Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vybrať -berie -berú -bratý/-braný dok.

1. vyvoliť si z väčšieho množstva (rozlič. druhov): v. si niečo na pamiatku, v. si tanečnicu; prosím, v-te si!

2. vziať, vytiahnuť (obsah niečoho): v. peniaze z peňaženky, šaty zo skrine

3. takto vyprázdniť: v. schránku

4. jednotlivo získať (peniaze), povyberať, zinkasovať: v. od každého po 50 korún (na dar), v. príspevky

5. vyžiadať, zobrať si na základe nároku: v. si dovolenku, výhru v športke

6. hovor. v. zákrutu prejsť, absolvovať ju (vozidlom)

nevie, čo si má z toho v. ako tomu má rozumieť;

nedok. vyberať

nev-á slová hovorí a) otvorene b) hrubo; kto veľa v-á, ten preberie

// vybrať sa vychystať sa, vydať sa (na cestu): v. sa na výlet, na návštevu, k lekárovi;

nedok. vyberať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vybrať ‑berie ‑berú ‑bral ‑bratý/‑braný dok.; vybrať sa

vybrať sa vyberie sa vyberú sa vyber sa! vybral sa vyberúc sa vybraný/vybratý vybranie sa/vybratie sa dok.


vybrať vyberie vyberú vyber! vybral vyberúc vybraný/vybratý vybranie/vybratie dok.

-ať/2080373±257 1.87: verbá inf. dok. 664350→664530
+68
−70
poved/64690 dost/27792 st/24789→24969
+68
−70
získ/24312 zač/15003 prij/12394 nech/10314 zost/9271 vybr/9084 ukáz/9033 udrž/9015 vzi/8601 vyrovn/6922 vyd/6900 odpoved/6819 napís/6365 (2341/413046)

-rať/142210±3 2.78: verbá inf. dok. 49273 vybrať/9084 vyhrať/6052 zobrať/4171 postarať/3451 zahrať/2546 zamerať/2263 pozhovárať/1931 odohrať/1835 prebrať/1356 zabrať/1284 prehrať/978 vypátrať/894 zohrať/699 (145/12729)

/5658208±880 2.23: verbá inf. dok. 2100150→2100330
+68
−70
povedať/64690 urobiť/36699 dostať/27792 nájsť/26860 stať/24789→24969
+68
−70
získať/24312 pomôcť/22439 vrátiť/18902 prísť/17922 predstaviť/17799 pozrieť/15270 začať/15003 dosiahnuť/14749 vytvoriť/14279 zmeniť/13699 využiť/13322 odísť/13157 prijať/12394 použiť/12283 zistiť/11795 pochopiť/11538 vysvetliť/11249 zabezpečiť/11090 postaviť/10749 nechať/10314 kúpiť/9655 zostať/9271 vybrať/9084 rozhodnúť/9077 ukázať/9033 udržať/9015 prejsť/8954 pripraviť/8777 vyjadriť/8686 vziať/8601 stretnúť/8594 dovoliť/8513 presvedčiť/8056 zvýšiť/7836 zaplatiť/7623 poskytnúť/7584 otvoriť/7558 naučiť/7379 zastaviť/7198 vyrovnať/6922 zbaviť/6909 vydať/6900 odpovedať/6819 spomenúť/6751 zabrániť/6580 napísať/6365 (5944/1419315)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dať sa 1. začať niečo robiť • pustiť sa pribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do robotychytiť sa prichytiť sa chopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevoprikročiť pristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniuodhodlať sa podobrať sa podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohupriprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškamikniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazíhovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krikexpr.: schytiť sa vychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tancaexpr. lapiť sa: načim nám lapiť sa robotyzastaráv. oddať sakniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniuexpr. zahryznúť sahovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítaniafraz. vyhrnúť si rukávykraj. prisošiť sa (Felix)popúšťať sa popriberať sa pozahrýzať sa (postupne)

