Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zarátať -ta/-ce -tajú/-cu -taj/-c! dok. započítať, zakalkulovať: z. (do účtu) aj múku; z. sa medzi prítomných, z. si pár korún navyše;

nedok. zaratúvať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zarátať ‑ta/‑ce ‑tajú/‑cu ‑taj/‑c! ‑tal dok.

zarátať -ta -tajú -taj! -tal -tajúc -taný -tanie dok.

zarátať pri rátaní, počítaní vziať do úvahy, do daného počtu • započítať zahrnúť: do ceny zarátať, započítať, zahrnúť aj odvoz tovaruvpočítať vrátať: vpočítať, vrátať do ceny aj obsluhuobch. zakalkulovať (zarátať do kalkulácie) • zaúčtovať (zahrnúť do účtu) • pojať (urobiť súčasťou niečoho): pojmeme sumu do rozpočtuobsiahnuť (byť zarátaný): úloha obsiahnutá v projektekniž. subsumovať: subsumovať isté prípady pod zákon

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rátať, -ta/-ce, -tajú/-cu nedok.

1. (koho, čo) zisťovať počet, množstvo, počítať: r. peniaze, r. chyby; Petráňka rátala chlapov. (Fig.) Rátal si týždne, dni, hodiny. (Taj.) Na doláre ráce? (Ráz.) Ráta každú lyžicu, čo nosíš k ústam. (Kuk.)

r. na haliere šetriť;

2. hovor. vykonávať počtové úkony, počítať: učiť sa v škole r.; r. v hlave, na prstoch; r. bez chyby; r. pri tabuli; Či ste sa nepomýlili v rátaní? (Taj.)

nevie (ani) do troch rátať je hlúpy, nevyzná sa v ničom;

3. (koho, čo do čoho; koho, čo medzi čo; koho, čo k čomu; komu čo) počítať, zahrnovať, započítavať, zaraďovať niekam: Akoby jeho ani nerátala do tohto rozhovoru. (Tim.) Zvrhlý je tento svet. Mňa doňho nerátajte. (Kost.) Ani by sa jej vraj sviatky nerátali, keby nebola doma (Taj.) ani by sviatky nemala.

4. (s kým, s čím i na koho, na čo) počítať s niekým al. niečím, brať do úvahy niekoho, niečo, prihliadať na niečo, spoliehať sa na niekoho, na niečo: Janko v duchu rátal s tým, že ten obed dostane najprv. (Zúb.) S družstvom už aj Sambor ráta, preto tak ľahko podpisuje. (Tat.) Na gazdovstvo rátať nijako nemôže. (Kuk.) Ja rátam na vašu rytierskosť. (Taj.) Vždy sa jej páčil, vždy rátala na neho (Tim.) dúfala, že si ju vezme.

r. s každým halierom šetriť;

5. uvažovať, myslieť, predpokladať, kalkulovať: Žatva sa ukázala o tretinu slabšou, ako rátali. (Laz.) Skoro by som naisto rátal, kto to mohol byť. (Zgur.) Statkárka ráta v duchu, koľko hektolitrov vyjde z tohto kusa zeme. (Kuk.)

6. trochu zastar. (koho, čo za čo, zried. i čím) pokladať, mať: Bol by si to azda za hanbu rátal, že ich nevládal zadržať. (Taj.) Bude si to za česť rátať, keď prijmem v tom okrese vyslanectvo na seba. (Lask.) Pritom i Maru rátajú strmou. (Tim.)

7. (čo za čo; ako) požadovať istú peňažnú sumu, účtovať: Za klčovanie si budeme rátať riadny plat. (Jes.) Nebude draho rátať, len ako po známosti. (Taj.)

8. (čo komu) prisudzovať: Aký je drobný, tenučký; nik by mu nerátal štyri roky. (Mor.);

dok. k 1 zrátať, k 2 vyrátať, k 3, 7 zarátať

|| rátať sa

1. zaraďovať sa niekam, medzi niekoho, počítať sa: Nerád sa rátal medzi remeselníkov. (Kuk.) Začal sa (Mišo) trochu rátať už aj do sitárskej rodiny. (Bedn.)

2. (za koho, za čo) pokladať sa, mať sa: Pomysli si, že sa za šťastného rátať môže, kto takýto poklad dostane. (Kal.)

3. zried. vyrovnávať si účty (napr. bitkou): rátať sa s krivdou (Pláv.)


zarátať, -a, -ajú dok.

1. (čo do čoho; koho, čo medzi čo, medzi koho; čo komu) pri počítaní vziať do úvahy niečo, niekoho, započítať, zahrnúť: ten zarátal i jeho medzi svojich. (Kuk.) (Ondrovi) zarátali vyšetrovacie väzenie. (Taj.)

2. (čo za čo) určiť istú peňažnú sumu ako platbu, zaúčtovať: Za liečenie zarátal si desať korún. (Jil.);

nedok. zaratúvať, -a, -ajú

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu