabehnutý: vžitý, zaužívaný úzus; tradičný, zabehaný, zabehnutý postup • bezpríznakový • neutrálny (bez charakteristického príznaku; op. príznakový): bezpríznaková, neutrálna lexika • jednoduchý • prostý • drobný • malý (o človeku)

malý 1. nedosahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny, nedosahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. veľký): malý strom; malá rýchlosť • drobný: malý, neveľký človek; malé, drobné slzy • nízky (ktorý má malú výšku, hodnotu, mieru; op. vysoký): malý, nízky človek; nízky tlak v pneumatikách; namerať nízke hodnoty • neveľký • nevysoký (pomerne malý): neveľký, nevysoký dom; neveľký plat • nezreteľný • nebadaný • nebadateľný • nevýrazný • neviditeľný • miniatúrny • mikroskopický • hovor. mini (nie dostatočne veľký na vnímanie, uvedomenie si; op. zreteľný, očividný): nepatrný, nezreteľný pohyb; nebadaná, nebadateľná, nevýrazná, neviditeľná zmena; miniatúrny model auta; mikroskopické baktérie; mini vláčik • úzky (malý al. nevyhovujúci čo do šírky; op. široký, voľný): malý, úzky otvor; úzka blúzka • krátky (malý čo do dĺžky al. časového úseku; op. dlhý): krátka vzdialenosť; malé, krátke trvanie búrky • plytký (malý čo do hĺbky; op. hlboký): malá, plytká jama • nedostačujúci • nedostatočný • slabý • chabý • expr. bledý (nie dostatočne veľký, dosť malý): nedostačujúca, nedostatočná intenzita; malá, slabá výkonnosť hráčov; slabé bolesti (op. silné); to je chabá, bledá útecha • zakrpatený • nedorastený • i expr. krpatý • pren. expr.: trpasličí • piadimužícky • škriatkovský • kolibričí • liliputánsky: zakrpatený, nedorastený javor; krpatý, trpasličí druh psa; kolibričie, liliputánske vydanie knihy • skromný (malý čo do počtu al. množstva): malý, skromný plat • tesný • obmedzený • stiesnený (nevyhovujúci čo do rozmeru, priestoru; op. voľný, priestranný): šaty sú mi už tesné; vojsť do obmedzených, stiesnených priestorov pivnice • šťúply • expr.: šťúplučký • šťúplušký • kniž. subtílny (malý a chudý): šťúply, subtílny mládenec; má šťúplu postavu • zanedbateľný (zanedbateľne malý): zanedbateľná suma • expr. smiešny: malá, smiešna porcia mäsa • mizivý • nepatrný: zaznamenať len mizivé, nepatrné zlepšenie • nepočetný: malá, nepočetná skupinka • bagateľný • blšací • blší • expr. halierový: bagateľný, blšací, halierový zisk • hovor. pomenší: pomenšia izba • koľký-toľký • aký-taký (aspoň nejaký): mal aspoň koľký-toľký úspech; vidieť aké-také úsilie • expr. drobnohľadný: drobnohľadné živočíchy • expr.: pramalý • primalý (príliš malý): mať pramalý, primalý záujem o niečo • expr.: maličký • maličičký • malinký • malilinký • malunký • malulinký • malučký • malučičký • zried. malučenký • nár. malušký

2. ktorý ešte nedosiahol dospelosť (biologickú; o človeku, zvieratách; op. veľký, dospelý) • nedospelý • práv. maloletý: deti má ešte malé, nedospelé; zločiny malých, maloletých detí • mladý: mladý vlčiak • hrub. zasraný: Taký zasraný fagan, a už fajčí!

p. aj nedospelý

3. p. nepočetný 4. p. bezvýznamný

nízky 1. ktorý má malú výšku (op. vysoký) • malý: nízky, malý chlap; malý kopec • nevysoký • neveľký • hovor.: ponižší • pomenší (pomerne nízky): človek nevysokého, ponižšieho vzrastu; nevysoký, neveľký porast • krátky (op. dlhý): jazvečík je pes s nízkymi, krátkymi nohami • územčistý (s malou výškou a zavalitý): mať územčistú postavu • krpatý (o živých tvoroch, obyč. expr.): krpatý strom, krpatý pes • nízkokmenný • zákrpkový (o odrodách stromov s nízkym kmeňom): nízkokmenná, zákrpková jabloň • drobný (o zvieratách): nízka, drobná zver • prízemný (o stavbe): prízemný dom (op. poschodový) • expr.: nizučký • nizunký (veľmi nízky): nizučká, nizunká izba • expr. prinízky

