Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zodpovedať1nedok.

1. niesť, preberať zodpovednosť, byť zodpovedný: osobne z-á za poriadok, rodičia z-jú za výchovu detí

2. byť totožný, zhodovať sa, súhlasiť, korešpondovať: to z-á jeho predstavám, tvrdenie (ne)z-á pravde, skutočnosti; bod A z-á bodu A′

3. byť primeraný, vyhovovať: z. potrebám verejnosti, povolanie z-á jeho schopnostiam

// zodpovedať sa obhajovať, objasňovať svoje konanie, skladať účty: z. sa (pred súdom) zo svojich činov; za to sa budete z.!


zodpovedať2 -vie -vedia -vedz! dok.

1. dať odpoveď, odpovedať na niečo: z. otázku, všetko z-l správne

2. i nedok. byť primeraný, adekvátny, byť v súlade: výsledky sotva z-ia námahe

3. i nedok. vyhovieť, vyhovovať, hodiť sa: môcť rozhodovať, to (tak) z-ie jeho povahe; vyber si miesto, ktoré ti najlepšie z-ie

4. i zodpovedať sa2 obhájiť, objasniť svoje konanie, zložiť účty: sám si to z-ie pred svojím svedomím; ako sa z-te za svoje previnenie?

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zodpovedať ‑á ‑ajú nedok. (byť zodpovedný); zodpovedať sa
zodpovedať ‑vie ‑vedia ‑vedz! ‑vedal dok. (dať odpoveď); zodpovedať sa (obhájiť konanie)

zodpovedať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -danie nedok. (byť zodpovedný)

zodpovedať -vie -vedia zodpovedz! -vedal -vediac -vedaný -vedanie dok. (dať odpoveď)


zodpovedať sa -dá sa -dajú sa -daj sa! -dal sa -dajúc sa -dajúci sa -danie sa nedok. (byť zodpovedný)

zodpovedať sa -vie sa -vedia sa zodpovedz sa! -vedal sa -vediac sa -vedanie sa dok. (obhájiť konanie)

odpovedať2 -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -danie nedok. 1. (ø; (komu) na čo; čím; (komu) čo/s vedľajšou vetou) ▶ ústne, slovne al. iným spôsobom bezprostredne reagovať na položenú otázku, dávať odpoveď; istým spôsobom spätne reagovať na niečí (adresný) prejav: o. bez váhania; zvyčajne odpovedá stručne, vyhýbavo, bez rozmýšľania; prihováram sa jej po slovensky a ona mi odpovedá po francúzsky; o. na otázku, na esemesku, na list; mlčí, neodpovedá; odpovedajú listom; nikdy neodpovedajte na nevyžiadané maily!; hosť relácie divákom neskôr odpovedá telefonicky; pravidelne o. na sťažnosti, na námietky; na urážku odpovedá urážkou; na všetko odpovedajú provokáciami a vyhrážaním sa súdmi; Stále rovnako odpovedáš, zlostne sipíš, alebo mlčíš. [L. Ťažký]; Na obvinenie a výsmech odpovedá iróniou. [D. Pastirčák]; Nedôverčivo krútia hlavami, keď odpovedám, že mi nič nechýba. [J. Heriban]; pren. Len vietor odpovedá na šepot plachiet: kam? [J. Buzássy]
2. (na čo) ▶ podávať vysvetlenie, možné riešenie niečoho zložitejšieho, obsiahlejšieho, čo má charakter problému, nejasnosti a pod.: dokument summitu sa snaží o. na hrozby vojen, hladu; poskytovaním rôznych služieb odpovedáme na potreby ľudí bez domova; kultúra odpovedá na požiadavky doby
3. (na čo; čím; ø) ▶ (o procesoch) prejavovať sa istou spätnou reakciou na nejaký popud: organizmus infikovaného človeka odpovedá tvorbou protilátok; aj vplyvom dopamínu mozog odpovedá na emocionálne impulzy; na dráždivý popud môže pokožka o. zvýšenou aktivitou
4. škol. (ø; z čoho) ▶ (o žiakoch, o študentoch) byť ústne skúšaný: zajtra budem o. z chémie, z matematiky; spolužiak sa hlási, že chce o.; vždy odpovedá na jednotku; gymnazisti na maturitnej skúške odpovedajú z piatich predmetov
5. (na čo; čím) ▶ (obyč. v športe) reagovať na súpera odvetnou akciou: na útok domáce hráčky odpovedajú gólom; hostia odpovedajú útočnou akciou; povstalci odpovedajú na paľbu delostrelectva
6. (ø; čím) ▶ (o prístrojoch) (pohotovo) reagovať na nejaký podnet, príkaz: počítač odpovedá pomaly; video nie je možné prehrať, server neodpovedá; ak stránka odpovedá, internetové pripojenie je v poriadku; na zadávanie textu pomocou dotykového displeja telefón odpovedá slabým vibrovaním
7. správ.zodpovedať: vyberte si zájazd, ktorý odpovedá vašim požiadavkám správ. vyberte si zájazd, ktorý zodpovedá vašim požiadavkám; farba odpovedá skutočnosti správ. farba zodpovedá skutočnosti
fraz. odpovedať cez zuby a) nezrozumiteľne hovoriť b) dávať odpoveď neochotne, ledabolo, s nechuťou
dok. k 1, 3, 5odpovedať1

