zastaviť dok.
1. spôsobiť, aby niekto, niečo prestalo postupovať: z. priateľa pristaviť; z. vlak, koňa;
pren. z. čas, vývin
2. prerušiť činnosť, chod: z. stroje, z. prácu, paľbu, vyšetrovanie, z. niekoho v reči, robiť bez z-enia
3. prestať postupovať, zastať: auto z-lo pred domom; z. stáť! povel;
nedok. zastavovať
// zastaviť sa
1. zastať (význ. 1, 2): vlak sa z-l; hodiny sa z-li
2. na chvíľu niekam zájsť, staviť sa: z-l sa u priateľa; z-vme sa na pivo!
3. venovať pozornosť, pristaviť sa: z. sa pri prvej stránke knihy; z. sa nad otázkou;
nedok. zastavovať sa