2. ktorý má malú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti (op. vysoký) • malý: dostať nízku, malú peňažnú odmenu; pohybovať sa malou rýchlosťou; nízky, malý záujem o divadlo • nepatrný • zanedbateľný • bagateľný • sotva badateľný (veľmi nízky; op. značný, zreteľný): nízka, nepatrná, zanedbateľná pravdepodobnosť výhry; nepatrná, sotva badateľná spotreba energie • slabý • úbohý • nedostatočný • podpriemerný • podnormálny (ktorý nemá potrebnú úroveň, intenzitu a pod.): slabá, podpriemerná úroveň predstavenia; mať o niekom slabú mienku; nedostatočná aktivita ľudí • nevysoký • neveľký (pomerne nízky): mať nevysoké, neveľké nároky • zlý (nevyhovujúci z hľadiska požadovanej úrovne a pod.; op. dobrý): nízka, zlá pracovná morálka • primitívny (prvý z hľadiska vývinového obdobia): byť na nízkom, primitívnom stupni vývinu • zvierací (pripomínajúci zviera) • pren. spodný: nízke, zvieracie pudy; nízke, spodné vášne • expr. prízemný: prízemné správanie

3. p. hlboký 4 4. p. zlý 1, nečestný, podlý

plytký 1. ktorý má malú hĺbku (op. hlboký) • nehlboký: plytký, nehlboký kanál, potok • hovor. malý: ovlažovala sa pri kraji v plytkej, malej vode

2. duševne chudobný; ktorý nemá myšlienkovú hĺbku • povrchný • pren. prízemný: plytký, povrchný človek, prízemná žena • neobsažný • bezobsažný: neobsažná, bezobsažná myšlienka • pren. prázdny: prázdny človek

slabý 1. ktorý má málo fyzickej sily (op. silný): je slabá ako mucha • neodolný • krehký (ktorý nie je dostatočne fyzicky ani psychicky silný; ktorý nedokáže odolávať chorobe, väčšiemu zaťaženiu, zmenám a pod.): neodolný, krehký organizmus • chabý • vetchý: iba duša chodí spávať do jeho chabého, vetchého tela • lek. astenický • malátny • ochabnutý • oslabený • zoslabnutý • zoslabený • oslabnutý • vysilený (telesne): astenický pacient; malátne, ochabnuté, oslabené, zoslabnuté, oslabnuté, vysilené dieťa nevládze chodiť • chatrný • neduživý • podlomený • labilný (slabý v dôsledku chorľavosti): chatrné, neduživé, podlomené, labilné zdravie; neduživý starec • nevládny • bezvládny • nemohúci • umdlený • umdletý (ktorý stratil silu): ležať nevládny, bezvládny, nemohúci v posteli; sedieť umdlený, umdletý • háklivý • chúlostivý • citlivý: je slabý, háklivý, chúlostivý, citlivý na žalúdok • chymražný • expr.: mľandravý • dengľavý • cintľavý: mľandravé svaly; dengľavé, cintľavé dieťa • vybiedený: popoháňal vybiedené kone • expr.: slabučký • slabunký • slabušký • slabulinký • vetchučký (veľmi slabý) • prislabý (príliš slabý)

