rátať, -ta/-ce, -tajú/-cu nedok.
1. (koho, čo) zisťovať počet, množstvo, počítať: r. peniaze, r. chyby; Petráňka rátala chlapov. (Fig.) Rátal si týždne, dni, hodiny. (Taj.) Na doláre ráce? (Ráz.) Ráta každú lyžicu, čo nosíš k ústam. (Kuk.)
● r. na haliere šetriť;
2. hovor. vykonávať počtové úkony, počítať: učiť sa v škole r.; r. v hlave, na prstoch; r. bez chyby; r. pri tabuli; Či ste sa nepomýlili v rátaní? (Taj.)
● nevie (ani) do troch rátať je hlúpy, nevyzná sa v ničom;
3. (koho, čo do čoho; koho, čo medzi čo; koho, čo k čomu; komu čo) počítať, zahrnovať, započítavať, zaraďovať niekam: Akoby jeho ani nerátala do tohto rozhovoru. (Tim.) Zvrhlý je tento svet. Mňa doňho nerátajte. (Kost.) Ani by sa jej vraj sviatky nerátali, keby nebola doma (Taj.) ani by sviatky nemala.
4. (s kým, s čím i na koho, na čo) počítať s niekým al. niečím, brať do úvahy niekoho, niečo, prihliadať na niečo, spoliehať sa na niekoho, na niečo: Janko v duchu rátal s tým, že ten obed dostane najprv. (Zúb.) S družstvom už aj Sambor ráta, preto tak ľahko podpisuje. (Tat.) Na gazdovstvo rátať nijako nemôže. (Kuk.) Ja rátam na vašu rytierskosť. (Taj.) Vždy sa jej páčil, vždy rátala na neho (Tim.) dúfala, že si ju vezme.
● r. s každým halierom šetriť;
5. uvažovať, myslieť, predpokladať, kalkulovať: Žatva sa ukázala o tretinu slabšou, ako rátali. (Laz.) Skoro by som naisto rátal, kto to mohol byť. (Zgur.) Statkárka ráta v duchu, koľko hektolitrov vyjde z tohto kusa zeme. (Kuk.)
6. trochu zastar. (koho, čo za čo, zried. i čím) pokladať, mať: Bol by si to azda za hanbu rátal, že ich nevládal zadržať. (Taj.) Bude si to za česť rátať, keď prijmem v tom okrese vyslanectvo na seba. (Lask.) Pritom i Maru rátajú strmou. (Tim.)
7. (čo za čo; ako) požadovať istú peňažnú sumu, účtovať: Za klčovanie si budeme rátať riadny plat. (Jes.) Nebude draho rátať, len ako po známosti. (Taj.)
8. (čo komu) prisudzovať: Aký je drobný, tenučký; nik by mu nerátal štyri roky. (Mor.);
dok. k 1 zrátať, k 2 vyrátať, k 3, 7 zarátať
|| rátať sa
1. zaraďovať sa niekam, medzi niekoho, počítať sa: Nerád sa rátal medzi remeselníkov. (Kuk.) Začal sa (Mišo) trochu rátať už aj do sitárskej rodiny. (Bedn.)
2. (za koho, za čo) pokladať sa, mať sa: Pomysli si, že sa za šťastného rátať môže, kto takýto poklad dostane. (Kal.)
3. zried. vyrovnávať si účty (napr. bitkou): rátať sa s krivdou (Pláv.)
zarátať, -a, -ajú dok.
1. (čo do čoho; koho, čo medzi čo, medzi koho; čo komu) pri počítaní vziať do úvahy niečo, niekoho, započítať, zahrnúť: ten zarátal i jeho medzi svojich. (Kuk.) (Ondrovi) zarátali vyšetrovacie väzenie. (Taj.)
2. (čo za čo) určiť istú peňažnú sumu ako platbu, zaúčtovať: Za liečenie zarátal si desať korún. (Jil.);
nedok. zaratúvať, -a, -ajú