-dať/219218 3.08: verbá inf. nedok. 63774 hľadať/16750 predpokladať/4918 ovládať/3921 žiadať/3828 pokladať/3402 zdať/3232 zabúdať/2176 odpovedať/1716 badať/1531 dať/1530 predvídať/1509 zodpovedať/1080 padať/1020 (100/17161)

-edať/86660 27.57: verbá inf. nedok. 5493 odpovedať/1716 zodpovedať/1080 striedať/693 vypovedať/544 predpovedať/453 spovedať/365 vyzvedať/219 predsedať/145 dozvedať/64 prejedať/63 napovedať/50 dopredať/20 vyjedať/17 (7/64)

-edať/86660 2.81: verbá inf. dok. 81167 povedať/64690 odpovedať/6819 predať/5167 vypovedať/1207 zodpovedať/917 predpovedať/547 dopovedať/402 vystriedať/397 vyspovedať/342 odpredať/233 rozpovedať/181 napovedať/86 rozpredať/73 (4/106)

hodiť sa 1. byť primeraný, dobrý, príhodný • byť vhod byť vhodný byť súci: hodí sa mi to, je mi to vhod; mäso sa hodí, je vhodné, súce na pečenie; je súci, hodí sa za učiteľavyhovovať: termín mi nevyhovujezodpovedať: toto miesto mu najlepšie zodpovedápriliehať: šaty jej dobre priliehajúhovor.: šiknúť sa šikovať sa pasovať: šikne sa k nemu; pasujú spoluhovor. štimovaťzastar. trafiť sa: to sa trafí do môjho plánuzapadať (presne sa hodiť): kľúč do dverí zapadákonvenovať (o vzťahu osôb k niečomu): ten spôsob mi nekonvenuje, nehodí sa mizísť sa pridať sa prísť vhod (o niečom potrebnom, želateľnom): peniaze sa vždy zídu, prídu vhodexpr. rezať: to mi režesubšt. bodnúť

2. tvoriť súlad, byť v súlade • svedčať pristať slušať: šaty sa jej (dobre) hodia, šaty jej svedčia, slušia; obaja pristanú k sebehovor.: pasovať ísť sedieť: klobúk mu pasuje, sedíharmonizovať ladiť: farby dobre harmonizujú, ladia (k sebe)


súhlasiť 1. byť s niekým rovnakej mienky, rovnakého názoru, prejavovať súhlas • dávať súhlas vyjadrovať súhlas: súhlasím s riešením, aké ste navrhli; dávam na to súhlas; iba počúva a so všetkým súhlasí, vyjadruje súhlasstotožňovať sa (mať rovnaký názor): nestotožňoval sa s rozhodnutím predstavenstvaobyč. pejor. prikyvovať (horlivo al. mechanicky súhlasiť): na schôdzke na všetko prikyvoval, so všetkým súhlasilprisviedčať prisvedčovať pritakávať (slovne prejavovať súhlas): na otázky iba prisviedčal, pritakávalzastaráv. svedčiť: kto mlčí, ten svedčípristávať pristupovať privoľovať (častejšie v dokonavom vide): už pristávajú, pristupujú, privoľujú na naše požiadavkypodvoľovať sa podrobovať sa (prestávať odporovať a prejavovať súhlas): už sa podvoľujú, podrobujú, že rozkazy splniasympatizovať (vyjadrovať kladný postoj, obyč. vnútorne): s jeho konaním sympatizujemekniž. aklamovať (nahlas, hromadne prejaviť súhlas)