p. aj chudý

2. ktorý je nevyhovujúci, nedostačujúci z nejakého hľadiska (op. silný, veľký) • nedostatočný • nevyhovujúci • nepostačujúci: predložiť iba slabé, nedostatočné dôkazy; slabé, nevyhovujúce, nepostačujúce zisky • malý • neveľký (op. veľký, bohatý) • chabý: malá, neveľká úroda; chabý rok • nevýdatný • mizerný: nevýdatný, mizerný spánok • nízky • chatrný • biedny • skromný: nízka návštevnosť divadiel; chatrné, biedne príjmy; žiaci s biednymi, veľmi skromnými znalosťami • podpriemerný • podnormálny (slabší ako priemer): podpriemerný študent, výkon • expr. tenký: tenký obed • skúpy • priskúpy (príliš skúpy) • kniž. sporý: skúpe, sporé slnko • bledý • expr.: úbohý • pramizerný • pren. expr. čajový (veľmi slabý): bledá nádej na víťazstvo; to sú úbohé, pramizerné výsledky • riedky: riedka polievka • matný: matné spomienky, matná predstava o budúcnosti • krátky • deravý • sklerotický • zábudlivý (o pamäti) • zlý • prislabý (príliš slabý) • expr.: slabučký • slabušký • slabulinký • slabunký

3. ktorý má malú intenzitu (op. silný): slabý úder • tichý • tlmený • pridusený • šepkavý • šeptavý • ševelivý • tenký • expr. zadrhnutý (o hlase, zvuku): slabé, tiché, tlmené, pridusené stonanie; prevravela slabým, šepkavým, šeptavým, ševelivým, tenkým hlasom • bledý • svetlý (o farbe): bledý, svetlý modrý odtieň • nevýrazný • nejasný • nezreteľný: nevýrazné tóny, nejasné svetlo; slabý, nezreteľný spev • nepatrný • nebadateľný • jemný: pery sa mu roztiahli do nepatrného, nebadateľného, jemného úsmevu • chabý • nepostrehnuteľný • nebadaný: chabé sneženie, nepostrehnuteľný, nebadaný záblesk na oblohe • lek. nitkovitý: slabý, nitkovitý pulz • expr. škamravý • zried. mrkotný (o slabom svetle) • poet. mrivý • prislabý (príliš slabý)

4. ktorý má málo predpokladaných schopností, želaných vlastností (o človeku; op. schopný, dobrý, kvalitný) • chabý: slabý, chabý žiak • neschopný • zlý: neschopný, zlý odborník • netalentovaný • neúspešný • neuznávaný: slabý, netalentovaný, neúspešný herec; neuznávaný umelec • pren. expr. čajový: čajový spevák, • prislabý

5. p. poddajný 2 6. p. útly 1, tenký 1, 3, chudý 7. p. bezmocný 1, 2 8. p. zlý 2

úzky 1. ktorý má malú šírku (v pomere k dĺžke; op. široký); ktorý má menšiu šírku, ako je potrebné (op. široký) • neširoký • tenký: úzky, tenký pásik; neširoká, tenká stužka • štíhly: štíhle boky manekýnky; štíhle hrdlo vzácnej vázy • priliehavý: priliehavé rukávy • rovný • hladký (bez záhybov, nenáročného strihu): úzka, rovná, hladká sukňa • podlhovastý • pretiahnutý (s väčšou dĺžkou ako šírkou): podlhovastá, pretiahnutá tvár • expr. uzučký • uzunký • uzulinký (veľmi úzky) • priúzky (priveľmi úzky) • zúžený

2. priestorovo, kvantitatívne al. inak obmedzený, vymedzený (op. široký) • tesný • malý • obmedzený: úzke, tesné, malé topánky (op. voľné, veľké); úzky, malý sortiment; poskytli mu úzky, malý, obmedzený priestor na realizáciu • jednostranný • úzkoprsý • zúžený (v negatívnom zmysle): jednostranný, úzkoprsý, zúžený pohľad (op. mnohostranný) • neveľký: vie to len úzky, neveľký okruh známych • užší (úzky, obmedzený čo sa týka rozsahu): užšia právomoc, užší pojem, výber • priúzky

3. založený na vzájomnej blízkosti, spoločných vlastnostiach, záujmoch, potrebách • tesný: úzky, tesný kontakt • blízky • bezprostredný • priamy: sú v úzkom, blízkom vzťahu; bezprostredná, priama spolupráca, súvislosť • priúzky

malý, 2. st. menší príd.

1. majúci neveľké rozmery, neveľký rozsah, obsah v porovnaní s inou vecou toho istého druhu; zaberajúci málo miesta: m. dom, m-á záhrada, m-é jazero, m les, m-é mesto; m. tanier; m-á lyžička kávová; m-á voda nehlboká, plytká; nár. m. prst malíček; hovor. m. oblek pre nedospelú osobu; m-é pivo 3 dcl, m. guláš menšia porcia; v rozličných odborných názvoch: lek. m. obeh krvný, m. mozog; zool. výr m.; astron. Malý voz súhvezdie; geogr. Malé Čaníkovce, Malé Karpaty, Malá Ázia; práv. m. pohraničný styk medzištátny styk pohraničného obyvateľstva; hud. m-á tercia, m. poltón; m. takt

● hovor. mať malé oči byť ospanlivý; v malej vode (len) malé ryby (prísl.) ťažko mať nároky tam, kde nie sú vhodné podmienky; výroba, kúpa, predaj v malom drobná (-ý);

2. nevysoký, nízky: m-á ženička, človek o hlavu menší odo mňa; m-é koníky;

3. nedospelý, mladý, v detskom veku: m-á sestra, m. Janko; fam. ty môj m. divoch (dieťaťu); keď som bol m. v detstve; hovor. od m-ého chlapca od detstva

● od mala od detstva, od mladosti;

4. nepočetný, máločlenný: m. národ, m-á skupina vojakov, m-á odbočka majúca málo členov; hist. Malá dohoda aliancia ČSR, Rumunska a Juhoslávie po prvej svetovej vojne (v r. 1920-1938) namierená proti SSSR

● hovor. malá hŕba pýta viac (prísl.) kde je málo, treba pridať;

5. nedosahujúci bežnú, potrebnú úroveň al. očakávaný účinok, nepatrný, sotva badateľný: m. plat, m-á rýchlosť, m. účinok, m-á horlivosť, m. obsah tuku, m-é úroky, m-á chyba, m-á pravdepodobnosť, m-á námietka

● hovor. s malou robotou veľký poplach mnoho kriku pre nič; z malej iskry veľký oheň býva (prísl.) nemožno podceňovať maličkosti;

6. slabý, neúčinný, nevýdatný: m. dáždik, m. tlak; človek m-ej viery nedôverujúci; m. jedák kto slabo je; pren. m-é duše o bojazlivých ľuďoch

● hovor. mať m-ú dušičku mať strach; človek m-ej mysle váhavý, neodvážny; hovor. ísť na m-ú stranu močiť; hovor. byť na niekoho m. nič nezmôcť proti nemu;

7. bezvýznamný, nedôležitý, nezávažný: m. básnik, m-á úloha; človek m-ého formátu obmedzený

● malí páni — malý hnev o ľuďoch, ktorých mienka nezaváži;

8. krátky (časove alebo rozsahom), stručný: m-á rozprávka, m. časový odstup, m-é upozornenie; po m-ej chvíli zakrátko; m-é zdržanie; lit. m-é formy napr. novela, poviedka

● malý oznamovateľ časť novín, kde sú inzeráty;

9. nevyhovujúci rozmermi, úzky, tesný: m-é topánky, šaty; pren. m-é pomery tiesnivé;

10. obmedzený, zaostalý: Všade polovičatosť, malé pomery a malí ľudia. (Mráz)

11. spoločensky al. majetkove nižšie postavený: m. úradník, m. roľník, m. živnostník, m-á buržoázia; m. človek s nižšou ako priemernou životnou úrovňou

● byť veľmi malý cítiť sa úbohým, mať pocit úbohosti;

12. expr. v spojeniach s výrazmi vyjadrujúcimi niečo významné na vyjadrenie podobnosti: žiť ako m. kráľ v pomernom blahobyte; iron. hovoriť ako m. prorok múdro; prejor. počínať si ako m. pánboh svojvoľne, neobmedzene;

malosť, -ti ž. vlastnosť niečoho malého: dedinská m.

uško, -a, ušiek (star. i úško, -a, úšok) str.

1. zdrob. expr. ucho: Dievčatko malo zapálené uško. (Heč.)

● počúvať jedným uškom ukradomky, tajne: Anička nás jedným úškom počúvala. (Vans.)