2. začať sa pohybovať istým smerom • pobrať sa zobrať sa vybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotelapustiť sa: sprievod sa pustil ulicamipodať sa: podať sa ďalejvykročiť vydať sa ísť zamieriť: vykročili, zamierili správnym smeromvypraviť sa vystrojiť sa vychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestuexpr.: vychytiť sa schytiť sa (rýchlo) • zried. ubrať sa

3. p. rozhodnúť sa 4. p. podvoliť sa


pobrať sa 1. začať kráčať al. cestovať niekam • zobrať sa vybrať sa: pobrali sa, zobrali sa do kostola; pobral sa, vybral sa na výletvydať sa: vydať sa do svetavziať sa: zrazu sa vzal a už bol prečvypraviť sa vystrojiť sa vychystať sa schystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypraviť sa, vystrojiť sa, vychystať sa na návštevu k starým rodičomodísť: nahnevala sa a odišla od nás prečodobrať sa: odobrali sa za svojimi povinnosťamivzdialiť sa: poďakoval sa a ticho sa vzdialilrozlúčiť sa (pobrať sa s lúčením): náhle sa od nás rozlúčilzried. ubrať sa: ubrať sa svojou cestoudať sa pustiť sa podať sa: dali sa, pustili sa svetom; rezko sa podali k mestu

2. uskutočniť prvú fázu nejakej činnosti • začať: s chuťou začali natierať plotpustiť sa dať sa: pustiť sa, dať sa do robotychytiť saexpr. lapiť sa: chytil sa, schytil sa do koseniapribrať sa podobrať sa prichytiť sa: voľky-nevoľky sa priberie do prania; prichytí sa opraviť pokazené rádio

p. aj pustiť sa 1

3. p. zosobášiť sa


vybrať sa 1. odísť s istým cieľom niekam • vydať sa dať sa: vybrať sa, (vy)dať sa na ďalekú cestuexpr. vyrukovať (hromadne sa vybrať): mládež vyrukovala do horyvypraviť sa vystrojiť sa vychystať sa (vybrať sa niekam po istej príprave, strojení, chystaní): vypraviť sa na výlet; vystrojila sa, vychystala sa na návštevuvyjsť (si): vyšli (si) do ulíc, na prechádzku

2. p. vyjasniť sa 1, vyčasiť sa


vydať sa 1. (o žene) úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým, vstúpiť do manželstva • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo: vydala sa za cudzinca, uzavrela manželstvo s cudzincomkniž. vstúpiť do stavu manželského vziať si zobrať si (niekoho za muža): chce si vziať, zobrať bývalého spolužiakahovor. ísť za niekoho: neviem, za koho šlamať sobáš zosobášiť sa (aj o mužovi; týka sa svadobného obradu): dcéra mala sobáš, zosobášila sa v Dóme sv. Martinamať svadbu svadbiť sa (nedok.) (týka sa svadobného obradu i svadobnej hostiny; aj o mužovi): bude mať svadbu až v letefraz.: dostať sa/ísť pod čepiec ísť pred oltár (aj o mužovi) • hovor. pejor. zadrhnúť sa: zadrhla sa s alkoholikom

2. urobiť rozhodnutie ísť niekam a začať realizovať tento zámer • pustiť sa: vydať sa, pustiť sa chodníkom doľavadať sa odísť odobrať sa: dať sa, odísť na cesty; vydať sa, odísť za slávouvypraviť sa vybrať sa vystrojiť sa vychystať sa: ráno sa vypravili, vybrali, vystrojili na túruexpr. vytrepať sahovor.: tajsť taísť: nazbierali húb a tašli domovpobrať sa vykročiť: pobrali sa navštíviť starkých; po váhaní vykročili cestou dopravaexpr.: schytiť sa vychytiť sa

3. zbaviť sa (obyč. z nevyhnutnosti al. neuvážene) všetkých peňazí • vytroviť sa minúť utratiť: vydať sa, vytroviť sa zo všetkých úspor; minúť, utratiť našetrené peniazestroviť potroviť: je ľahkomyseľná, hneď všetko stroví, potrovípremrhať zmárniťexpr.: prehajdákať pregazdovať prebačovať prešustrovať roztatáriť rozfrnadiť rozfrnádliť (nehospodárne minúť)

p. aj premárniť


vyjsť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa odniekiaľ dostať von, do voľného priestoru (op. vojsť) • vykročiť: celý deň nevyšiel, nevykročil z domuvybrať sa (vyjsť s istým cieľom): vybrať sa, vyjsť si na prechádzkuexpr.: vybehnúť vyletieť (rýchlo vyjsť): nahnevaná vybehla, vyletela z miestnostivypochodovať (vyjsť pochodovým krokom, expr. vyjsť vôbec) • expr. vyplávať: vyplávala z pracovne so vztýčenou hlavoutrocha pejor.: vytrepať sa vytrieskať sa vycabrať sa vytárať sa vyliezť: Vytrepte sa, vytrieskajte sa, vylezte odtiaľ konečne!; celý deň nevyliezol z izbyexpr.: vykradnúť sa vytratiť sa (tajne, nenápadne vyjsť): večer sa vykradol, vytratil z domuvykĺznuť (sa)expr.: vyšmyknúť sa vyšuchnúť sa vyplaziť sa (nebadane, ticho vyjsť): po prstoch sa vykĺznuť, vyplaziť zo sályexpr. vytrúsiť sa (po jednom, postupne vyjsť): z kina sa vytrúsili prví návštevníciexpr.: vypáliť vytrieliť vyraziť vyrútiť sa (prudko vyjsť): z podchodu na nás vypálila, vyrútila sa banda výrastkov; vyraziť do ulíchovor. vytiahnuť (obyč. hromadne vyjsť): vytiahnuť do bojaexpr. vyrukovať (vyjsť, obyč. hromadne): chlapci vyrukovali na ihriskozried. vyrušaťzastar. vyjachať (o dopravných prostriedkoch): vlak vyrušal, vyjachal z tunelavyklusať vycválať (vyjsť klusom, cvalom) • expr.: vyvliecť sa vyterigať sa vyredikať sa vydrgáňať sa vyrepetiť sa vyteperiť sa (vyjsť pomaly, s námahou): chorý sa vyvliekol, vyterigal na priedomieexpr.: vyplantať sa vymotať sa vychamrať sa (ťažko, ťarbavo, s námahou vyjsť): ledva sa vyplantal, vychamral z budovyexpr. vysúkať sa (pomaly, opatrne vyjsť) • expr.: vypotkýnať sa (vyjsť potkýnajúc sa) • subšt.: vytralágať sa • vytralákať sa (pomaly, s námahou vyjsť) • trocha pejor.: vyčochrať sa vyčaptať sa: čakám, kedy sa vyčochrú, vyčapcú vonexpr.: vyknísať sa vytackať sa vypotácať sa vykývať sa vykyvkať sa (vyjsť neistým, knísavým krokom) • expr.: vyskackať vyhopkať vykrivkať (vyjsť skackajúc, hopkajúc, krivkajúc) • expr.: vycapkať vycupkať vyťapkať vybadkať (vyjsť odniekiaľ drobnými krokmi): z domu vycapkala, vybadkala starenkaexpr., obyč. pejor.: vyšuchtať sa vyšmochtať sa vyšmotkať sa vyšmatlať sa (vyjsť šuchtavo, nie načas a pod.) • povychádzať povychodiť (vyjsť postupne, vo väčšom množstve): ľudia povychádzali, povychodili na ulicu

2. chôdzou al. inak sa ocitnúť hore al. na povrchu • vystúpiť: vyjsť, vystúpiť na kopec; rumenec jej vyšiel, vystúpil na lícadostať sa: dostať sa na vežu; pena sa dostala na povrchvyškrabať sa vyškriabať sa vyšplhať sa vyliezť (plazivým, šplhavým pohybom): vyškrabať sa, vyliezť na stromvyplávať (vyjsť na hladinu): rezance vyplávali horevysadnúť: vysadol mu pot na čelo; mastnota vysadla navrch

3. stať sa zrazu viditeľným na oblohe • objaviť sa zjaviť sa: nad obzorom vyšlo, objavilo sa, zjavilo sa slnkoukázať sa: spoza oblakov sa ukázal rožok mesiacavysvitnúť: zajtra opäť vysvitne slnkohovor. vykuknúť: na oblohe vykukli prvé hviezdyexpr.: preblesknúť preblesnúť preblysknúť preblysnúť (nakrátko, prechodne vyjsť)

4. p. vzísť 1 5. p. vydržať 3 6. p. zniesť sa 2 7. p. minúť sa 2 8. p. stačiť 1 9. p. podariť sa


vytrhnúť 1. prudkým pohybom uvoľniť a oddeliť; prudko vziať, prudko vytiahnuť • vyšklbnúť: vytrhnúť si, vyšklbnúť si gombík na kabáte; vytrhnúť, vyšklbnúť boľavý zub; vytrhnúť, vyšklbnúť z ruky peronár. vyskubnúť (Figuli)expr.: vydrapnúť vydrapiť: vydrapnúť list z písanky; vydrapil mu bankovku z rúkvymyknúť: vymykol dedovi peňaženku a ušielvychmatnúť vychytiť (prudko vziať) • expr.: vykmasnúť vyškrabnúť vydrmnúť: vykmasne jej z náručia dieťa; vyškrabne, vydrmne mu košík z rukyvyrvať (násilím): vyrvať zbraň nepriateľoviexpr. vyštipnúť (končekmi prstov, pinzetou a pod.) • vyvrátiť (zo základov, z koreňov) • vytrhať vyšklbaťexpr.: vydriapať vyškriabať (postupne vytrhnúť): vytrhať vlasy, nechty niekomupovytŕhať povytrhávať povytrhúvať povyšklbávať povydrapovať povydrapúvať (postupne, viac vecí)

2. oddeliť, odčleniť z nejakej súvislosti • vybrať vyňať: slová vytrhnuté, vybraté, vyňaté z kontextuvyčleniť: neodôvodnene ste vec vyčlenili zo súvislosti

3. hovor. zbaviť ťažkej, nepríjemnej situácie • vyslobodiť oslobodiť dostať: vytrhnúť, vyslobodiť, dostať niekoho z otroctva, z nebezpečenstvavymaniť vytiahnuť: vymanila, vytiahla syna z nešťastia, z biedyzachrániť (pred niečím)

4. p. vyrušiť


vziať 1. chytiť rukami, nástrojom (a istý čas držať) • zobrať: vziať, zobrať koláč z misyuchopiťkniž. pojať: uchopil dievča pod pazuchu, pojal dieťa za rukuvyňať vybrať (vziať a dať von): vyňať kľúč z vrecka, vybrať muchu z polievkypobrať (postupne vziať viac vecí, osôb al. vziať všetko): pobrať knihy z poličky

2. dať odniekiaľ preč (op. dať); zbaviť vlastníctva • zobrať: vziať, zobrať niekomu jedlo spred ústodňať odobrať: odňali, odobrali mu majetokzbaviť: zbaviť súpera loptykniž. vyrvať (násilne vziať) • expr.: zhrabať zhrabnúť (obyč. neoprávnene vziať): zhrabal, zhrabol za to veľa peňazískonfiškovať zhabať (úradne vziať) • zoštátniť znárodniť (vziať do vlastníctva štátu; expr. vziať vôbec) • hovor. expr. vyfúknuť (bezprostredne vziať): vyfúknuť miesto niekomu

3. nadobudnúť ako vlastníctvo, ako odmenu a pod. • zobrať: za robotu vzal, zobral tisíckudostať získať: dostať, získať finančnú odmenuprijať: prijať dar od niekohoprevziať: prevzala balík od poštárapredchytiť (vziať skôr ako iný) • prebrať odviesť odvábiť odlákať (vábením vziať pre seba): prebral, odlákal kamarátovi dievčavybrať: vybrať si dovolenku

4. dovoliť vstúpiť niekomu do istého kolektívu, k sebe a pod. • zobrať: vziať, zobrať dieťa do rodiny, študenta na vysokú školukniž. pojať: pojali ma do mesta so seboupribrať: pribrať niekoho do partieprijať adoptovať osvojiť prisvojiť si (vziať za vlastné) • odviesť (za vojaka)

5. prudkým pohybom chytiť a odniesť so sebou • zobrať strhnúť: voda vzala, zobrala, strhla mostschytiťexpr.: skmasnúť zdrapiť drapnúť zdrapnúť: skmasnúť, (z)drapnúť dievku za vlasyexpr. popadnúť: popadla vedro a bežala prečvytrhnúť vymyknúť vychmatnúť vyšklbnúť vychytiťexpr.: vydrapnúť vydrapiť vykmasnúť vydrmnúť (prudko vziať): zlodej vytrhol, vychmatol peňaženku a ušielposchytať poschytávať (úchytkom, náhlivo): poschytáva zo stola všetky spisypostŕhať postrhávať postrhúvať (postupne, po častiach): postŕhal obrazy zo stien

6. prijať ako istú úlohu, povinnosť, starosť a pod. • zobrať: zodpovednosť vzal, zobral na sebapodujať sa: na službu sa podujal sámujať sa: ujať sa funkcie predseduprevziať prebrať: prevzala, prebrala službu za kolegyňu

7. posúdiť istým spôsobom, utvoriť si predstavu o niekom, niečom • zobrať: výstrahu sme vzali, zobrali vážnevyložiť si vysvetliť si: námietky si vyložili, vysvetlili nesprávnepochopiť porozumieť: slová pochopil doslova

8. p. premôcť 3


zamieriť 1. nastaviť zbraň a pod. na nejaký cieľ • namieriť zacieliť: zamieriť, namieriť na nepriateľa; zacieliť puškouzalíciť (pri mierení priložiť pušku k lícu): zalícil a vystrelilvoj. zamerať (na cieľ)

2. začať sa pohybovať istým smerom • pustiť sa dať sa vydať sa: zamieril, pustil sa doľava; dal sa, vydal sa najkratšou cestou domovnamieriť: namierila do centra mestavykročiť vybrať sa (na cestu): vybrať sa k lekároviexpr. rozbehnúť sa (obyč. rýchlo): rozbehnúť sa za nákupmiexpr.: schytiť sa vychytiť sa (naraz, prudko): zrazu sa schytili, vychytili smerom k Dunaju

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vyberať, -á, -ajú nedok.

1. (čo, koho) z väčšieho množstva si voliť, rozhodovať sa pre niekoho al. pre niečo; vo väčšom množstve hľadať: Vyberali látky na šaty. (Jégé) Reptiš vyberal chlapov. (Tat.) Chlapcov si Erna vberá podľa chuti. (Jaš.) Kto mnoho vyberá, preberie (prísl.) po dlhom rozhodovaní nebýva výber najlepší.

nevyberať slová a) hovoriť otvorene, bez prikrášľovania, b) hovoriť neslušne, hrubo;

2. (čo z čoho, odkiaľ) dávať odniekiaľ von, vyťahovať: Sabina vytiahla priečinok a vyberala z neho karty. (Tim) Gusto vyberal z aktovky vajíčka. (karv.) Učiteľka vyberala z kabelky lístok. (Hor.); v. vrabce z hniezda; Spod nôh vyberá kamienky. (Zúb.)

3. (čo) brať za niečo peniaze, nejaký poplatok: Turci harač vyberajú. (Kal.) Vyberal mýto. (Švant.) Šiel vyberať za lístky. (Kuk.)

4. motor. slang. v. zákrutu prechádzať zákrutu s malou odchýlkou od priameho smeru vozidla;

dok. vybrať


vyberať sa, -á, -ajú nedok.

1. (kam) chystať sa na cestu, vydávať sa na cestu: Vyberala som sa na lyžovačku do Tichej doliny. (Bedn.) Zabudol som si, vyberajúc sa na Čiernu Horu, čosi doniesť. (Kuk.)

2. neos. vyberá sa (o počasí) obloha sa vyjasňuje;

dok. vybrať sa


vybrať, -berie, -berú, -bral, -braný/-bratý, rozk. -ber dok.

1. (čo, koho) z väčšieho množstva (si) zvoliť, rozhodnúť sa pre niečo al. pre niekoho, vo väčšom množstve (si) vyhľadať: v. (si) látku na šaty; Prišiel si vybrať krpce. (Tim) Vybrala mu milé dievča. (Kuk.) Každý mal možnosť vybrať si, čo sa mu páčilo. (Tomašč.) Vybral si voľný stôl. (Tat.)

2. (čo z čoho, odkiaľ) vziať odniekiaľ von, vytiahnuť: v. tanier z príborníka; Lojzko vybral osem zlatiakov z vrecka. (Jégé) Vybrala zrkadlo z taštičky. (Štef.) Drozdíka vybrali z hniezda. (Taj.) Vyberiem si peniaze zo sporiteľne. (Ráz.)

3. (čo) vziať za niečo peniaze, nejaký poplatok: Vybral peniaze od panej a ešte i za kuchárkou šiel. (Ráz.)

4. motor. slang. v. zákrutu prejsť zákrutu s malou odchýlkou od priameho smeru vozidla;

nedok. vyberať


vybrať sa, -berie, -berú, -bral, -braný/-bratý, rozk. -ber dok.

1. (kam, s neruč.) vychystať sa niekam s istým cieľom, vydať sa na cestu: Vybral som sa len tak voslep. (Bedn.) Brigáda družstevníkov vybrala sa do lesa. (Hor.) Vybral sa do blízkej dediny. (Tomašč.) Vybrali sa na huby. (Krno) Richtár sa vybral siať. (Kuk.)

2. nesp. vybralo sa (o počasí) obloha sa vyjasnila;

nedok. vyberať sa

vybrať dk
1. čo vyvoliť z väčšieho množstva: (Pán človeku) zakon mu predstawil na ceste, ktery sy wybral (BlR 18. st); (synovia boží) wzali sebe za manželki ze wsseckych (žien), ktere sy byli wybrali (KB 1757); mladencze, wiber sebe z trich wecj, czo chcess (CA 1780)
L. v. svedomie získať svedectvo, svedka: dozadal nas Lebl, abichme hodnowerne swedomy naprotiw nemu wibraly (HOLÍČ 1680 E)
2. čo užiť, zjesť niečo: setko lekarstwo sem wibrala (RADVAŇ n. H. E); v. sa dk kam vychystať sa niekam, vydať sa na cestu: obidwa (muži) k morskému brehu se wibrali (VP 1764); žák na wakácie sá wibral k rodine (BU 1795); nekomu w urade prepisal lekar, aby na nektery čas do Trenčanskych Teplic se wybral (WZ 1797)

Zvukové nahrávky niektorých slov

ani vybrať si hodinu ni choisir son heure
ktorými si môžeš vybrať lesquels tu peux choisir
ktorý si vás vybral qui vous a choisi
pomaranče a melóny a vybral d'oranges et de melons, et
prečo ste sa vybrali raison vous avez choisi
si si zle vybral tu as mal choisi
si vybrať najopustenejšiu ulicu devait choisir la rue
som si teda vybrať ai donc choisir
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu