dobehnúť -e -ú -hol dok.
1. behom al. dopr. prostriedkom prísť, pribehnúť: d-l do cieľa posledný; d. autom
2. dostihnúť (význ. 1), dohoniť: d-l ju na námestí; d. niekoho v práci;
pren. expr. ale si ma d-l prešiel cez rozum;
nedok. dobiehať, dobehávať, dobehúvať -a, dobehovať
dobiehať -ha -hajú -haj! -hal -hajúc -hajúci -haný -hanie nedok.
dobehnúť -hne -hnú -hni! -hol -hla -hnúc -hnutý -hnutie dok. 1. (kam; ø) ▶ behom, rýchlou chôdzou al. dopravným prostriedkom sa niekam dostať; prísť niekam načas; syn. pribehnúť, prísť: dobehla sem aj niekoľkokrát za deň; d. z ulice do dvora; d. na kus reči; d. s chýrom; d. na aute; d. udychčaný do cieľa; d. na poslednú chvíľu; d. v pravý čas; nestihol d. na autobus; Kým sme dobehli pod strechu, premokli sme až na kožu. [R. Moric]; Obdivovala žiakov, ktorí vybiehali z domových dverí, keď vlak už pískal na zákrute, a vždy dobehli. [E. Čepčeková] 2. (koho, čo) ▶ behom, rýchlym pohybom niekoho, niečo dostihnúť; syn. dohoniť: dobehol nás bočnou uličkou; Na bicykli ma ľahko dobehnete. [D. Dušek]; Po hodine ju dobehol na chodbe a chcel jej to povedať. [R. Sloboda] 3. (čo) ▶ nahradiť niečo zameškané; syn. dohoniť, dohnať: d. celoročný plán; d. zmeny v ekonomike; d. sklz v dodávke; Ide leto, naše najpriaznivejšie obdobie, všetko môžeme dobehnúť. [D. Michalka] 4. (koho (v čom), čo) ▶ vyrovnať sa niekomu v niečom, odstrániť rozdiel; syn. dohoniť, dohnať: d. Veľkú Britániu vo výrobe surovej ocele; Nebol príliš silný, musel dobehnúť to, čo mu nedala príroda. [V. Mináč]; Jeho odbor je účtovníctvo, tam ho nikto nedobehne. [M. Ďuríčková] 5. expr. (koho) ▶ vedome sa dopustiť podvodu al. menšieho klamstva voči niekomu, oklamať; syn. okabátiť, prejsť cez rozum: rafinovane, parádne, ohavne niekoho d.; d. namysleného chytráka; mňa nedobehnú; Cítil som sa dobehnutý. [L. Ťažký]; Tak predsa ju len niekto dobehol! [K. Jarunková]; Ani ho tak netrápia tie žarty ako obava, že ho niekto dobehne nejakým neznámym mu ešte žartíkom. [V. Bednár] ▷ nedok. k 1 – 4 ↗ dobiehať, dobehávať, dobehúvať, dobehovať
dobiehať -ha -hajú -haj! -hal -hajúc -hajúci -haný -hanie nedok. 1. (kam; ø) ▶ behom, rýchlym pohybom sa niekam dostávať; syn. dobehovať, dobehúvať: d. k stanici, k cvikacím hodinám; náhlivo d.; chodiť na poslednú chvíľu alebo d.; d. do cieľa na štvrtej pozícii 2. (koho, čo) ▶ behom, rýchlym pohybom niekoho, niečo dostihovať; syn. doháňať: minulosť dobieha prítomnosť; šikovne d. každú loptičku pri tenise; prudko brzdiť pred dobiehaným kamiónom; Smiech i vrava boli čoraz hlasnejšie a podľa toho vedela, že ich dobieha. [R. Moric]; Keď som dobiehala Nórku Fossenovú, vedela som, že je to aj bežecky celkom dobré. [Pd 1994] 3. (čo) ▶ nahrádzať niečo zameškané; syn. doháňať: usilovne d. to, čo sa nestihlo; d. termíny, do ktorých mali byť údaje spracované; d. tenisovú absenciu; Deti nemali dva roky učiteľa, bolo treba dobiehať učivo. [A. Ševčíková] 4. (koho (v čom), čo) ▶ vyrovnávať sa niekomu v niečom, odstraňovať rozdiel; syn. doháňať: pomalé dobiehanie vyspelých krajín západnej Európy; slovenské právo dobieha európsky štandard; cena vody dobieha cenu vína; Horší jazdci sa len učia, snažia sa dobiehať tých lepších aj v tomto smere. [VNK 2003] ▷ opak. dobehávať -va -vajú -val, dobehovať -huje -hujú -hoval, dobehúvať -va -vajú -val; dok. ↗ dobehnúť
dobehnúť, -ne, -nú, -hol dok.
1. behom, zried. i dopravným prostriedkom prísť, pribehnúť niekam: d. do cieľa, d. domov, d. na vlak; Dobehol na aute zo susednej dediny. (Bod.)
2. (koho, čo) dohoniť, dostihnúť: Igora už nik nedobehne. (Fr. Kráľ); d. zameškané;
3. hovor. (koho) oklamať, prejsť cez rozum niekomu;
nedok. k 1, 2 dobiehať, -a, -ajú i dobehovať, -uje, -ujú i dobehúvať, -a, -ajú
dobiehať p. dobehnúť
dobehovať, dobiehať i dobehívať nedok. 1. csl dostihovať niekoho al. niečo: Musel som ho už dobehívat (Rochovce ROŽ); Dobíhau̯ na vlak (Brodské SKA); Už ho pomali dobehoval, ale śe mu popsul bicigeľ (Dl. Lúka BAR) 2. expr. prichádzať: Nemahem gu né tak šesto dobehúvač (Kameňany REV); Zateľ frajer dobehovau̯ gu žeňe každi dzeň (Jenkovce SOB)
dobiehať p. dobehovať
dobiehať [-beh-, -bíh-], dobehovať, dobehávať ndk 1. behom prichádzať niekam: kdy tam (dieťa) dobehowalo (N. PRAVNO 1631); decurro: dobeham (KS 1763) 2. na koho doliehať: reprehenso: wélmy karhám ňekoho, dobjhám na ňekoho (KS 1763) 3. končiť sa: z listu waszeho de dato 23. dobjhagjcyho mesyce iunii sme porozumely (BRATISLAVA 1618 E); x. pren obočy opowázliwe dobeháwagyce až do mihawyc (PT 1778) siahajúce