2. malý otvor (napr. na ihle) na navlečenie, prevlečenie niečoho (obyč. nite): u. ihly; gombičky bez uška (Kuk.);

3. bot. blanitý výrastok na listoch tráv

malý (2. st. menší) príd.
1. csl majúci neveľké rozmery, neveľký rozsah al. obsah v porovnaní s inou vecou toho istého druhu: Na slamienke sa prestreľi váľaňičke, takie maľie uťeráčke (Lišov KRU); Majú len malí domšok (Kameňany REV); Nebola hrubá kravička, ale taká malá bola (Ružindol TRN); Maľi mľiečňiki, džbanki, miski, harčki, na vodu male aj veľke (Rozhanovce KOŠ)
L. malí koláček (Mokrý Háj SKA) - drobné pečivo; malí kabát (Skalica) - sako; malej prst (Šuľa MK) - malíček; malá dláška (Sereď GAL) - časť mlynice (lešenie nad prízemnou časťou); Malej vos (Ozdín LUČ) - súhvezdie
F. malí ako chrúst, ako blcha (Rim. Píla RS); mali jag gomboškova hlafka (Markušovce SNV) - veľmi malý; malí žebrák, hrubá palica (Jablonové MAL) - preceňuje svoje možnosti; z malé vodi malá riba (Sása REV) - podmienky určujú podobu produktu
2. nízky, nevysoký: Anna je menšá jako Beta (Bošáca TRČ); Na Kamenci bolo malé zbožie (Vaďovce MYJ); maľí kopec (Laskomerské BB)
F. chlap malí, ale sporí (Bošáca TRČ) - o silnom mužovi
3. nedospelý, mladý, v detskom veku: Ja ako malej chlapec son spau̯ na košiare (Hor. Tisovník MK); Kec_com bola malá, zbožia sa tlačilo koňma (V. Maňa VRB); Bola son taká malá, čo ja viém, kolko som mala rokov (Kostolné MYJ); Tam buľi take male dzeci (Sokoľ KOŠ)
F. je jag malé dzíta (Blatné MOD) - správa sa neprimerane k svojmu veku
4. nedosahujúci potrebnú úroveň, nepatrný: Pláca malá, robota velká (V. Lom MK); Mala plac teras (Sobrance)
5. slabý, neúčinný, nevýdatný: Dzeci, to je malá pomoc (Vištuk MOD); Je malá úroda hrozna, ňepršávalo (Lapáš NIT)
L. malej frušťik (Čelovce MK) - prvé raňajky včas ráno
F. robí malú potrebu (Brvnište PB) - močí
6. nepočetný, máločlenný: Roju z druháku sa hovorí poroj alebo malí roj (Vinosady MOD)
7. nevyhovujúci rozmermi, tesný: Na lajsňiach sa ďierki, to treba volovi prispuosobiť, žebi mu ňebolo veľkuo aľebo maluo (Detva ZVO); Títo zimné bóti sú mi už malé (Vištuk MOD)
L. malá voda (Blatné MOD) - plytká
8. krátky (rozmermi i časovo): Ňeviem, či si s ňou tu u mňa ňepíliu̯, má (píla) takú malú rúčku (V. Lom MK); Mala malú ruku na hodzináh odlomenú (Ružindol TRN); Useknút mau̯é železo (Malacky); Na hratkoch treba ľen take male noški, co bi ňepočapaľi stromiki (Sokoľ KOŠ)
L. mau̯á svatenša (Stupava BRA) - tichá omša bez spevu;
9. úzky: Malou ďierkou sa ďívaľi (Blatnica MAR); Aš ku Čingovu vedze mala cesta (Smižany SNV)
10. spoločensky al. majetkovo nižšie postavený: Sípki, to mali len velkí gazdovci, menší mali zbožie na povaloch (V. Maňa VRB)
L. malí garbár (Brezová p. Brad. MYJ) - vyrábajúci podšívkovú al. ovčiu kožu
11. majúci menšiu hodnotu: Ňemám vás čím obdariťi, len tímto malím dárkom (Návojovce TOP)
F. kupovat za malí peňís (Láb MAL) - lacno
12. v dvojslovných názvoch vtákov: mala kavka (Oreské MCH) - zool. kavka obyčajná (Colneus monedula); mala trasoritka (Oreské MCH) - zool. trasochvost biely (Motecilla alba); malá penica (Ban. Štiavnica) - zool. penica popolavá (Sylvia curruca); malá síkorka (Hor. Tisovník MK) - zool. sýkorka hôrna (Parus palustris); malí ďateľ (Hor. Tisovník MK) - zool. brhlík (Sitka); malí ribár (Nižná TRS) - zool. vodnár (Cinelus); malí čížik (Mur. Dl. Lúka REV) - zool. kanárik poľný (Serinus canarius); malej jastrap (Sušany RS) - zool. jastrab krahulec (Accipiter nisus); malí strakoš (Hriňová ZVO) - zool. strakoš obyčajný (Lanius cristatus); malí ďatlík (Tisovec RS) - zool. kôrovník (Certhia); maluo stŕňa (Pliešovce ZVO) - zool. kanárik poľný (Serinus canarius); malá sova (Šumiac BRE) - zool. plamienka (Tyto)

malý m. spodst.
1. (malý) chlapec: Mau̯í sa hráu̯ na zemi (Záh. Bystrica BRA); Ta mali pojit šicki pirohi (Sobrance)
F. prišlo madz mali (Sobrance) - ohlášali sa pôrodné bolesti
2. kart. variant pri hre v karty, pri mariáši: Dostal som nísku kartu, tak som hral malého (Brestovany TRN)

malý (2. st. menší) príd.
1. csl majúci neveľké rozmery, neveľký rozsah al. obsah v porovnaní s inou vecou toho istého druhu: Na slamienke sa prestreľi váľaňičke, takie maľie uťeráčke (Lišov KRU); Majú len malí domšok (Kameňany REV); Nebola hrubá kravička, ale taká malá bola (Ružindol TRN); Maľi mľiečňiki, džbanki, miski, harčki, na vodu male aj veľke (Rozhanovce KOŠ)
L. malí koláček (Mokrý Háj SKA) - drobné pečivo; malí kabát (Skalica) - sako; malej prst (Šuľa MK) - malíček; malá dláška (Sereď GAL) - časť mlynice (lešenie nad prízemnou časťou); Malej vos (Ozdín LUČ) - súhvezdie
F. malí ako chrúst, ako blcha (Rim. Píla RS); mali jag gomboškova hlafka (Markušovce SNV) - veľmi malý; malí žebrák, hrubá palica (Jablonové MAL) - preceňuje svoje možnosti; z malé vodi malá riba (Sása REV) - podmienky určujú podobu produktu
2. nízky, nevysoký: Anna je menšá jako Beta (Bošáca TRČ); Na Kamenci bolo malé zbožie (Vaďovce MYJ); maľí kopec (Laskomerské BB)
F. chlap malí, ale sporí (Bošáca TRČ) - o silnom mužovi
3. nedospelý, mladý, v detskom veku: Ja ako malej chlapec son spau̯ na košiare (Hor. Tisovník MK); Kec_com bola malá, zbožia sa tlačilo koňma (V. Maňa VRB); Bola son taká malá, čo ja viém, kolko som mala rokov (Kostolné MYJ); Tam buľi take male dzeci (Sokoľ KOŠ)
F. je jag malé dzíta (Blatné MOD) - správa sa neprimerane k svojmu veku
4. nedosahujúci potrebnú úroveň, nepatrný: Pláca malá, robota velká (V. Lom MK); Mala plac teras (Sobrance)
5. slabý, neúčinný, nevýdatný: Dzeci, to je malá pomoc (Vištuk MOD); Je malá úroda hrozna, ňepršávalo (Lapáš NIT)
L. malej frušťik (Čelovce MK) - prvé raňajky včas ráno
F. robí malú potrebu (Brvnište PB) - močí
6. nepočetný, máločlenný: Roju z druháku sa hovorí poroj alebo malí roj (Vinosady MOD)
7. nevyhovujúci rozmermi, tesný: Na lajsňiach sa ďierki, to treba volovi prispuosobiť, žebi mu ňebolo veľkuo aľebo maluo (Detva ZVO); Títo zimné bóti sú mi už malé (Vištuk MOD)
L. malá voda (Blatné MOD) - plytká
8. krátky (rozmermi i časovo): Ňeviem, či si s ňou tu u mňa ňepíliu̯, má (píla) takú malú rúčku (V. Lom MK); Mala malú ruku na hodzináh odlomenú (Ružindol TRN); Useknút mau̯é železo (Malacky); Na hratkoch treba ľen take male noški, co bi ňepočapaľi stromiki (Sokoľ KOŠ)
L. mau̯á svatenša (Stupava BRA) - tichá omša bez spevu;
9. úzky: Malou ďierkou sa ďívaľi (Blatnica MAR); Aš ku Čingovu vedze mala cesta (Smižany SNV)
10. spoločensky al. majetkovo nižšie postavený: Sípki, to mali len velkí gazdovci, menší mali zbožie na povaloch (V. Maňa VRB)
L. malí garbár (Brezová p. Brad. MYJ) - vyrábajúci podšívkovú al. ovčiu kožu
11. majúci menšiu hodnotu: Ňemám vás čím obdariťi, len tímto malím dárkom (Návojovce TOP)
F. kupovat za malí peňís (Láb MAL) - lacno
12. v dvojslovných názvoch vtákov: mala kavka (Oreské MCH) - zool. kavka obyčajná (Colneus monedula); mala trasoritka (Oreské MCH) - zool. trasochvost biely (Motecilla alba); malá penica (Ban. Štiavnica) - zool. penica popolavá (Sylvia curruca); malá síkorka (Hor. Tisovník MK) - zool. sýkorka hôrna (Parus palustris); malí ďateľ (Hor. Tisovník MK) - zool. brhlík (Sitka); malí ribár (Nižná TRS) - zool. vodnár (Cinelus); malí čížik (Mur. Dl. Lúka REV) - zool. kanárik poľný (Serinus canarius); malej jastrap (Sušany RS) - zool. jastrab krahulec (Accipiter nisus); malí strakoš (Hriňová ZVO) - zool. strakoš obyčajný (Lanius cristatus); malí ďatlík (Tisovec RS) - zool. kôrovník (Certhia); maluo stŕňa (Pliešovce ZVO) - zool. kanárik poľný (Serinus canarius); malá sova (Šumiac BRE) - zool. plamienka (Tyto)

malý m. spodst.
1. (malý) chlapec: Mau̯í sa hráu̯ na zemi (Záh. Bystrica BRA); Ta mali pojit šicki pirohi (Sobrance)
F. prišlo madz mali (Sobrance) - ohlášali sa pôrodné bolesti
2. kart. variant pri hre v karty, pri mariáši: Dostal som nísku kartu, tak som hral malého (Brestovany TRN)

malý, komp menší príd
1. neveľký priestorovými rozmermi, počtom, miestnym a časovým rozsahom: sloboda lowyty zwerata male y welke (K. N. MESTO 1478 SČL); hned po malym czase prostupili su pred nas susedi nassy (P. ĽUPČA 1564); pan Reway z malow cželadow puogde, nebo onechdi, kdi nas mnoho bolo, Nemczy nam newelmy wdecžnj bily (RAKOVO 1639); mala woda bila (ORLOVÉ 1690) plytká; w malej chwili zemritj musegu (KT 1753) onedlho; incrementulum: zrostek, maly zrost; muliercula: mala žena, ženka; copiola: male wogsko; sermunculus: malá, krátka reč (KS 1763); čas žiwobiti lidského prjliss krátky a mali gest (VP 1764); malé a welké littery (UP 1780); pole velmi malvo (PRIBYLINA 1781); gest maleg, chudeg postawy (S. ĽUBOVŇA 18. st); kdiž mu (koňovi) kopito zleze, gest malegssi ness gine (RG 18. st)
L. mali palec (RT 17. st) malíček; malj secžen (KoB 1666) január;
x. zool ryečni rak maly rak riavový Astacus torrentium; morski mali rak homár štíhly Nephrops norvegiens; mala diwa kačica (KoB 1666) kačica divá Anas platyrhynchos: maly gedowati had (KoA 17. st) vretenica malá Vipera ursinii;
x. bot hadj malj koren (KoB 1666) áron škvrnitý Arum maculatum; bodlak lesny maly (HL 17. st) rastlina z rodu bodliak Carduus; trithales: netresk maly (KS 1763) rozchodník prudký Sedum acre
F. zatopiť koho v m-ej lyžke vody nezniesť, znenávidieť niekoho: však by mne v malej lyžki vody z prirodeni z nenavisti hneď zatopili (AD 18. st); nemôcť ani m-ým prstom pohnúť nemôcť; nič (niečo) robiť, nemať možnosť aktívne sa prejaviť, voľne konať: sami od sebe ani malým prstem pohnuti nemůžeme (ŽP 1788); welike riby malé zžjragi (SiN 1678) silnejší víťazia nad slabšími; kdý se kdo topý, y malu wec lapka (TP 1691) topiaci sa aj slamky chytá
2. nedosahujúci bežnú, potrebnú úroveň, nevyhovujúci: ten platt sie nam maly zda (ŽARNOVICA 1590); w pustem mline minar z malim osohem bywa (BV 1652); sme syli malé (CC 1655); maly užitek s chotara (NEMČIŇANY 1727 LP); (Boh) za dosti male konani do sladké odpočiwani (Pas 18. st)
F. nespora praca, kdy malá placa (SiN 1678) za malú odmenu málo práce
3. majúci neveľkú hodnotu: Anna gemu (bratovi) pustila swe w tak malych penyzech, to gest we fl 22, aczkolwek gey dawali giny fl 26 (MARTIN 1559); w mogem gimany a hospodarstwy malem poradek a poruczenstwy uczinity chcem (KRUPINA 1685); Slováci aj svú rečú písané (knihy) v maléj ceňe počiťujú (BR 1785)
4. spoločensky, majetkovo nižšie postavený: odpowedel, že on malj gazda w Lupčy (S. ĽUPČA 1712); wélmy sy chudobny a maly (BlR 18. st)
F. maly zlodeg wyset musy, welky messczem wssecko dusy (SiN 1678); malých zlodejú vešají, a velikým odpúštejí (PCh 18. st) bohatým sa všetko prepáči
5. bezvýznamný, nedôležitý, nezávažný: mala winna (K. N. MESTO 1478 SČL); neb bich ya nerad, abich mel skrze tak malu wiecz w nenawisty v pana Geho Milosty bith (Č. KAMEŇ 1561); raczte vznaty samy, ze tuto o male weczj negde (STREČNO 1585); z maleg pričynj lide lechkomislny mohut weljce sskodit (BV 1652); kacyřem nekoho nazwatj neni mala wec (HPP 1754)
F. na m-om na mále: mnohým len na malom ziwuot gegich obstal (LIPTOV 18. st)
6. slabý, neúčinný, nevýdatný: malym wetrem zmarenym korenem zeme se wywracuge (BV 1652); sublimug salarmoniacum cum sale za 8 hodjn, za prwsse 4 hodjny malym ohnem, potom wsse wetssjm ohnem (OCh 17. st); proč se bogite maleg wjry? (MP 1718); Sokrates nekterych swych hosty dosty slabu a malu wečeru odbawyl (MC 18. st)
7. kt. je v detskom veku, nedospelý, mladý: male dety Gyryk, predrecženi zeth warowal (L. TRNOVEC 1556); nyech wizna swedok (Judita Baran) swug wek gako wedyie a za sweho maleho weku, kdi do sskoli chodyila, kde daleg zila (KRUPINA 1729); gjti magu na offeru huffy malých chlapcúw (UKK 1768); ked som bol maly, malicsicsky, pasol som koničkj u vodičkj (KC 1791)
8. obmedzený, zaostalý: ya yakžto žena ro zumu maleho postawena toho litugj (BARDEJOV 1644); subst malí m pl malé deti, dojčatá: bolenj zubuw bjwa, kdy se maljm zuby režu (KoB 1666)
P. tpn riv. Malatin ( 1263), poss. Malatyn ( 1341), Malethyn ( 1389 v Liptove VSS)