2. byť rovnaký, zhodný s niečím al. navzájom • zhodovať sa: súhlasiť, zhodovať sa s originálomzodpovedať (byť totožný s niečím): vyhlásenie zodpovedá pravdekniž. korešpondovať (byť v súlade): korešponduje to s mojou predstavouhovor.: hrať sedieť štimovať (byť v poriadku): niečo tu nesúhlasí, neštimuje; to akosi nehrá, nesedí


vyhovovať spĺňať niečie požiadavky, byť vyhovujúci • byť vhod byť vhodný: byt nám už nevyhovuje, nie je vhodný; cesta mi nie je vhodbyť po vôli: je spokojný, práca mu je po vôlihovor. konvenovať: súčasné postavenie mi nekonvenujehovor. expr. rezať: to mi režekniž. hovieť (byť priaznivý): tatranská klíma hosťom hoviehodiť sahovor. pasovať: termín skúšky sa nám nehodí, nepasujespĺňať (požiadavky a pod.) • zodpovedať (byť vyhovujúci, primeraný): výrobok zodpovedá všetkým parametrom, spĺňa všetky parametrezbaviťhovor. ujsť (byť pomerne vyhovujúci): topánky ešte zbavia, ujdú


zhodovať sa 1. stotožňovať sa v názoroch, vo výsledkoch a pod. • byť zhodný byť rovnaký: v cieľoch výchovy sa zhodujeme, sme zhodní; naše stanoviská sa zhodujú, sú rovnakébyť zajedno: manželia boli zajedno v tom, že deti treba otužovaťrozumieť si: rozumieť si v názorochzastar. rovnať sa: povahy sa im rovnali

2. nachádzať sa v stave zhody, súhlasu • byť v súlade byť v zhode byť v súhlase zodpovedať odpovedať (niečomu): výsledky sa zhodujú, sú v súlade s výpočtami; všetko je v zhode, v súhlase s plánmi; (z)odpovedať predpokladomsúhlasiť: údaje súhlasia (s pôvodnými)kniž. korešpondovať: tvoje informácie korešpondujú s našimiznášať sa (žiť v zhode): so všetkými sa dobre znášazastaráv.: súzvučať byť v súzvuku: pieseň súzvučí, je v súzvuku s citmi prítomnýchzried. kryť sa: sen sa nekryje so skutočnosťou


zodpovedať sa p. zodpovedať2


zodpovedať1 1. mať povinnosť niesť následky za niečo • byť zodpovedný niesť zodpovednosť preberať zodpovednosť: zodpovedať, byť zodpovedný za poriadok; za výchovu nesú, preberajú zodpovednosť rodičiaručiť zaručovať sa (zaväzovať sa niesť následky za niečo): za bezpečnosť pracovníkov ručíš ty; zaručovať sa za svoje výrobkymôcť: ja za to nemôžem

2. byť totožný, zhodný s niečím, nachádzať sa v stave zhody • zhodovať sa odpovedať: obraz (z)odpovedá skutočnosti, zhoduje sa so skutočnosťoubyť v súlade byť v zhode byť v súhlase súhlasiť: údaje sú v súlade, zhode, súhlase s faktmi; výsledok počítania súhlasí s našimi predpokladmikniž. korešpondovať: váš názor korešponduje s našímzastaráv.: súzvučať byť v súzvukupren. rezonovať: súzvučí, rezonuje to s jeho naturelomzried. kryť sa: názor sa nekryje s realitou

3. byť vyhovujúci, primeraný, adekvátny niečomu • vyhovovať: našim požiadavkám výrobok nezodpovedá, nevyhovujehodiť sa: na fyzickú prácu sa nehodí; hodí sa to mojim predstavám


zodpovedať2 vysvetliť, objasniť svoje konanie a stáť za ním • zodpovedať sa: Ako si zodpovieš takú vec?; za previnenie sa treba zodpovedaťobhájiť: musíš svoj čin obhájiťzložiť účty: treba vám zložiť účty za celé obdobie

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zodpovedať sa2, -á, -ajú nedok. (komu, pred kým, za čo, z čoho i bezpredm.) byť zodpovedný, skladať účty z niečoho: Budem sa zodpovedať proletariátu. (Min.) Za toto budete sa zodpovedať. (Kuk.) Zavedie ťa stráž do kancelárie zodpovedať sa. (Taj.) Žiak, ktorý sa previnil, zodpovedá sa pred svojou mládežníckou organizáciou. (Pláv.); z. sa z hriechov


zodpovedať1, -á, -ajú nedok.

1. (čomu) byť v zhode s niečím, byť totožný, zhodný s niečím, byť adekvátny niečomu, zhodovať sa s niečím: tvrdenie zodpovedá pravde; výrok zodpovedá skutočnosti; slová zodpovedajú činom; z. predstavám, záujmom niekoho; Skutočnosť nezodpovedala ideálu. (Kuk.) Bol sklamaný, keď ju zazrel, lebo nezodpovedala obrazu, ktorý nosil od nej. (Jégé)

2. (čomu, komu, zried. i bezpredm.) byť vyhovujúci, primeraný, vyhovovať; hodiť sa: fazuli zodpovedajú teplé, ľahké pôdy; Vidí, že mu svet tento nezodpovedá. (Kuk.) Budova (školy) nezodpovedá ani potrebám dietok. (Taj.) Hádam jej to zodpovedalo ostať starou pannou. (Tim.) (Úradníkov) on vďačne prevezme, keď len ako-tak zodpovedajú a nemajú najhoršiu minulosť. (Jégé)

3. (za čo, za koho) mať, niesť zodpovednosť, byť zodpovedný: z. za chyby, z. za poriadok (na pracovisku); osobne z. za úspech niečoho; z. za život, za zdravie niekoho; z. za deti

zodpovedať2, -povie, -povedia dok. i nedok.

1. (čomu) byť primeraný, adekvátny niečomu, zhodný s niečím; byť v súlade s niečím; zhodnúť sa, zhodovať sa s niečím: výsledky čoskoro zodpovedia námahe; Janík má platu okolo 22.000 korún, to zodpovie, rátajúc úroky, okrúhle polmiliónovému kapitálu na jeden rok. (Jes.) O kajkane (vtákovi) sa už hovorilo až primnoho, ale ani zďaleka nie toľko, koľko zodpovie počtu. (Kuk.)

2. (komu, čomu) vyhovieť, vyhovovať, hodiť sa: jej povahe dobre zodpovie učiteľské povolanie; Za to miesto sa rozhodnite, ktoré vám najlepšie zodpovie. (Šolt.); orechu najlepšie zodpovedia kypré pôdy

zodpovedať3, -povie, -povedia, rozk. — povedz dok. (čo, na čo i bezpredm.) dať odpoveď, odpovedať na niečo: z. (si) otázku, z. dotaz; z. na otázku, na dotaz; O katechizmus sa neboj, ja zodpoviem i za teba. (Kuk.) Nemôže odísť, kým nezodpovie pred súdom (Vans.) kým nevydá svedectvo. Treba zodpovedať, prečo si ceníme dielo Janka Kráľa. (Piš.)


zodpovedať4, -povie, -povedia, rozk. -povedz (za čo, za koho i čomu) i zodpovedať sa1 (komu, pred kým, za čo, z čoho i bezpredm.) dok. prevziať zodpovednosť, stať sa zodpovedným; zložiť účty: Toto je vaša vec. Sami za ňu zodpoviete. (Karv.) Kto zodpovie za to, keď sa potom nepriateľ nad krajinou pomstí. (Kal.); pren. Choď, dostoj jej (povinnosti), kým ja zas doma svojej (povinnosti) zodpoviem (Hviezd.) splním ju; z. sa rodičom za svoje činy; Ako sa zodpoviete pred bohom za tie duše? (Vans.) Nech sa teda sama zodpovie zo svojich hriechov. (Švant.) Zodpovieš sa, prečo si túžil po veľkosti. (Král.)

zodpovedať [-vede-] dk
1. čo odpovedať, odvetiť niečo: Sokrates žadany, ktery lyde w pokogi by zyli, zodpowedel: Ty, ktery negsu powedomy zadneg zlosty (MC 18. st)
2. čomu vyhovieť, vyhovovať niečomu: abi se ono (semeno) do tak dobré k polednj strane ležjcj a prede wšemi skodu hozjcjmi wecmj ubezpečené zemi posálo, která by očekawánj našemu zauplná zodpowedela (HRANOVNICA 18. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

zodpovedať: →speex →vorbis
identifikovateľná a musí zodpovedať identifiable et doit correspondre
je reprezentatívna a zodpovedá est représentatif et correspond à
kontroly na mieste zodpovedá contrôle sur place correspond
ktoré zodpovedajú alebo qui correspondent ou sont
niektorých krajinách vždy zodpovedá certains pays correspond toujours à
trestnej činnosti, ktoré zodpovedajú de criminalité qui correspondent
v tejto tabuľke zodpovedá dans ce tableau correspond
zodpovedajú, úplne alebo čiastočne correspondent, partiellement ou totalement
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu